znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 611/2012-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   14.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., Č., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 C/69/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra 2012 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/69/2009 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Sťažovateľ je účastníkom súdneho sporu na určenie vlastníckeho práva na strane navrhovateľa v občianskoprávnom konaní pred Okresným súdom Košice okolie vedenom pod sp. zn. 11/69/09 (správne má byť 11 C/69/09, pozn.), ktoré bolo začaté 5. 5. 2009... Napriek   tomu,   že   od   podania   pôvodného   návrhu   uplynulo   už   viac   ako   3   roky a 9 mesiacov, vo veci stále nebolo právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ je toho právneho názoru, že je ľudsky a právne neúnosné, aby súdne konanie trvalo na súde prvého stupňa viac ako 3 a pol roka bez právoplatného ukončenia právnej veci...

Celková   doba   konania   pred   okresným   súdom   je   poznačená   prieťahmi,   pretože v určitých   obdobiach   okresný   súd   vôbec   nekonal   a bol   nečinný.   Najmä   od   8. 6. 2009 do 11. 01. 2011   bol   súd   nečinný   5   mesiacov,   následne   od   01. 03. 2011   do   4. 11. 2011 ďalších 9 mesiacov súd vôbec nekonal. Sťažovateľ je toho názoru, že okresný a krajský súd nepostupoval dostatočne plynulo a celkovo konal so zbytočnými prieťahmi v dĺžke viac ako 3 a pol roka.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vo   veci   nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušeného jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejedanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, a taktiež navrhuje,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   v namietanom   konaní   bez zbytočných prieťahov.

Okrem   toho   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti,   ktorou   sú   namietané   zbytočné   prieťahy v konaní, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľ 5. mája 2009 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorému bola pridelená sp. zn. 11 C/69/2009.

V ďalšom období bol priebeh namietaného konania takýto: júna 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,4. júna 2009 – bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým namietal zaujatosť zákonnej sudkyne,7. augusta 2009 – okresný súd predložil súdny spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“),20. augusta 2009 – bol okresnému súdu vrátený súdny spis na ďalšie konanie spolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 NcC/40/2009 zo 14. augusta 2009, ktoré bolo následne doručované účastníkom konania,7. novembra 2009 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. január 2010, ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 23. február 2010,23.   februára   2010   –   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z dôvodu   nutnosti „spresnenia žalobného návrhu“,marca   2011   –   okresný   súd   uznesením   uložil   sťažovateľovi,   aby   v lehote   10   dní predložil „doplnené podanie“ a geometrický plán,17. marca 2011 – bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na prerušenie namietaného konania,4.   novembra   2011   –   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľa na prerušenie namietaného konania,januára 2012 – po podaní odvolania proti prvostupňovému uzneseniu sťažovateľom bol súdny spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu,16. októbra 2012 – bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 11 Co/3/2012,   ktorým   bola   potvrdená   správnosť   uznesenia   okresného   súdu zo 4. novembra 2011,14. novembra 2012 – bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým oznámil,   že „v   právnej   veci   sp. zn.   11 C/69/2009   na   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti tento návrh v celom rozsahu beriem späť“.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05,   IV. ÚS 311/09)   vyslovil,   že   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti,   ktorou   sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   môže   vyplývať   aj   z toho,   že   porušenie   tohto   základného   práva   sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Na   základe   analýzy   doterajšieho   priebehu   namietaného   konania   ústavný   súd konštatuje, že jeho samotná dĺžka (viac ako 3 roky) nemusí sama osebe viesť k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Uvedené   konštatovanie   platí   najmä so zreteľom   na   skutočnosť,   že   k predĺženiu   doterajšieho   priebehu   konania   prispel aj sťažovateľ tým, že neúspešne namietal zaujatosť zákonnej sudkyne, a súčasne tým, že 17. marca 2011 navrhol prerušenie namietaného konania, pričom okresný súd tento návrh uznesením zo 4. novembra 2011 zamietol a krajský súd uznesením z 12. septembra 2012 uznesenie okresného súdu potvrdil a následne 16. októbra 2012 vrátil spis okresnému súdu. Uvedená procesná aktivita sťažovateľa, ktorou nedosiahol sledovaný zámer, nepochybne prispela k predĺženiu priebehu namietaného konania.

Ústavný súd je toho názoru, že postup okresného súdu v namietanom konaní mohol byť efektívnejší (poukazujúc najmä na obdobie jeho nečinnosti v trvaní od 23. februára 2010 do 1. marca 2011), čo malo za následok určité predĺženie konania, na druhej strane ho   však   nemožno   kvalifikovať   ako   taký,   ktorý   by   musel   bez   ďalšieho   znamenať vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   K uvedenému   názoru   dospel   ústavný   súd   zohľadňujúc v neposlednom rade aj skutočnosť, že sťažovateľ svojím podaním doručeným okresnému súdu 14. novembra 2012 zobral svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť, čím dal najavo, že ďalej netrvá   na vedení   súdneho   sporu a úvahy o jeho prípadnej   právnej neistote sa vzhľadom na túto skutočnosť už v čase rozhodovania ústavného súdu stali bezpredmetnými. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. m. m. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Vzhľadom   na uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012