znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 610/2012-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   14.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. K., správcu konkurznej podstaty A., a. s., K., a obchodnej spoločnosti A., a. s., K., v konkurze, zastúpených advokátom JUDr. V. P., B., vo veci   namietaného   porušenia   ich   základných   práv   podľa   čl. 46   ods. 1   a čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/53/2006 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 NcPo 1/03 a sp. zn. 11 C 232/03) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. K. a obchodnej spoločnosti A., a. s. K., v konkurze, o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra 2012   doručená   sťažnosť   Ing.   Š. K.,   správcu   konkurznej   podstaty   A.,   a. s.,   Nemocničná 1267/9, K., a obchodnej spoločnosti A., a. s., K., v konkurze (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   4 C/53/2006   [pôvodne   vedenom   pod   sp. zn.   13 NcPo 1/03   a   sp. zn.   11 C 232/03 (ďalej aj „namietané konanie“)].

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania, v ktorom je sťažovateľka v procesnom   postavení   odporkyne,   je   rozhodovanie   o   určení   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti.

Sťažovatelia dokumentujú skutkový stav, resp. priebeh namietaného konania výlučne doslovným textom žaloby uplatnenej navrhovateľom na okresnom súde, ako aj odpisom procesných podaní a súdnych rozhodnutí, resp. ich častí (vydaných v doterajšom priebehu konania) bez akejkoľvek konkrétnej argumentácie vo vzťahu k namietanému konaniu.

V závere   sťažnosti   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ju   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní   prijal   na   ďalšie   konanie   a v náleze   vyslovil,   že   v namietanom   konaní   boli postupom okresného súdu porušené ich základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ďalej sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov a aby im priznal úhradu trov konania.

Sťažovatelia napokon navrhujú, aby ústavný súd prijal dočasné opatrenie, v ktorom by „uložil   porušovateľovi,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   13 NcPo 1/03,   sp. zn. 11 C 232/03 a sp. zn. 4 C/53/2006 konal bez zbytočných prieťahov“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach   je bližšie   upravené predovšetkým   v   § 49 až § 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   obsahu sťažnosti   nie je zrejmé, čo   sťažovatelia považujú za porušenie svojich v petite   označených   práv;   obmedzujú   sa   iba   na   tvrdenie,   že „OS   v Trebišove   porušil základné   práva   sťažovateľ[ov] tým,   že   v podstate   bol   nečinný,   vec   v primeranej   lehote neprejednal, a tým vlastne vec nebola prejednaná bez zbytočných prieťahov“, čo však na to, aby mohlo byť zo strany   ústavného súdu   dosiahnuté hodnotenie   ústavnoprávnej   roviny namietaného konania, nepostačuje.

Bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia účelu sťažovatelia poukazujú na niektoré články ústavy, ustanovenia zákona o ústavnom súde a Občianskeho súdneho poriadku, čo nijako   neozrejmujú   vo   väzbe   na konkrétny   prípad.   Argumentácia   sťažovateľov   sa   teda obmedzila iba na samotné konštatovanie faktu o porušení ich označených práv bez bližšieho zdôvodnenia, v čom má podľa nich toto porušenie spočívať. Keďže sťažovatelia neuvádzajú žiadne konkrétne právne relevantné výhrady voči postupu okresného súdu v namietanom konaní, obsah ich podania neumožňuje reagovať na ich námietky, teda ani im oponovať konkrétnymi (na vec sa vzťahujúcimi) argumentmi.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právne označením článkov ústavy alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.

Ako už bolo uvedené, sťažovatelia okrem strohej konštatácie o porušení ich práv postupom okresného súdu v namietanom konaní a poukázania na niektoré články ústavy a ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   a Občianskeho   súdneho   poriadku ničím neodôvodnili namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv, z čoho vzhľadom na   absenciu   odôvodnenia   sťažnosti   a navrhovaných   dôkazov   možno   vyvodiť   záver o nesplnení zákonom predpísaných náležitostí ich sťažnosti.

Podľa   ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou každého sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania   skutkových   okolností   musí   odôvodnenie   sťažnosti   obsahovať   najmä   právne argumenty a právne posúdenia namietaného konania.

Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej   osoby podľa čl. 127 ústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany   sťažovateľa   spočívajúcich   v uvedení   skutočností   svedčiacich   o porušení   jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou   alebo   nečinnosťou   konkrétneho   orgánu   verejnej   moci   (orgánu   štátnej   správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľov (ako už bolo konštatované) neobsahuje.

Subjektívny názor sťažovateľov o porušení ich práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili vyvodiť takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Keďže   sťažnosť   doručená   ústavnému   súdu   18.   septembra   2012   neobsahuje kvalifikované   odôvodnenie,   nespĺňa   ani   podstatnú   zákonom   predpísanú   náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovatelia sú zastúpení advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom (napr. II. ÚS 117/05).

Z uvedených   dôvodov ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   z dôvodov   uvedených   v odôvodnení   tohto rozhodnutia   neprichádzalo   už   do   úvahy   rozhodovať   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľov uplatnených v ich sťažnosti.

Ústavný   súd   v   závere   konštatuje,   že   označenie   účastníka   konania   na   strane sťažovateľov, hoci sú v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpení advokátom, nie je v súlade so skutočnosťou, že Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2 K 364/98 z 19. októbra   1998   vyhlásil   na   majetok   dlžníka   –   obchodnej   spoločnosti   A.,   a. s.,   K., konkurz   a ustanovil   správcu   podstaty   Ing.   Š. K.,   B.   Napriek   tomu   sú   v sťažnosti   ako sťažovatelia označení obchodná spoločnosť A., a. s., K., avšak navyše nesprávne aj Ing. Š. K.,   správca   konkurznej   podstaty   A.,   a. s.,   K.   Ústavný   súd   pri   prerokovaní   sťažnosti vychádzal zo skutočnosti, že v danej veci je subjektom oprávneným na podanie sťažnosti výlučne obchodná spoločnosť A., a. s., K., v konkurze, ako úpadca.

Vzhľadom na výsledok konania o sťažnosti sťažovateľov ústavný súd už k tomuto nedostatku sťažnosti nepovažoval za potrebné zaujať meritórny postoj.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012