znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 611/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013 predbežne prerokoval návrh Mgr. art. N. C., I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. D., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/26/13-K z 25. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Mgr. art. N. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 21. augusta 2013   doručený   návrh   Mgr.   art.   N.   C.,   I.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. D., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií   (ďalej   len   „výbor“)   č.   VP/26/13-K   z   25.   júna   2013   (ďalej   aj   „napadnuté rozhodnutie“).

Navrhovateľka v návrhu okrem iného uvádza:«1. Na základe uznesenia Vlády SR č. 450 z 9. júla 2010 vykonávala Navrhovateľka s účinnosťou od 9. júla 2010 funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Z toho dôvodu sa na Navrhovateľku vzťahoval Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení   ústavného   zákona   č.   545/2005   Z.   z.   („Ústavný   zákon“),   keďže   bola   verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. k) Ústavného zákona. Počas pôsobenia vo funkcii verejného funkcionára Navrhovateľka riadne a včas podávala príslušné oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona.

2.   Uznesením   Vlády   Slovenskej   republiky   č.   87   zo   dňa   21.   marca   2012   bola s účinnosťou od 3. apríla 2012 Navrhovateľka z funkcie štátnej tajomníčky odvolaná. Výkon verejnej funkcie teda Navrhovateľke skončil dňa 3. apríla 2012 (ďalej len „deň skončenia výkonu verejnej funkcie“).

3. Dňa 28. mája 2013 Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky   (ďalej   len   „Výbor“)   doručil   Navrhovateľke   oznámenie   o   začatí   konania č. VP/26/13-K vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. a) Ústavného zákona. Prílohou oznámenia bolo uznesenie Výboru č. 162 z 23.   mája   2013,   ktorým   Výbor   začal   konanie   proti   Navrhovateľke   z   dôvodu   údajného porušenia   povinnosti   podľa   čl.   7   ods.   1   Ústavného   zákona   (ďalej   len   „Uznesenie“). Porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona sa mala Navrhovateľka dopustiť tým, že v lehote do 31. marca 2013 nepodala oznámenie funkcií... Súčasne výbor vyzval navrhovateľku, aby sa k uzneseniu vyjadrila.

4.   K   Uzneseniu   sa   Navrhovateľka   vyjadrila   listom   z   7.   júna   2013   (ďalej   len „Vyjadrenie“).

5.   Rozhodnutím   Výboru   č.   VP/26/13-K   zo   dňa   25.   júna   2013   (ďalej   len „Rozhodnutie“) Výbor

a) skonštatoval, že Navrhovateľka porušila povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona   tým,   že   ako   bývalá   štátna   tajomníčka   Ministerstva   kultúry   a   cestovného   ruchu Slovenskej republiky nepodala Oznámenie verejného funkcionára; podľa názoru Výboru mala Navrhovateľka podať takéto oznámenie za rok 2012 do 31. marca 2013.

b)   uložil   Navrhovateľke   pokutu   podľa   čl.   9   ods.   10   písm.   a)   Ústavného   zákona vo výške 805 EUR.

6. V súlade s čl. 10 Ústavného zákona môže verejný funkcionár podať návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“)   v   lehote   30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.

7.   Navrhovateľka   podáva   návrh   na   preskúmanie   Rozhodnutia,   keďže   toto Rozhodnutie   bolo   vydané   v   rozpore   s   Ústavným   zákonom,   zakladá   sa   na   nesprávnom právnom posúdení veci a navyše je aj nedostatočne odôvodnené.»

Navrhovateľka v dôvodoch svojho návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia uvádza, že nemala povinnosť podať oznámenie verejnej funkcionárky podľa čl. 7 ústavného zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona   č.   545/2007   Z.   z.   (ďalej   len   „ústavný   zákon č. 357/2004 Z. z.“). Podľa nej ústavný zákon v čl. 7 ods. 1 ukladá verejnému funkcionárovi, aby do 30 dní odo dňa, kedy sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podal písomné oznámenie, ktorého náležitosti a prílohy a ďalšie podmienky jeho podávania   sú   ďalej   špecifikované   v   čl.   7   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   Pritom zdôrazňuje   formuláciu „počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca“ s   tým,   že   predmetné oznámenie má verejný funkcionár podávať počas (a nie „za čas“) výkonu funkcie. Uvedená formulácia podľa navrhovateľky predpokladá „trvanie výkonu funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto povinnosť splniť, t. j. k 31. marcu“.

Navrhovateľka ďalej uvádza, že výkon verejnej funkcie jej skončil 3. apríla 2012, keď   ju   vláda   Slovenskej   republiky   odvolala   s   účinnosťou   k   rovnakému   dátumu. Z uvedeného preto podľa nej vyplýva, že nebol daný ani dôvod na začatie konania podľa čl. 9 ústavného   zákona č.   357/2004 Z.   z.,   ani dôvod   na následné   vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré ju „sankcionuje za porušenie povinnosti, ktorú nemala“. Navrhovateľka argumentuje   judikatúrou   ústavného   súdu   v   podobných   veciach   (IV.   ÚS   293/07, IV. ÚS 75/08,   IV.   ÚS   95/08).   Tvrdí,   že   nebola   verejnou   funkcionárkou   v   čase   začatia konania pred výborom ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia (23. mája 2013), a teda že nebola podľa jej názoru „pasívne“ legitimovaná v konaní vedenom pred výborom, ktorý právne   pochybil,   ak   viedol   konanie   proti   bývalej   verejnej   funkcionárke   a   ukončil   ho napadnutým   rozhodnutím;   poukazujúc   pritom   na   to,   že „Po   uplynutí   jedného   roka   od skončenia   výkonu   verejnej   funkcie   je   fyzická   osoba   (ak   sa   opätovne   nestala   verejným funkcionárom z iného dôvodu) oslobodená spod režimu Ústavného zákona, ustanovenia Ústavného zákona sa na ňu už nevzťahujú a ani nemožno voči nej podľa Ústavného zákona viesť konanie, pretože ani na tieto účely sa už nepovažuje za verejného funkcionára.“.

