znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 60/07-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti T. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., Košice, vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 793/97 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 793/97 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C 793/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. T.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   70   000   Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť T. S. trovy právneho zastúpenia v sume   5   716   Sk   (slovom   päťtisícsedemstošestnásť   slovenských   korún)   na   účet   jeho právneho zástupcu JUDr. R. Ž., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 60/07-8   z 19.   apríla   2007   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. S. (ďalej len „sťažovateľ“), doručenú ústavnému súdu 21. marca 2007, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 793/97.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol:   „... Som   účastníkom   konania 12 C 793/97, vedenom na Okresnom súde Košice I.

Konanie vo veci je vedené cca 10 rokov a vec nie je doposiaľ právoplatne skončená. Prieťahy v konaní vidím v rámci celého súdneho konania o čom svedčí aj dĺžka samotného súdneho sporu. Zastávam názor, že riešená vec nie je právne tak zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť v tak dlhodobom časovom slede...“

Pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   sťažovateľ   obrátil   so   sťažnosťou   na prieťahy v konaní na predsedu okresného súdu, ktorý mu v odpovedi z 23. februára 2007 oznámil, že jeho sťažnosť je dôvodná.

V sťažnosti sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   na prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a súčasne žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk a náhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 14/2007 zo 7. mája 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ   podal   žalobu   na   Okresný   súd   Košice   II   dňa   24.   3.   1997.   Spis   bol z dôvodu miestnej nepríslušnosti zaslaný nášmu súdu 21. 5. 1997. Dňa 30. 5. 1997 bol vo veci vydaný platobný rozkaz... Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 10. 6. 1997 odpor... Konajúca sudkyňa 25. 9. 1997 nariadila vo veci termín pojednávania na deň 4. 11. 1997, pričom žalovaný toto predvolanie neprevzal... Pojednávanie... bolo odročené na deň 3. 2. 1998... Pojednávanie zo dňa 3. 2. 1998 bolo odročené na deň 24. 3. 1998... Na pojednávaní   konanom   dňa   24.   3.   1998   konajúca   sudkyňa   vo   veci   meritórne   rozhodla a žalobu zamietla... Žalobca doručil dňa 4. 5. 1998 súdu odvolanie proti rozsudku... bol vyzvaný   na   odstránenie   vád   a doplnenie   svojho   odvolania...   bol   vyzvaný   na   zaplatenie poplatku za odvolanie... Spis bol dňa 1. 10. 1998 predložený odvolaciemu súdu. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. 2. 2000 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na   ďalšie   konanie.   Spis   bol   prvostupňovému   súdu   doručený   17.   4.   2000...   rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené v období od 5. 5. do 26. 5. 2000... Dňa 7. 8. 2000 bol... nariadený termín pojednávania na deň 11. 10. 2000. Pojednávanie zo dňa 11. 10. 2000 bolo odročené na 31. 1. 2001 za účelom doplnenia dokazovania. Pojednávanie zo dňa 31. 1. 2001 bolo odročené na 25. 4. 2001 za účelom doplnenia dokazovania. Prípisom zo dňa 5. 2. 2001 vyzval súd na doplnenie dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu doručené 27. 3. 2001. Právny zástupca žalobcu písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené 19. 4. 2001, dal návrh na rozšírenie žalobného návrhu. Pojednávanie zo dňa 25. 4. 2001 bolo odročené na 27. 6. 2001 za účelom doplnenia dokazovania. Konajúca sudkyňa prípisom zo dňa   26.   4.   2001   vyzvala   Mesto   Košice   na   zaslanie   listinného   dôkazu,   ktorý   bol   súdu doručený 10. 5. 2001. Súd uznesením zo dňa 25. 4. 2001 pripustil do konania ďalšieho účastníka. Prípismi zo dňa 9. 7. 2001 si súd vyžiadal ďalšie listinné dôkazy. Pojednávanie zo dňa 27. 6. 2001 bolo odročené na deň 12. 9. 2001 za účelom doplnenia dokazovania... Pojednávanie zo dňa 12. 9. 2001 bolo odročené na neurčito z dôvodu neúčasti účastníkov konania. Referátom zo dňa 4. 1. 2007 bol vytýčený termín pojednávania na deň 2. 2. 2007. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zisťovania adresy žalovaného v 1. rade. Uznesením zo dňa 7. 3. 2007 konajúci sudca vo veci nariadil znalecké dokazovanie... Na základe vyššie uvedených skutočností ponechávam na úvahu ústavného súdu, aby posúdil,   či   v danej   veci   došlo   k porušeniu   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote...“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil rovnaké skutočnosti, ako vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd.

So súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   dospel   k názoru,   že   od pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom   namietaného   konania   pred   okresným   súdom   je   nárok   sťažovateľa (v procesnom   postavení   žalobcu)   na   zaplatenie   sumy   43 692   Sk   s príslušenstvom   ako náhrady   škody   na   motorovom   vozidle   vzniknutej   pri   dopravnej   nehode.   Vzhľadom   na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke   za   zložitejšie.   Vecnú   zložitosť   konania   však   nemožno   dávať   do   súvislosti s dlhotrvajúcou   nečinnosťou   okresného   súdu.   Po   právnej   stránke   ide   o vec,   ktorá   patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

2. Ústavný súd posudzoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní (správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania) a nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu vyplýva, že bol v spore sťažovateľky v podstate nečinný. Nečinnosť súdu charakterizujú neefektívne úkony okresného súdu od podania žaloby 21. mája 1997 do prvého meritórneho rozhodnutia rozsudkom z 24. marca 1998, ktorý odvolací súd zrušil. Okresný súd po vrátení veci z odvolacieho súdu 17. apríla 2000 priebežne konal až do pojednávania 12. septembra 2001 a úkony v tomto období nemožno charakterizovať ako neefektívne. V nasledovnom období trvajúcom viac ako päť rokov až do 4. januára 2007, keď bolo nariadené pojednávania na 2. február 2007, bol okresný súd úplne nečinný a nevykonal jediný úkon vo veci.

Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol žiadne dôvody, ktorými by ospravedlňoval   doterajšiu   dĺžku   konania   a   rozhodnutie   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľa ponechal na úvahu ústavného súdu.

Celková doterajšia doba súdneho konania predstavuje viac ako 10 rokov.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 793/97 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia okresného súdu vo svojej veci (čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   v sume   70 000 Sk   z dôvodov,   že   na   uplatnenie   svojho   práva   vynaložil značné finančné prostriedky, poukazujúc tiež najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 793/97, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že namietané konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v ním požadovanej sume, t. j. 70 000 Sk.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním pred ústavným   súdom   advokátom   JUDr.   R.   Ž.   Sťažovateľ   ich   požadoval   uhradiť   v sume 5 716 Sk.   Vzhľadom   na   to,   že   trovy   konania   požadované   sťažovateľom   neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007