znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 614/2013-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2014v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa vo veci návrhu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   Stopka,JUDr. Blendovský,   JUDr.   Strapáč,   PhD.,   s.   r.   o.,   Potočná   2835/1   A,   Čadca,   v   menektorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Strapáč, PhD., na preskúmanie „Rozhodnutie[a]Obecného Zastupiteľstva v Kysuckom Lieskovci v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov   v zmysle   Čl.   9   ods.   6   zákona   č.   357/2004   Z. z. proti ⬛⬛⬛⬛ bytom ⬛⬛⬛⬛ starostovi obce Kysucký Lieskovec“ z 12. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

1.„Rozhodnutie   Obecného   zastupiteľstva   v Kysuckom   Lieskovci   v konaní   vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle čl. 9 ods. 6 zákona č. 357/2004 Z. z. proti ⬛⬛⬛⬛ bytom ⬛⬛⬛⬛ starostovi obce Kysucký Lieskovec“ z 12. marca 2013 z r u š u j e.

2. Obec   Kysucký   Lieskovec j e   p o v i n n á   zaplatiť úhradu trov konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyricentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Strapáča, PhD., do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesenímč. k. IV. ÚS 614/2013-11 z 3. októbra 2013 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrh ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   Stopka,JUDr. Blendovský,   JUDr.   Strapáč,   PhD.,   s.   r.   o.,   Potočná   2835/1   A,   Čadca,   v   menektorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Strapáč, PhD., na preskúmanie „Rozhodnutie[a]Obecného zastupiteľstva v Kysuckom Lieskovci v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov   v zmysle   Čl.   9   ods.   6   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   proti ⬛⬛⬛⬛ bytom ⬛⬛⬛⬛ starostovi   obce   Kysucký Lieskovec“ z 12. marca 2013 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Z   návrhu   vyplýva,   že   obecné   zastupiteľstvo   uložilo   namietaným   rozhodnutímnavrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zb)ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcieverejného funkcionára v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochraneverejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“)] pokutu v sume 10 854 €, pretože v písomnomoznámení   k   31.   marcu   2011   podanom   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochraneverejného   záujmu   neuviedol   skutočnosť,   že   je   konateľom   v   dvoch   obchodnýchspoločnostiach, a to ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, podľa písm. a)a písm. b) tohto článku. Táto povinnosť pre neho vyplývala z čl. 7 ods. 1 ústavného zákonao ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol:„Nie je pravdou skutočnosť, že Ja by som zamlčoval, že som konateľom spoločností ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ O   tejto   skutočnosti   som   obecnému zastupiteľstvu doložil aj uznesenie valného zhromaždenia zo spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ako   aj   zápisnicu   z   valného   zhromaždenia ⬛⬛⬛⬛,   čo   vyplýva   aj z rozhodnutia   obecného   zastupiteľstva,   kde   obecné   zastupiteľstvo   uvádza,   že   skutočne starosta   dňa 07. 02. 2013   doložil na   zasadnutie   obecného zastupiteľstva iba   zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ a spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, kde sa vzdáva funkcie konateľa jednotlivých spoločností...“

V   spojitosti   s   tým   navrhovateľ   upriamil   pozornosť   na   zákon   č. 513/1991   Zb.Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), podľaktorého   v   zmysle   ustanovenia   §   66   ods.   2   ak   zákon   neustanovuje,   alebo   spoločenskázmluva,   alebo   stanovy   neurčujú   inak,   je vzdanie   sa   funkcie   účinné   odo   dňa   prvéhozasadnutia   orgánu,   ktorý   je   oprávnený   vymenovať   alebo   zvoliť   nového   člena   orgánunasledujúceho   po   doručení   vzdania   sa funkcie.   Ak   sa   člen   orgánu   vzdá   svojej   funkciena zasadnutí orgánu, spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového členaorgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. K tomu ďalej uviedol:

„Ja som sa ako štatutárny orgán spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, so sídlom ⬛⬛⬛⬛ zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu ⬛⬛⬛⬛ vzdal funkcie štatutárneho orgánu dňa 30. 01. 2007 o 8.00 hod. na valnom zhromaždení tejto spoločnosti, kde v bode 4 bola zmena konateľa spoločnosti, kde bol predložený návrh na odvolanie konateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   kde   valné zhromaždenie   rozhodlo,   že   ku   dňu   valného   zhromaždenia   odvoláva   z   funkcie   konateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvalé bytom

čiže   Ja   som   bol   odvolaný   ku   dňu   valného   zhromaždenia   a   teda   tým   dňom valného zhromaždenia, t. j. dňom 30. 01. 2007 zanikla moja funkcia konateľa spoločnosti

