znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 61/07-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza   prerokoval   sťažnosť   Z.   H.,   N.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   T.   S.,   Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 118/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Z. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 118/98 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp.   zn. 14 C 118/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Z.   H. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   180   000   Sk   (slovom jednostoosemdesiatisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trnava   povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť Z. H. trovy právneho zastúpenia v sume   6   296 (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   na   účet   jej právneho   zástupcu   JUDr.   T.   S.,   Advokátska   kancelária,   T.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť Z. H. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala, že postupom Okresného súdu Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní „o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva“ vedenom pod sp. zn. 14 C 118/98 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy požaduje, aby okresný súd konal bez zbytočných   prieťahov,   zaplatil   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 875 000 Sk a uhradil jej trovy konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa čl. 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Ústavný súd zistil z obsahu sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu zo 4. mája 2007 a obsahu rekonštruovaného spisu sp. zn. 14 C 118/98, že žaloba v tejto veci bola okresnému súdu   podaná   16.   júna   1998.   Vo   veci   sa   uskutočnilo   iba   jedno   pojednávanie,   a   to 25. septembra 1998, na ktorom boli vypočutí účastníci konania a následne bolo odročené za účelom ustanovenia znalca z odboru stavebníctva a geodézie. Právny zástupca sťažovateľky urgoval   2.   februára   1999,   14.   mája   2001,   1.   júla   2004   a 30.   januára   2007   nariadenie pojednávania vo veci. Okresný súd na ostatnú urgenciu právneho zástupcu sťažovateľky reagoval listom, v ktorom oznámil stratu spisu sp. zn. 14 C 118/98 a uviedol, že sa bude vykonávať jeho rekonštrukcia.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ods.   2   citovaného   článku   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa   ods.   3   citovaného   článku   ústavy   môže   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   boli   porušené   podľa   odseku   1 citovaného článku ústavy, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, b) správania účastníka konania, c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

Ústavný súd po zistení, že od podania žaloby 16. júna 1998 sa vo veci uskutočnilo iba jedno pojednávanie, a že zákonný sudca ďalej nekoná, pretože sa stratil spis a prebieha jeho rekonštrukcia, nepovažoval za potrebné vyhodnocovať postup okresného súdu podľa citovaných kritérií.

Na   základe   týchto   zistení   a   stanoviska   okresného   súdu   ústavný   súd   mohol   bez ďalšieho uzavrieť, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila o taký stav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v   zmysle   § 56   ods.   3   písm.   a) zákona   o ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby vo veci sp. zn. 14 C 118/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 875 000 Sk. Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd namiesto toho, aby vo veci konal, stratil spis a musel ho rekonštruovať aj za pomoci sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu. Stav konania je taký, aký bol v roku 1998 po prvom a zároveň ostatnom   pojednávaní.   Dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   nemožno   podľa   názoru ústavného   súdu   ničím   ospravedlniť.   Hoci   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby v označenom   súdnom   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   vychádzal   z názoru,   že porušenie   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nemožno   účinne odstrániť   len   uplatnením   tejto   právomoci   najmä   s prihliadnutím   na   to,   že   o nároku sťažovateľky   nebolo   okresným   súdom   právoplatne   rozhodnuté   ani   po   takmer   deviatich rokoch od podania žaloby. S ohľadom na túto skutočnosť, ale aj s ohľadom na stratu spisu, ktorá naštrbila dôveru sťažovateľky vo vzťahu k vecne a miestne príslušnému súdu, ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie 180 000 Sk.

Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. T. S. Ústavný súd pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada   trov   konania v predmetnej   veci   vypočítaná podľa   platnej právnej úpravy predstavuje celkovú sumu 6 296 Sk.

Ústavný súd preto právnemu zástupcovi sťažovateľky priznal úhradu trov konania v sume 6 296 Sk.

Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   uhradiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľky   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007