znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 6/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátom Mgr. I. S., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6 T 68/2008 z 18. júla 2008 a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 54/2008 zo 14. októbra 2008, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 44/2012 z 31. júla 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. H. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. októbra 2012   doručené   podanie   R.   H.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   Mgr. I.   S.,   B.,   označené   ako „Sťažnosť   pre porušenie zákona v rozsudkoch OS Nitra, č. k. 6T 68/2008 z 18. 7. 2008, KS Nitra, č. k. 3To 54/2008 z 14. 10. 2008, NS, č. k. 2Tdo 44/2012 z 31. 12. 2012“.

Ústavný   súd   podľa   obsahu kvalifikoval   podanie   sťažovateľa   ako   sťažnosť   podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 ústavy, ako aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 68/2008 z 18. júla 2008 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   3   To   54/2008   zo   14.   októbra   2008   (ďalej   aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“), ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   2   Tdo   44/2012   z 31.   júla   2012   (ďalej   aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo   sťažnosti   a z   priloženej   dokumentácie   sa   dá   vyvodiť,   že   sťažovateľ   bol napadnutým rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného z pokusu obzvlášť závažného zločinu   podvodu   podľa   §   14   ods.   1   k   §   221   ods.   1   a 4   písm.   a)   Trestného   zákona v jednočinnom   súbehu   s prečinom   falšovania   a pozmeňovania   verejnej   listiny,   úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona   a v tejto   súvislosti   mu   bol   okrem   iného   uložený   úhrnný   trest   odňatia   slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov. Odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 6 T 68/2008 z 18. júla 2008 krajský súd napadnutým uznesením zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:„Domáhame   sa   zrušenia   rozhodnutia   Okresného   súdu   Nitra,   č.   k.   6   T   68/2008 z 18. 7. 2008, ako aj uznesenia Krajského súdu v Nitre, č. k. 3 To 54/2008 z 14. 10. 2008 z dôvodu porušenia zákona v neprospech ods. R. H. z nasledovných dôvodov:

Dňa 23. 5. 2012 som ako splnomocnený právny zástupca ods. R. H. podal cestou OS Nitra   dovolanie   na   NS   SR   proti   rozhodnutiu   OS   Nitra,   č. k. 6 T   68/2008   v   spojení   s uznesením KS Nitra, č. k. 3 To 54/2008, ktorého kópiu zakladám spolu s touto sťažnosťou, a zároveň v zmysle § 64 Tr. por. som požiadal o navrátenie lehoty z dôvodu, že ods. R. H. udelil plnú moc na podanie dovolania advokátovi JUDr. Z. A. dňa 3. 12. 2008, ktorý však nestihol   podať   dovolanie   v zákonom   stanovenej   lehote,   keďže   mal   dlhodobé   zdravotné problémy a na konci zákonom stanovenej 3 ročnej lehote zomrel. Pokiaľ sa ods. R. H. podarilo zmeniť advokáta a pokiaľ získal spisový materiál a podklady týkajúce sa trestného spisu od dnes už nebohého JUDr. Z. A. uplynulo 6 mesiacov. Následne v dovolaní z vyššie uvedených dôvodov advokát požiadal o navrátenie lehoty, ale Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod č. k. 2 Tdo 44/2012 z 31. 7. 2012 dovolanie odmietol bez preskúmania veci ako oneskorene podané.

Mám za to, že môj klient ods. R. H. nemôže za to, že jeho predchádzajúci obhajca JUDr. Z. A. zomrel, a že v zákonom stanovenej lehote nepodal dovolanie zo zdravotných dôvodov napriek tomu, že ods. R. H. tvrdil, že podané bolo!

