znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 60/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. Č., K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Č. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2007 doručená sťažnosť J. Č., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom z 19. novembra 1996 domáhal   na   okresnom   súde   zrušenia   a vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 24 v katastrálnom území K. proti J. I., K., a spol. Vec bola okresným súdom pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. 16 C 601/96, v súčasnosti je vedená pod sp. zn. 16 C 124/99.

Sťažovateľ uviedol, že od začiatku súdneho konania ubehlo už viac ako desať rokov a napriek tomu v predmetnom konaní nebolo vydané konečné právoplatné rozhodnutie vo veci   samej.   Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   nedôsledným   postupom   pri   vedení namietaného súdneho konania neprimerane predlžuje trvanie tohto súdneho konania.

Na   skutočnosť,   že   v predmetnom   konaní   okresný   súd   konal   so   zbytočnými prieťahmi,   upozorňoval   sťažovateľ   opakovane   viackrát   (urgenciami,   ako   aj   sťažnosťou predsedovi okresného súdu z 19. decembra 2003, na ktorú odpoveď nedostal). Následne sa sťažovateľ sťažnosťou na prieťahy v konaní z 19. septembra 2005 obrátil na ústavný súd. Ten nálezom sp. zn. II. ÚS 219/05 z 15. marca 2006 rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 601/96) porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   v období   od   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu (9. júna 2006) okresný súd síce nariadil tri pojednávania, ale dve boli odročené. Posledné pojednávanie sa uskutočnilo 2. februára 2007, po ktorom okresný súd uznesením konanie prerušil   do   právoplatného   skončenia   stavebného   konania   vedeného   Obcou   K.   ako stavebným   úradom   (ďalej   len   „obec“).   Podľa   názoru   sťažovateľa „toto   konanie   však v žiadnom prípade nemá a nebude mať význam pre rozhodnutie súdu a rozhodnutie od neho nezávisí. A to z dôvodu, že existencia či neexistencia nehnuteľnosti nemajú vplyv na možné rozdelenie nehnuteľnosti,   keďže   existuje   jediná prístupová cesta.   Navyše havarijný stav rodinného domu je aj dôsledkom nečinnosti súdu, ktorý za takmer jedenásť rokov vo veci nerozhodol“.

Následne po tom, ako sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní zo 16. mája 2007 predseda okresného súdu vyhodnotil ako nedôvodnú, sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd so sťažnosťou aj po druhýkrát.

Podľa tvrdenia sťažovateľa zo strany okresného súdu v namietanom konaní dochádza k porušovaniu   jeho   označeného   základného   práva,   pričom   poukazuje   na   skutočnosť,   že prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú u neho psychický stav neistoty a očakávania.

V tejto   súvislosti   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99, prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné   zadosťučinenie   v sume 500 000 Sk   a úhradu   trov   konania v zatiaľ nevyčíslenej sume.

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či má náležitosti predpísané v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti v rámci predbežného prerokovania je podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   jej   zjavná   neopodstatnenosť.   V súlade s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   dôjsť   k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   opätovne   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ktorého sa mal dopustiť okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 o návrhu   sťažovateľa   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy v období do 9. júna 2006

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   sťažovateľa   a z   vyžiadaného   spisového   materiálu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 16 C 124/99 zistil, že v tejto veci už sťažovateľ namietal na ústavnom súde porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 124/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 601/96). Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 219/05 z 15. marca 2006 rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 601/96)   porušil   základné   právo   sťažovateľa,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresnému súdu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn. 16 124/99 konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk, ako aj úhradu trov konania. Predmetný nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 9. júna 2006.

V zmysle ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

S poukázaním   na   citované   ustanovenie   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období do 9. júna 2006 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.