Čo   sa   týka   mojej   funkcie   štatutárneho   orgánu   v   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, so sídlom, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu tak sa konalo valné zhromaždenie dňa 10. 01. 2007 o 9.00 hod. v sídle spoločnosti, ktorého programom bolo zobratie na vedomie vzdanie sa funkcie konateľa, kde na tomto valnom zhromaždení konanom 10. 01. 2007 o 9.00 hod. v sídle spoločnosti som sa Ja vzdal funkcie konateľa spoločnosti a valné zhromaždenie vzalo na vedomie vzdanie sa funkcie konateľa ⬛⬛⬛⬛, ktoré som doručil spoločnosti priamo na konaní valného zhromaždenia písomne. Ja som sa tohto valného zhromaždenia aj zúčastnil.“

Navrhovateľ z toho vyvodil, že splnil všetky podmienky, keďže sa vzdal funkciečlena   štatutárneho   orgánu   priamo   na   zasadnutiach   valných   zhromaždení   menovanýchobchodných   spoločností,   v   dôsledku   čoho   priamo   zanikla   jeho   účasť   v   nich,   v   zmysleustanovenia § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Z   toho   dôvodu   navrhovateľ   tvrdí,   že   namietané   rozhodnutie   bolo   vydanéneodôvodnene.   Podľa   neho   namietané   rozhodnutie   po   formálnej   stránke   trpí   viacerýmichybami, čo má za následok jeho nezrozumiteľnosť a nejasnosť (nie je datované, z jehoobsahu nie je zrejmé, kedy bolo prijaté, nemá identifikačné číslo a ani nie je v ňom uvedenýpočet poslancov, ktorí za toto rozhodnutie hlasovali).

V nadväznosti na to sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd namietané rozhodnutiezrušil.

Po   prijatí   návrhu   navrhovateľa   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval18. decembra 2013 obecné zastupiteľstvo, aby sa vyjadrilo k prijatému návrhu. Napriekprevzatiu   výzvy   obecné   zastupiteľstvo   sa   ani   po   opakovanej   výzve   ústavného   súduzo 6. februára 2013 nevyjadrilo.

Ústavný súd ďalej u starostu obce (navrhovateľa) 12. mája 2014 zistil, že najbližšiezasadnutie obecného zastupiteľstva sa bude konať 20. mája 2014; ani po tomto termínevšak ústavnému súdu nijaké stanovisko doručené nebolo.

II.

Z   obsahu   návrhu   vrátane   jeho   príloh,   z   výpisov   z   obchodného   registra,ako aj z obsahu   predložených   listín   a   iných   dôkazov   obsiahnutých   v   spise   týkajúcomsa konania obecného zastupiteľstva vo veci ochrany verejného záujmu proti navrhovateľoviústavný súd zistil tento skutkový stav relevantný pre posúdenie veci:

Navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom (starostom obce Kysucký Lieskovec)po obecných voľbách uskutočnených v roku 2006.

Navrhovateľ   listom   z   8.   januára   2007   (doručeným   10.   januára   2007)   oznámilpredsedníctvu Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,že v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie starostu obce Kysucký Lieskovec, do ktorej bolriadne   zvolený,   sa   vzdáva   funkcie   konateľa   tejto   obchodnej   spoločnosti   podľa   §   66Obchodného zákonníka. Na riadnom valnom zhromaždení uskutočnenom 10. januára 2007valné   zhromaždenie   vzalo   na   vedomie   navrhovateľovo   vzdanie   sa   funkcie   konateľaobchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, čím táto jeho funkcia súčasne zanikla10. januára 2007.

Navrhovateľ ďalej na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,konanom 30. januára 2007 súhlasil s návrhom na jeho odvolanie z funkcie konateľa tejtoobchodnej   spoločnosti,   pričom   k   jeho   odvolaniu   na   uvedenom   valnom   zhromaždeníaj došlo,   čím   jeho   funkcia   konateľa   obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,   zanikla30. januára 2007.

Obecné zastupiteľstvo na základe podnetu ⬛⬛⬛⬛ z 23. januára 2013doručeného obecnému zastupiteľstvu 23. januára 2013 a vedeného pod evid. č.,v ktorom sa uvádza, že „starosta obce a výkon jeho funkcie v rozpore so zákonom tým, že popri funkcii starostu obce je zároveň konateľom v dvoch súkromných spoločnostiach“,začalo konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľačl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona a na zasadnutí 10. októbra 2012 vyzvalo starostuobce,   aby   vysvetlil „svoje   pôsobenie   v   podnikateľských   subjektoch:   spoločnostiach ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.. požiadalo, aby sa vyslovil, či je pravda, či je v týchto dvoch obchodných spoločnostiach... štatutárnym zástupcom“.

