znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 61/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť N. B., bytom Z.; Ing. M. B., bytom Z.; M. P., bytom Z.; J. F., bytom V. H.; M. F., bytom V. H.; MVDr. K. T., bytom Z.; K. T., bytom Z.; M. K., bytom Z.; E. K., bytom Z.; J. P., bytom Z.; J. K., bytom Z.; J. T., bytom Z.; I. T., bytom Z.; P. P., bytom H. H. – Ž.; M. P., bytom H. H. – Ž.; M. K., bytom H.; M. K., bytom Z.; J. K., bytom Z.; R. D., bytom Z.; E. D., bytom Z.; M. M., bytom Z.; J. D., bytom K.; A. D., bytom H. N.– R.; Š. Z., bytom K.; J. B., bytom P.; R. B., bytom P.; G. L., bytom Z.; Mgr. J. B., bytom Z.; A. L., bytom Z. a E. W., bytom Z., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B. B., ktorou   namietajú   porušenie   čl. 55   Ústavy   Slovenskej   republiky   nekonaním   Ministerstva financií   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   a Úradu   pre finančný trh, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť N. B., Ing. M. B., M. P., J. F., M. F., MVDr. K. T., K. T., M. K., E. K., J. P., J. K., J. T., I. T., P. P., M. P., M. K., M. K., J. K., R. D., E. D., M. M., J. D., A. D., Š. Z., J. B., R. B., G. L., Mgr. J. B., A. L. a E. W.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2004 doručená sťažnosť N. B., Ing. M. B., M. P., J. F., M. F., MVDr. K. T., K. T., M. K., E. K., J. P., J. K., J. T., I. T., P. P., M. P., M. K., M. K., J. K., R. D., E. D., M. M., J. D., A. D., Š. Z., J. B., R. B., G. L., Mgr. J. B., A. L. a E. W. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nekonaním Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky a Úradu pre finančný trh (ďalej len „ústredné orgány štátnej správy“).

Sťažovatelia   v sťažnosti   ďalej uviedli,   že uzavreli „zmluvy o   pôžičke“,   „zmluvy o tichom spoločenstve“, „dohody o vrátení členského vkladu“, „zmluvy o vrátení vložených financií na základe cestovného šeku“ a „zmluvy o prevode cestovného šeku“ s firmami B. M. G. INVEST, s. r. o., Košice, AGW, s. r. o., Košice, HORIZONT SOVAKIA o. c. p., a.   s.,   Košice   a   BDV   družstvom   Banská   Bystrica,   ktorými   investovali   svoje   finančné prostriedky. Uvedené spoločnosti vykonávali činnosť v oblasti finančného trhu. Pre výkon ich   podnikateľských   aktivít   sa   okrem   všeobecných   náležitostí   vyžadovali   aj   špeciálne podmienky ustanovené v právnych normách v oblasti finančného trhu. Ide o podmienky „upravené v zákone č. 21/1992 Zb. o bankách, zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a   zákone č.   566/2001 Z.   z. o   cenných   papieroch“.   Ústredné   orgány   štátnej správy   nevenovali   dostatočnú   pozornosť   pôsobeniu   nebankových   subjektov   na   trhu. Sťažovatelia sa nápravy domáhali aj prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nebankové subjekty v rokoch 1997 – 2002 vydávali vysoké finančné čiastky na reklamu.   Sťažovatelia   vložením   finančných   úspor   do   vyššie   uvedených   spoločností s cieľom ich zhodnotenia utrpeli ujmu, a to aj z toho dôvodu, že ústredné orgány nekonali svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou   nečinnosťou   spôsobili,   že   subjekty,   ktoré   podnikali   na   trhu,   nespĺňali   zákonom predpísané   podmienky   a   ústredné   orgány   štátnej   správy   nezasiahli   v   rámci   možností zverených im zákonom.

Sťažovatelia uviedli, že využili všetky prostriedky podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o porušení ich základného práva podľa   čl.   55   ústavy   a   uložil   ústredným   orgánom   uhradiť   im   aj   primerané   finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   55   ods.   1   ústavy   hospodárstvo   Slovenskej   republiky   sa   zakladá na princípoch   sociálne   a   ekologicky   orientovanej   trhovej   ekonomiky.   Podľa   ods.   2 citovaného   článku   ústavy   Slovenská   republika   chráni   a podporuje   hospodársku   súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre uviedol, že ak sťažovateľ namieta také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 70/99).

Základné práva a slobody sú upravené v druhej hlave ústavy.

Článok   55   ústavy   neupravuje   základné   práva   a   slobody,   dotýka   sa   vymedzenia hospodárstva   Slovenskej   republiky,   formuluje   princípy   hospodárskej   politiky,   nie   však základné práva a slobody.

V ustanoveniach   čl.   55   ústavy   sú   teda   zakotvené   základné   ústavné   princípy limitujúce právnu úpravu hospodárskych a ekonomických aktivít v Slovenskej republike, ako aj samotnú hospodársku politiku štátu na báze trhovej ekonomiky zahŕňajúc podporu a ochranu   konkurenčného   hospodárskeho   prostredia,   vytváranie   právnych   prostriedkov a záruk   proti   obmedzovaniu   hospodárskej   súťaže   (napr.   PL.   ÚS   13/97)   za   súčasného rešpektovania   záujmu   na   zabezpečení   trvalo   udržateľného   rozvoja   v oblasti   ochrany prírodných zdrojov a životného prostredia, ako aj v oblasti sociálnej.

Z ustanovení čl. 55 ústavy však nemožno vyvodiť pozitívne právo fyzickej osoby alebo   právnickej   osoby   voči   štátu   (prípadne   jeho   mocenským   orgánom)   na   elimináciu, prípadne   kompenzáciu   strát   vyplývajúcich   z rizík   spojených   s jej   dobrovoľnou   účasťou v podnikateľských,   resp.   súkromnoprávnych   vzťahoch   založených   na   báze   zmluvnej voľnosti (III. ÚS 21/04).

V sťažnosti je zreteľne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého sa sťažovatelia   domáhajú.   Ústavný   súd   teda   môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho sa sťažovatelia   domáhajú   v petite   svojej   sťažnosti,   čo   platí   zvlášť   v situácii,   keď sú sťažovatelia zastúpení nimi zvoleným advokátom.

Sťažovatelia namietajú porušenie práva. Fyzické osoby a právnické osoby môžu pred ústavným súdom namietať len porušenie svojich základných práv. Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. III. ÚS 59/04) konštatuje, že z čl. 55 ústavy nevyplývajú také základné   práva,   ktoré   by   mohli   byť   porušené   skutkovým   stavom,   ktorý   popísali sťažovatelia, preto ústavný súd musel ich sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004