Splnomocnený obhajca spoločne s ods. R. H. sa týmto domáhame, aby Ústavný súd SR prijal túto sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech ods. R. H. a to z dôvodu, že rozsudok OS Nitra, č. k. 6 T 68/2008 v spojení s uznesením KS v Nitre, č. k. 3 To 54/2008 sú nezákonné z týchto dôvodov:

Pri ukladaní a určovaní spodnej hranice trestnej sadzby str. 10 rozsudku OS Nitra č. k. 6 T 68/2008 bolo použité nezákonné ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. a ods. H. zvýšili spodnú hranicu trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností o ½ odvolávajúc sa na rozsudok Okresného súdu Bratislava I 1 T 38/99, pričom odsúdený R. H. sa pred rozsudkom OS Nitra nedopustil zločinu a ani nebol za takýto skutok odsúdený. Ani jeden zo skutkov, za ktoré bol ods. R. H. v rozsudku OS BA I odsúdený nemajú znaky zločinu, keďže v tom čase ešte boli len trestné činy, ale obidva sú len prečiny. Vychádzajúc z rozsudku OS BA I č. k. 1 T 38/99 sa jednalo o trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. kde trestná   sadzba   v   čase   spáchania   skutku   a   odsúdenia   bola 0-2 roky a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 4 Tr. zák., kde trestná sadzba v čase spáchania skutku a odsúdenia bola 1-5 rokov čo znamená, že ani jeden tento trestný čin nemožno klasifikovať ako zločin, nakoľko horná hranica nepresiahla 5 rokov. Ak Okresný súd Nitra chcel aplikovať ustanovenie § 38 Tr. zák. nemal použiť odsek 5, ale odsek 4 vyššie spomenutého ustanovenia zákona.

Na   základe   vyššie   uvedeného   máme   za   to,   že boli   splnené   všetky   podmienky   na písomné podanie tejto sťažnosti na Ústavný súd SR a navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby rozsudkom vyslovil porušenie zákona a zrušil rozsudok OS Nitra, č. k. 6 T 68/2008 v spojení s uznesením KS v Nitre, č. k. 3 To 54/2008 a odsúdeného R. H. prepustil z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a prikázal OS Nitra, aby vo veci znova konal a rozhodol a napravil chyby, ktorých sa vo svojom rozsudku dopustil.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje „Ústavnému súdu SR, aby rozsudkom vyslovil   porušenie   zákona   a zrušil   rozsudok   OS   Nitra   č.   k.   6   T   68/2008   v spojení s uznesením KS v Nitre č. k. 3 To 54/2008 a odsúdeného R. H. prepustil z výkonu trestu odňatia   slobody   na   slobodu   a prikázal   OS   Nitra,   aby   vo   veci   znovu   konal   a rozhodol a napravil chyby, ktorých sa vo svojom rozsudku dopustil.“.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Jedným   z dôvodov,   pre   ktoré   môže   ústavný   súd   odmietnuť   sťažnosť   už   pri   jej predbežnom prerokovaní, je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti vyplývajúce z § 50 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

V zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí priložiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa   §   56   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti   vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona   alebo   medzinárodnej   zmluvy   sa   porušili,   a   akým   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom   súde ak sa   základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov,

b) vrátiť vec na ďalšie konanie,

c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo

d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vychádzajúc   z uvedených   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   po preskúmaní podania (sťažnosti) zistil, že v predloženom znení

a)   neobsahuje   kvalifikovaný   návrh   na   rozhodnutie   (petit),   ktorý   by   zodpovedal požiadavkám vyplývajúcim z § 56 zákona o ústavnom súde,

b) nie je vo vzťahu k namietanému uzneseniu najvyššieho súdu vôbec odôvodnené, pričom   vo   vzťahu   k namietanému   rozsudku   okresného   súdu   a namietanému   uzneseniu krajského súdu je jeho odôvodnenie len marginálne (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),

c) sťažovateľ v ňom nenavrhuje žiadne dôkazy (§ 20 ods. 12 zákona o ústavnom súde),

d)   nie   sú   k nemu   priložené   kópie   právoplatných   rozhodnutí,   ktorými   mali   byť porušené základné práva alebo slobody sťažovateľa (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V nadväznosti na zistené nedostatky ústavný súd konštatuje, že účelom povinného zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) je zabezpečiť, aby ústavnému súdu boli predkladané kvalifikované návrhy na začatie konania. V danom prípade je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,   pričom   jeho   podanie   (sťažnosť)   napriek   tomu   neobsahuje všetky   náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Ústavný súd v tejto súvislosti v nadväznosti na svoju doterajšiu judikatúru (napr. IV. ÚS 409/04) zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná   judikatúra,   z   ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013