Obecné zastupiteľstvo uložilo starostovi obce, aby do 15. októbra 2012 predložildoklady   o   ukončení   funkcie   konateľa   v   spoločnostiach ⬛⬛⬛⬛,   a

Po predložení zápisníc z valných zhromaždení uvedených obchodných spoločnostínavrhovateľom   na   zasadnutie   konané   7.   februára   2013   a   po   konštatovaní   poslancovobecného zastupiteľstva, že „stále nepredložil úradný doklad o zápise tejto skutočnosti v obchodnom   registri“, obecné   zastupiteľstvo   na   zasadnutí   konanom   12.   februára   2013začalo konanie vo veci ochrany verejného záujmu, tvrdiac, že z písomného oznámeniastarostu obce k 31. marcu 2013 nevyplýva, že priznal skutočnosti uvedené v čl. 7 ods. 1písm. a) a c) ústavného zákona. Ak by aj túto skutočnosť v oznámení priznal, jednoznačneby z oznámenia vyplývalo, že svojím konaním porušuje tento ústavný zákon.

V namietanom   rozhodnutí   obecného   zastupiteľstva,   ktoré   bolo   navrhovateľovidoručené 12. marca 2013, sa uvádza:

« ⬛⬛⬛⬛,   bytom ⬛⬛⬛⬛ starosta   obce   Kysucký Lieskovec... vykonával počas celého funkčného obdobia popri verejnej funkcii aj funkciu štatutárneho zástupcu v dvoch obchodných spoločnostiach...

Uvedeným konaním porušil Čl. 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z. „Starosta obce“ v písomnom oznámení k 31. 3. 2011 podanom podľa Čl. 7 ods. 1 zákona č. 357/2004 Z. z neuviedol skutočnosť, že je konateľom vyššie uvedených spoločností podľa písm. a) a podľa písm. b) tohto článku.

Týmto konaním porušil zároveň ustanovenie Čl. 7 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona č. 357/2004 Z. z.

Za konanie v rozpore s Čl. 5 ods. 2 a Čl. 7 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona č. 357/2004 Z. z. sa ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ starostovi obce ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu starostu obce to jest pokuta v sume 10 854,- eur (slovom desaťtisícosemstopäťdesiatštyri eur).

Starosta obce je zároveň povinný v lehote do 1. apríla 2013 zanechať funkcie štatutárneho zástupcu v spoločnostiach ⬛⬛⬛⬛ a a dať svoje pomery do súladu s Čl. 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.»

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva osobne doručil navrhovateľovi 12. marca 2013poslanec obecného zastupiteľstva.

III.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrhna preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručeniarozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata   mandátu,   alebo   do   30   dníodo dňa   doručenia   rozhodnutia,   ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči   verejnémufunkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgánymôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovízákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 sa na konanievo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

Predmetom   posudzovaného   návrhu,   ktorým   navrhovateľ   žiada   zrušiť   rozhodnutieobecného   zastupiteľstva,   je   žiadosť   o   preskúmanie   napadnutého   rozhodnutia   obecnéhozastupiteľstva v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súdeoznačeného ako „Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov“ (§ 73a a § 73b zákona o ústavnom súde).

Podľa   čl.   2   ods.   1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   verejnýmfunkcionárom je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenúv čl. 2 ods. 1 tohto ústavného zákona.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely čl. 7 a čl. 8a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8 sa osoba, ktorá vykonávalaverejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňaskončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždydo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárpodľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonuverejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa   čl.   9   ods.   2   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   výbor   začnekonanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár podľačl.   7   alebo   čl.   8   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie   ustanovené   týmtoústavným zákonom alebo zákonom.

Z   citovaných   ustanovení   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmuvyplýva, že navrhovateľ ako verejný funkcionár mal povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavnéhozákona o ochrane   verejného   záujmu   spočívajúcu   v   povinnosti   podať   oznámenie   funkcií,zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov,   ktoré   má   povinnosť   podať   každýverejný funkcionár   za   predchádzajúci   rok   vždy   (periodicky,   resp.   pravidelne)do 31. marca nasledujúceho roku. Túto povinnosť navrhovateľ splnil.