K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy v období po 9. júni 2006

Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal,   že   napriek   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS 219/05 okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn 16 C 124/99 opätovne koná v jeho veci s prieťahmi. V tejto súvislosti poukázal na to, že v roku 2006 okresný súd napriek trom nariadeným   pojednávaniam   dve   z nich   odročil   bez   pojednávania   vo   veci.   Pojednávanie konané 2. februára 2007 okresný súd odročil za účelom oboznámenia sa so stavebným konaním vedeným obcou pod č. 101/2006-305/06. Následne okresný súd na návrh J. I. (ďalej len „žalovaný“) uznesením z 10. mája 2007 v spojení s opravným uznesením zo 6. júna   2007   konanie   vo   veci   prerušil   až   do   skončenia   predmetného   stavebného   konania. K právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   zo   strany   okresného   súdu   tak   do   dňa   podania opätovnej sťažnosti ústavnému súdu nedošlo.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. I. ÚS   167/03).   Posúdenie   otázky,   či   v konkrétnom   prípade   bolo   alebo   nebolo   porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 61/03).

V okolnostiach prípadu ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu (9. júna 2006) vzhľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania (takmer jedenásť rokov) treba postup okresného súdu hodnotiť prísnejšie.

Ústavný   súd   z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   dôvodom   odročenia pojednávania nariadeného na 11. máj 2006 bola dlhotrvajúca práceneschopnosť žalovaného, ktorý   napriek   právnemu   zastúpeniu   trval   na   osobnej   účasti   na   pojednávaní.   Prípisom doručeným okresnému súdu 23. júna 2006 žalovaný oznámil, že jeho práceneschopnosť naďalej trvá. Keďže jej ukončenie žalovaný ani v nasledujúcich mesiacoch nepreukázal, okresný súd prípisom z 20. novembra 2006 vyzval jeho právnu zástupkyňu, aby oznámila, či je žalovaný schopný zúčastniť sa pojednávania. Keďže odpoveď okresnému súdu nebola doručená, 8. januára 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. február 2007.

Až 31. januára 2007 žalovaný okresnému súdu oznámil, že obcou ako stavebným úradom je vedené konanie o odstránenie stavby, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol okresnému súdu prerušiť konanie vedené pod sp. zn. 16 C 124/99 do právoplatného rozhodnutia stavebného úradu.   Zároveň   žalovaný   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   a neprítomnosť   právnej zástupkyne a požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 2. február 2007.

Okresný súd na základe uvedeného pojednávanie konané 2. februára 2007 odročil na neurčito   za   účelom   oboznámenia   sa   so   stavebným   konaním   vedeným   obcou   pod č. 101/2006-305/06   a zároveň   si   následne   prípisom   z toho   istého   dňa   vyžiadal   od   obce príslušný spisový materiál.

Uznesením sp. zn. 16 C 124/99 z 10. mája 2007 v spojení s opravným uznesením zo 6. júna 2007 okresný súd prerušil konanie až do skončenia stavebného konania vedeného obcou pod č. 101/2006-305/06. Na základe odvolania sťažovateľa z 22. mája 2007 okresný súd 11. júla 2007 vec postúpil Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Uznesením sp. zn. 11 Co 6/2007 z 21. augusta 2007 krajský súd zrušil prvostupňové uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s právnym záverom, že nie sú dané podmienky na prerušenie konania. Okresnému súdu bolo predmetné uznesenie doručené 29. októbra 2007.

Okresný súd už 30. októbra 2007 nariadil pojednávanie vo veci na 16. november 2007 a za tým účelom predvolal účastníkov konania. Keďže na tomto pojednávaní účastníci konania predniesli, že medzi nimi prichádza do úvahy aj možnosť uzavretia zmieru, okresný súd pojednávanie odročil na 21. november 2007. Uznesením z 21. novembra 2007 okresný súd   napokon   schválil   zmier   účastníkov   vo   veci   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam.   Predmetné   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 10. decembra 2007.

Ústavný súd na základe svojich zistení konštatoval, že hoci celková doba konania vo veci sťažovateľa bola neprimerane dlhá (od začiatku konania viac ako jedenásť rokov), pričom v okolnostiach prípadu ústavným súdom posudzovaná doba konania okresného súdu po náleze ústavného súdu do právoplatného skončenia konania síce tiež nebola uspokojivá (17 mesiacov), ale je ústavne akceptovateľná. Preto podľa názoru ústavného súdu nemožno kvalifikovať postup okresného súdu v posudzovanom období ako taký, ktorý by mohol spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej postup okresného súdu po 9. júni   2006   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti. Preto sa ústavný súd už nezaoberal ani jeho ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2008