znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 61/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva   upraveného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a jeho práv upravených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 115/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   spravodlivé   prejednanie   svojej   záležitosti   nezávislým a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom   a práva   na   účinné   právne   prostriedky   pred národným   orgánom   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 115/2006.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   na   okresnom   súde   podal   žalobu 30. októbra   2006.   Po   doručení   výzvy   okresného   súdu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku 30. januára   2007   podal   sťažovateľ   19.   septembra   2007   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní. Predseda   okresného   súdu   sťažovateľovi   odpovedal   až   11.   júla   2008,   keď   mu   oznámil, že konanie vedené pod sp. zn. 36 C 115/2006 bolo uznesením z 21. marca 2007 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. mája 2007. Sťažovateľ uvádza, že predmetné uznesenie mu bolo doručené až 28. augusta 2008. Z príloh priložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal odvolanie proti označenému uzneseniu z 21. marca 2007 vydanému v konaní pod sp. zn. 36 C 115/2006 v deň jeho doručenia, t. j. 28. augusta 2008.

Ďalej z predložených príloh vyplýva, že Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) konanie o odvolaní sťažovateľa proti označenému uzneseniu okresnému súdu vedie pod   sp.   zn.   23   Co   226/2008.   Predsedníčka   konajúceho   senátu   krajského   súdu   výzvou zo 16. októbra   2008   požiadala   sťažovateľa,   aby   oznámil,   či   sa   10.   a 11.   apríla   2007 zdržiaval   na   adrese   svojho   trvalého   pobytu,   resp.   aby   oznámil,   kde   sa   nachádzal, a aby o tom predložil dôkazy, prípadne aby označil dôkazy, aby ich súd mohol vykonať. Ústavný súd na krajskom súde zistil, že sťažovateľ na túto výzvu reagoval až 27. októbra 2008, keď oznámil, že si toto nepamätá, a navrhol zisťovanie cez Slovenskú poštu. Dňa 29. októbra   2008   krajský   súd   odvolanie   sťažovateľa   odmietol,   t.   j.   v čase   doručenia sťažnosti   sťažovateľa   ústavnému   súdu   bolo   už   o odvolaní   proti   označenému   uzneseniu okresného   súdu   rozhodnuté.   Dňa   9. decembra   2008   podal   sťažovateľ   dovolanie,   ktoré doplnil 15. januára 2009, a spis sa t. č. nachádza u vyššieho súdneho úradníka na okresnom súde.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „II.A. Okresný súd v Trnave porušil základné práva D. B. garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná a čl. 46 ods. 1 – právo na súdnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky.

II.B. Okresný   súd   v Trnave   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   primerané   zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk v lehote 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Trnave... a prikazuje súdu konať bez ďalších prieťahov tak, aby konanie na prvostupňovom súde prebehlo do konca roka 2008.

II.D. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť trovy konania a advokáta v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

Sťažovateľ žiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom,   ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy   maloletých   alebo   ochrana   súkromného   života   účastníkov   alebo,   v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené,   musí   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred   národným   orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri   prerokovaní   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho základného práva na súdnu   ochranu podľa   čl. 46 ods.   1 ústavy   a práva na spravodlivé prejednanie   svojej   záležitosti   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a práva   na   účinný   právny prostriedok podľa čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto už citované ustanovenie limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu   a všeobecných   súdov   rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva   a slobody   sa   na   ústavnom   súde   možno   domáhať   v prípade,   ak   mu   túto   ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1   ústavy   nie   je   príslušný   na   preskúmanie   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, pretože preskúmanie tohto rozhodnutia patrí v prvom rade do právomoci všeobecného súdu. Z predložených príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu   vyplýva,   že   krajský   súd   odvolanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 21. marca   2007   vydanému   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   36   C   115/2006,   ktoré   bolo sťažovateľovi doručené až 28. augusta 2008 a proti ktorému sťažovateľ podal 28. augusta 2008 odvolanie, v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 226/2008 29. októbra 2008 odmietol. Dňa   9. decembra   2008   podal   sťažovateľ   dovolanie,   t.   j.   v súlade   s   § 53   ods.   1   zákona o ústavnom súde a v súlade s princípom subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa domáha ochrany   svojich   práv   v systéme   všeobecných   súdov.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu, aby ústavný   súd   rozhodoval   o sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009