znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 612/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., nar..., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou JUDr. N. B., G., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0 Tp 362/2013 z 25. júla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   M.   V. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2013 doručená sťažnosť Ing.   M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 362/2013 z 25. júla 2013.

Sťažovateľ   uviedol,   že   uznesením   vyšetrovateľa   z   21.   januára   2013   mu   bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin krádeže sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 34/2013 z 25. januára 2013 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 Tpo 9/2013 z 13. februára 2013 zrušil uznesenie okresného súdu a rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.

Prokurátor   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „prokurátor“) podal 19. júla 2013 návrh na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa do 21. októbra 2013   s   odôvodnením,   že   trestné   stíhanie   nebude   možné   ukončiť   podaním   obžaloby v základnej   lehote   väzby   vzhľadom   na   rozsah   trestnej   činnosti   a   spisového   materiálu, pričom na obžalobe už pracuje a prepustením sťažovateľa na slobodu by s ohľadom na charakter a rozsah trestnej činnosti hrozilo zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania.

Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 0 Tp 361/2013 z 25. júla 2013 o predĺžení väzby   sťažovateľa   z   dôvodu   podľa   §   71   ods.   1   písm.   a   )   a   c)   Trestného   poriadku   do 21. októbra   2013   s   odôvodnením,   že   vo   veci   je   vykonávané   rozsiahle   dokazovanie výsluchmi   množstva   svedkov,   vyhodnocovaním   vykonaných   odposluchov   a   sledovaní a procesným zabezpečovaním prepisov vykonaných odposluchov a sledovaní. Okresný súd pripustil,   že   vyšetrovanie   neprebiehalo   úplne   plynulo,   v   podstate   sa   však   stotožnil   s návrhom   prokurátora   a   jeho   argumentáciou,   že   príprava   obžaloby   vyžaduje   dlhší   čas a zvýšenú pozornosť vzhľadom na mimoriadny rozsah a náročnosť veci, keďže niektorí zo spolupáchateľov sú vo väzbe a niektorí na úteku.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tpo 53/2013 z 8. augusta 2013 tak, že ju zamietol ako nedôvodnú.

Podľa   názoru   sťažovateľa   odôvodnenie   rozhodnutia   okresného   súdu   rozsahom dokazovania   neobstojí,   pretože „dokazovanie   bolo   už   skončené   a   vec   bola   ukončená s návrhom na podanie obžaloby v dostatočnej lehote pred skončením základnej 7mesačnej lehoty   väzby   v   prípravnom   konaní,   pričom   samotný   súd   následne   uviedol,   že   doposiaľ vykonávané vyšetrovanie neprebiehalo úplne plynule“. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v   jeho   veci   nebolo   vykonávané   žiadne   odpočúvanie   ani   sledovanie   osôb   a   vecí   podľa Trestného poriadku, preto mu nie je zrejmé, aké procesné zabezpečenie prepisov sa má vykonať, navyše po tom, ako bolo vyšetrovanie ukončené preštudovaním vyšetrovacieho spisu.

Sťažovateľ tiež namieta, že okresný súd porušil zásadu prezumpcie neviny, pretože sa stotožnil s názorom, že spáchal trestnú činnosť, z ktorej je obvinený. Sťažovateľ namieta aj procesný postup okresného súdu a tvrdí, že procesným stranám nebol poskytnutý rovnaký priestor   na   uplatnenie   ich   práv   a   nebola   dodržaná   zásada   kontradiktórnosti   konania. Uviedol, že návrh prokurátora na predĺženie lehoty väzby mu bol doručený 24. júla 2013 a okresný   súd   o   ňom   rozhodoval   25.   júla   2013   o 9.30   h,   a   teda   mu   nebol   poskytnutý dostatočný čas na prípravu. Poukázal tiež na to, že návrh prokurátora bol doručený jeho obhajkyni až 31. júla 2013, t. j. šesť dní po rozhodnutí.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25. 7. 2013 pod sp. zn. 0 Tp 362/2013 porušil právo Ing. M. V., nar... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, porušenia práva na slobodu a bezpečnosť   podľa   zaručeného   v   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva byť súdený v primeranej lehote alebo byť prepustený počas konania podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 7. 2013 sp. zn. 0 Tp 362/2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Ing. M. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 247,42 € (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti právnej pomoci á 115,90 €, 2x krát režijný paušál á 7,81 €), ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr.   N.   B.,   vedený   v S.,   a.   s.,   č.   účtu...   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatoval, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou, ktorá je v súlade § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   povinná dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že viazanosť návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde),   čím   zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže   ústavný   súd   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to   predovšetkým   v   situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré sťažovateľ   uvádza   v   texte   sťažnosti   mimo   petitu,   je potrebné považovať iba   za   súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).

Postupujúc   podľa   uvedenej   stabilnej   judikatúry,   ústavný   súd   neprihliadol   na námietku porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru, ktorú sťažovateľ uviedol   len   v   odôvodnení   sťažnosti.   Ústavný   súd   považoval   za   predmet   tohto   konania sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 362/2013 z 25. júla 2013.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   uvádza,   že   jeho   právomoc   poskytnúť   ochranu základným právam a slobodám   sa   riadi   princípom   subsidiarity   a je daná   iba   vtedy,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažnosť smeruje proti uzneseniu súdu prvého stupňa, proti ktorému bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ aj využil a krajský súd o ňom rozhodol. Na preskúmanie postupu a uznesenia okresného súdu bol príslušný krajský súd, a preto by ústavný súd mohol preskúmať v konaní o sťažnosti len ústavnosť postupu a rozhodnutia krajského súdu.

Sťažovateľ neoznačil ako porušovateľa svojich práv krajský súd, a preto je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013