znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 615/2012-54

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   14.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. K., B., a mal. R. K..., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia ich základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 v spojitosti s čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   namietaného   porušenia   čl. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 v spojitosti s čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16   ods. 1   a 2,   čl. 18   ods. 1,   čl. 24   ods. 1   a 3   a čl. 35   Dohovoru   o právach   dieťaťa uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 352/2012-66 z 13. septembra 2012 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. B. K. a mal. R. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra 2012 doručená sťažnosť JUDr.   B. K. a mal. R.   K...   (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ich základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 v spojitosti   s čl. 48   ods. 1   a 2   ústavy,   ako   aj namietaného   porušenia   čl. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 v spojitosti s čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, a tiež namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením ústavného súdu   č. k.   II. ÚS 352/2012-66   z 13.   septembra   2012   (ďalej   aj   „namietané   uznesenie“) a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   predovšetkým   uvádzajú,   že   ústavný   súd   sa   dopustil porušenia   nimi   označených   ustanovení   ústavy,   dohovoru   a Dohovoru   o právach   dieťaťa „protiústavným,   zmätočným   a účelovým   procesným   rozhodnutím“, ktorým   odmietol   ich sťažnosť z 5. augusta 2012 pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Podľa   sťažovateľov   bolo   namietané   uznesenie   vydané   na   základe   nesprávneho právneho   posúdenia   ich   sťažnosti «v dôsledku   účelovej   deformácie   predmetu   sťažností, ktorý bol presne špecifikovaný nielen v petite sťažnosti, ale aj v jeho odôvodnení v ďalších častiach sťažnosti doručenej Ústavnému súdu SR dňa 07. 08. 2012, účelového nedodržania procesných   noriem   upravujúcich   súdne   konanie   na   Ústavnom   súde   SR,   a   zámernej a účelovej aplikácie nesprávneho a nepríslušného ustanovenia zákona o ústavnom súde na skutkový a právny stav tejto sťažnosti v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti v rámci rozhodovania tohto senátu o podmienkach súdneho konania vo veci tejto sťažnosti:

- čím došlo v kontexte predmetu súdneho konania o predmetnej sťažnosti k vydaniu účelového a zámerného zmätočného procesného uznesenia Ústavného súdu SR v rozpore so zákonom   o   ústavnom   súde,   Ústavou   SR,   Dohovorom   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, ako aj Dohovorom OSN o právach dieťaťa,

- keď v rámci predbežného prerokovania podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde uvedený senát Ústavného súdu SR preskúmavší na základe § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde predmetnú sťažnosť a rozhodoval o podmienkach súdneho konania vo veci predmetnej sťažnosti, t. j. či predmetnú sťažnosť prijme na ďalšie konanie,

-   a   predmetnú   sťažnosť   uvedeným   uznesením   Ústavného   súdu   SR   zo   dňa 13. 09. 2012,   č.   II. ÚS 352/2012-66   zmätočne,   protiprávne   (v   rozpore   so   zákonom o ústavnom   súde,   Občianskym   súdnym   poriadkom,   Ústavou   SR,   Dohovorom   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovorom OSN o právach dieťaťa) a bezdôvodne odmietol pre údajný „nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky“. Z   dôvodu,   že   procesným   rozhodnutím   –   Uznesením   Ústavného   súdu   SR   zo   dňa 13. 09. 2012,   č.   II. ÚS 352/2012-66   vo   veci   sťažností   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa a sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2012, podanej v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy SR a doručenej Ústavnému súdu SR dňa 07. 08. 2012, rozhodol senát Ústavného súdu SR o podmienkach konania, a vzhľadom na to, v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.