Navrhovateľka súčasne považuje rozhodnutie výboru za nedostatočne odôvodnené, keďže výbor sa v ňom podľa nej nevyrovnal so skutkovým stavom a s relevantnými právnymi predpismi, a preto ho označuje aj za zmätočné a nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiada ústavný súd, aby „v súlade s čl. 10 ods. 2 Ústavného zákona a s ustanovením § 73b ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov... rozhodol nasledovne:

1.   Rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP 26/13-K z 25. júna 2013 zrušuje.

2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť Mgr. art. N. C. trovy právneho zastúpenia v sume 118,52,- EUR (slovom: stoosemnásť eur a päťdesiatdva centov)   na   účet   jej   právneho   zástupcu   K.   s.   r.   o.,   advokátska   kancelária,  ...   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 sa na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vzťahuje § 25 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavnú   neopodstatnenosť   návrhu   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,   ktoré   označil   navrhovateľ,   a   to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten   návrh,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Predmetom posudzovaného návrhu, ktorým navrhovateľka žiada zrušiť rozhodnutie výboru,   je jej   žiadosť   o   preskúmanie napadnutého   rozhodnutia   výboru   v   konaní podľa jedenásteho   oddielu   druhej   hlavy   zákona   o   ústavnom   súde   označeného   ako   „Konanie o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov“ (§ 73a a 73b zákona o ústavnom súde).

Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejným funkcionárom je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 tohto ústavného zákona.

Podľa čl. 3 ods. 1 druhej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8 sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka   odo   dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je povinný do   30   dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   verejnej   funkcie,   a   počas   jej   výkonu   vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   alebo   z   individuálnych   právnych   aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje

a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u   tých   osôb,   ak   je   jeho   mesačná   odmena   v   tomto   zamestnaní   vyššia   ako   10-násobok minimálnej mzdy,

b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,

c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,

d)   mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,

e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár podľa čl. 8 ods. 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Z   citovaných   ustanovení   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   vyplýva,   že navrhovateľka   ako   verejná   funkcionárka   bola   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. povinná podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, ktoré má povinnosť podať každý verejný funkcionár za predchádzajúci rok vždy (periodicky, resp. pravidelne) do 31. marca nasledujúceho roku. Navrhovateľka v návrhu tvrdí,   že   vzhľadom   na   skončenie   jej   funkcie   3.   apríla   2012   už nemala túto   povinnosť, pretože podľa nej dikcia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. „počas výkonu funkcie“ zjavne predpokladá trvanie výkonu tejto funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto povinnosť splniť. Keďže podľa jej názoru 31. marca 2013 uplynulo viac ako 11 mesiacov od   skončenia   výkonu   jej   funkcie   verejnej   funkcionárky,   v   žiadnom   prípade   takúto povinnosť už nemala. Vo vyjadrení k uzneseniu výboru č. 162 z 23. mája 2013 pritom navrhovateľka   uviedla,   že   si   je   vedomá   toho,   že   si „nesplnila   zákonnú   povinnosť a nepredložila... predmetné oznámenie za rok 2012 v požadovanom termíne“.

V súvislosti s vyjadrením navrhovateľky odvolávajúcej sa aj na judikatúru ústavného súdu, že od skončenia výkonu verejnej funkcionárky nemala povinnosť podľa § 7 ods. 1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.,   ústavný   súd   poukazuje   na   uznesenie   č.   k. PLz. ÚS 1/2010-10   zo   7.   júla   2010,   ktorým   plénum   ústavného   súdu   prijalo   podľa   §   6 zákona o ústavnom súde zjednocujúce stanovisko k právnemu názoru vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 223/2010 a k právnemu názoru vyjadrenému v nálezoch vedených pod sp. zn. IV. ÚS 293/07   z 31.   januára   2008,   sp.   zn.   IV.   ÚS   75/08   z 10.   apríla   2008   a sp.   zn. IV. ÚS 95/08   z 11.   septembra   2008.   Podľa   tohto   zjednocujúceho   stanoviska   „verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z. o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. za dobu výkonu funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku“. Týmto zjednocujúcim stanoviskom ústavný súd prekonal judikatúru, na   ktorú   sa   odvoláva   navrhovateľka,   a senáty   sú   v ďalšom   konaní   podľa   §   6   zákona o ústavnom súde ním viazané.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľka si nesplnila svoju povinnosť verejnej funkcionárky podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., keďže podľa čl. 3 ods. 1 tohto ústavného zákona na účely čl. 7 a na účely konania, ak sa porušila povinnosť podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, t. j. od 3. apríla 2012, t. j. jednoznačne aj v období do 31. marca 2013.

Z uvedených dôvodov ústavný súd považoval postup ako aj napadnuté rozhodnutie výboru   č.   VP   26/13-K   z   25.   júna 2013   o   tom,   že navrhovateľka,   ktorá   bola odvolaná z funkcie štátnej tajomníčky 3. apríla 2012, porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. tým, že oznámenie za rok 2012, ktoré mala podať do 31. marca   2013   podala   až po   výzve   výboru   24.   mája   2013,   za   správne,   a   preto   návrh navrhovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013