Podľa   čl.   5   ods.   7   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   ak   verejnýfunkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odseku 1 a 2 tohto článkuv čase   ustanovenia   do   verejnej   funkcie,   je   povinný   do   30   dní   odo   dňa   ustanoveniado verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonomustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárnesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,kontrolného   alebo   dozorného   orgánu   právnickej   osoby,   ktorá   bola   zriadená   na výkonpodnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

Navrhovateľ   v   reakcii   na   výzvu   obecného   zastupiteľstva   z   10.   októbra   2012[aby „predložil   doklady,   ktoré   by   preukázali,   že   nie   je   konateľom   v   spoločnostiach ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ktoré by... vyvrátili tvrdenia uvedené v podnete“(podnet ⬛⬛⬛⬛ proti   starostovi   obce   Kysucký   Lieskovec z 23. januára 2013, v ktorom sa namieta, že popri funkcii starostu je zároveň konateľomv dvoch súkromných spoločnostiach, čo je v rozpore s výkonom tejto verejnej funkcie,pozn.)] preukázal   5. februára   2013   predložením   zápisníc   z   valných   zhromaždeníoznačených   obchodných   spoločností,   že   vo   vzťahu   k   svojim   funkciám   v štatutárnychorgánoch dvoch obchodných spoločností v zmysle dikcie čl. 5 ods. 7 ústavného zákona(„je povinný...   takú funkciu, zamestnanie   alebo   činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu“) sa týchto funkcií vzdal. Ak sa členorgánu   alebo   štatutárny   orgán   vzdá   svojej   funkcie   priamo   na   zasadnutí   tohto   orgánu,je vzdanie sa funkcie účinné okamžite (§ 66 ods. 2 Obchodného zákonníka). Navrhovateľtakéto   právne   úkony   vykonal.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto   konkrétnomprípade mali právne úkony navrhovateľa právotvorné účinky a boli dostatočné z hľadiskanaplnenia účelu   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu.   Zápis   týchtoskutočností v obchodnom registri má v danom prípade deklaratórnu (osvedčujúcu) povahu.

Obecné zastupiteľstvo uvedený spôsob preukázania skutočností o vzdaní sa funkciíkonateľa   v   označených   obchodných   spoločnostiach   neakceptovalo,   argumentujúcaktuálnymi   výpismi   z   obchodného   registra   k   24.   novembru   2012.   Aktuálne   výpisyz obchodného registra pritom považovalo za dôkaz toho, že navrhovateľ sústavne porušuječl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   z rozdielu   dátumu   zápisu   v   obchodnom   registris dátumom   vzdania   sa   verejnej   funkcie,   t.   j.   so   skutočným   stavom   veci,   nemožnoautomaticky vyvodzovať porušenie (nesplnenie) povinnosti verejného funkcionára podľačl. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ako to urobilo obecné zastupiteľstvov prípade   navrhovateľa.   Navrhovateľ   si   totiž   splnil   povinnosť,   ktorá   mu   vyplývalaz ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, spôsobom, ktorý tento ústavný zákonpredpokladá.

Ústavný súd, konštatujúc nesúlad napadnutého rozhodnutia s ústavným zákonomo ochrane verejného záujmu a majúc na zreteli svoju úlohu, ktorú plní v opravnom konaní,v rámci   ktorého   výlučne   jemu   prislúcha   na   základe   špecifickej   právomoci   zasiahnuťdo rozhodnutia   obecného   zastupiteľstva,   dospel   s   poukazom   na   uvedené   k   záveru,že v danom   prípade   malo   obecné   zastupiteľstvo   postupovať   v   súlade   s   čl.   9   ústavnéhozákona   o   ochrane   verejného   záujmu   a   nezačínať   konanie   o   ochrane   verejného   záujmuna podnet, resp. konanie vo veci ochrany verejného záujmu začaté proti navrhovateľovi akoverejnému funkcionárovi podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona o ochrane verejného záujmuzastaviť.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   preto   ústavný   súd   rozhodnutie   obecnéhozastupiteľstva z 12. marca 2013 týmto nálezom zrušil.

Navrhovateľ žiadal priznať proti obecnému zastupiteľstvu úhradu trov konania predústavným súdom, ktorú vyčíslil jeho právny   zástupca   sumou 668,04   €. Trovy konaniabližšie špecifikoval ako odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava, návrhna preskúmanie rozhodnutia).

Pri rozhodovaní o požadovanej úhrade trov konania ústavný súd vychádzal z § 36zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledkukonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradilinému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri výpočte trov konania právny zástupca navrhovateľa vychádzal z § 1 ods. 3, § 11ods.   2,   §   14   ods.   1   písm.   a),   c)   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivostič. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný   súd   preto   v   súlade   s   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   priznalnavrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 275,94 € (za 2 úkonyprávnej služby vykonané v roku 2013 po 130,16 € a 2 x 7,81 € režijný paušál). Keďže obcibola   uložená   povinnosť   uhradiť   navrhovateľovi   trovy   konania   (výrok   2),   ústavný   súdzaviazal na splnenie tejto povinnosti pokladňu Obecného zastupiteľstva Kysucký Lieskovec,ktorá nakladá s rozpočtovými prostriedkami obce.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2014