Z   dôvodu,   že   predbežným   prerokovaním   predmetnej   sťažnosti   sa   konalo o podmienkach konania, t. j. preskúmavali sa procesné podmienky súdneho konania, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok, ako aj procesné podmienky súdneho konania, ktoré ustanovil   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   a   na   základe   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom súde v spojitosti s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 127 ods. 1 Ústavy SR a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je prípustný opravný prostriedok – odvolanie podľa § 204 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa na základe § 31a zákona o ústavnom súde primerane aplikuje na súdne konanie na Ústavnom súde SR, resp. sťažnosť podľa   č1. 127   ods. 1   Ústavy   SR   proti   procesnému   uzneseniu   Ústavného   súdu   SR   o podmienkach   konania,   ktorým   bola   odmietnutá   uvedená   sťažnosť   z   dôvodu   údajného „nedostatku právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky“.».

V   ďalších   častiach   sťažnosti   sťažovatelia   podrobne   analyzujú   nimi   namietané porušenie   označených   ustanovení   ústavy,   dohovoru   a   Dohovoru   o právach   dieťaťa, ku ktorému malo dôjsť vydaním namietaného uznesenia ústavného súdu.

Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd   rozhodol   nálezom,   v ktorom   vysloví,   že   namietaným   uznesením   a postupom,   ktorý predchádzal   jeho vydaniu, boli porušené v sťažnosti   označené články, ako   aj ich   práva garantované ústavou, dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa.

Sťažovatelia   sa   tiež   domáhajú,   aby   im   bolo   priznané   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 55 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť   sťažovateľov   smeruje   proti   uzneseniu   ústavného   súdu   č. k. II. ÚS 352/2012-66   z 13.   septembra   2012   a postupu   predchádzajúcemu   jeho   vydaniu, ktorým bola odmietnutá ich sťažnosť pre namietané porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14 ods. 1, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru, ako aj čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3   a   čl. 35   Dohovoru   o   právach   dieťaťa   v   konaniach   vedených   Okresným   súdom Bratislava V pod sp. zn. 22 P 121/2012, Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9 P 145/2012,   Krajským   súdom   v   Bratislave   v   konaní podľa   § 105   ods. 3   Občianskeho súdneho poriadku bez uvedenia spisovej značky a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 1 CoP 63/2012 pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   podanie   sťažovateľov   je síce   formálne označené   ako   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   ale z   hľadiska   obsahu   a účelu   ide o uplatnenie   opravného   prostriedku,   prostredníctvom   ktorého   napádajú   konkrétne rozhodnutie ústavného súdu (namietané uznesenie, pozn.).

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa   čl. 133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno   podať   opravný prostriedok. Vzhľadom na túto ústavnú normu zákon vyriešil otázku podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde   návrh   nie   je   prípustný,   ak   sa   ním   navrhovateľ   domáha   preskúmania   rozhodnutia ústavného súdu. Ústava teda neumožňuje preskúmavanie rozhodnutí senátu ústavného súdu iným senátom ani plénom ústavného súdu, ani iným orgánom verejnej moci.

Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu (ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2 ústavy),   čo   sa   považuje   v   podmienkach   právneho   štátu   za   conditio   sine   qua   non   pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.

Z obsahu   podania   sťažovateľov   je   zrejmé,   že   ich   cieľom   je   dosiahnuť   opätovné prerokovanie   ich   sťažnosti   vo   veci,   ktorá   bola   vedená   na   ústavnom   súde   pod   sp. zn. II. ÚS 352/2012 a o ktorej ústavný súd svojím uznesením z 13. septembra 2012 právoplatne aj rozhodol.   Konanie   pred   ústavným   súdom   ako   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti   (čl. 124   ústavy)   je   v   dôsledku   zvolenej   podoby   špecializovaného a koncentrovaného   modelu   ústavného   súdnictva   v   Slovenskej   republike   konaním jednoinštančným a rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány verejnej   moci,   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktorých   sa   týkajú.   Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd ústavou a zákonom o ústavnom súde presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia nepatrí rozhodovanie o opravných prostriedkoch vo všeobecnosti „a fortiori“ o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické osoby alebo právnické osoby domáhajú   preskúmania   rozhodnutí   ústavného   súdu,   proti   ktorým   podľa   čl. 133   ústavy a podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný. Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   pre   jej   neprípustnosť   [§ 24   písm. c) zákona o ústavnom súde].

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012