znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 6/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. M., bytom B., vo veci porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného   práva   vlastniť   majetok   a základného   práva   na   ochranu   vlastníctva   a pred porušením   zákazu   núteného   obmedzenia   vlastníckeho   práva   podľa   čl. 20   ods. 1,   3   a   4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 C 91/04 z 21. júna 2004   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp. zn. 17 Co 283/04 z 31. augusta 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra 2005 doručená sťažnosť Ľ. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci porušenia jej práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   základného   práva   vlastniť   majetok a základného práva na ochranu vlastníctva a pred porušením zákazu núteného obmedzenia vlastníckeho   práva   podľa   čl. 20   ods. 1,   3   a   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C 91/04 z 21. júna 2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 283/04 z 31. augusta 2004.

Sťažovateľka vo svojom podaní uviedla, že 20. apríla 2004 podala okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia (doplnený podaniami z 11. mája 2004 a 2. júna 2004), ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku domáhala, aby súd zastavil stavebné konanie a zrušil právoplatnosť „rozhodnutia o umiestnení stavby“ z 24. októbra 2003 (rekonštrukcia prevádzkového objektu B., s. r. o., H.). Sťažovateľka uvedeným návrhom sledovala ochranu svojho vlastníckeho práva, ktoré bolo   podľa   nej   ohrozené.   Okresný   súd   napadnutým   uznesením   návrh   sťažovateľky na vydanie   predbežného   opatrenia   zamietol.   Toto   rozhodnutie   považovala   sťažovateľka za zmätočné, a preto proti nemu podala v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázala najmä na to, že označené rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť napriek tomu, že ho napadla odvolaním. Krajský súd však odvolanie sťažovateľky proti rozhodnutiu prvostupňového súdu uznesením sp. zn. 17 Co 283/04 z 31. augusta 2004 zamietol.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   uvedenými   rozhodnutiami   okresného   súdu a krajského súdu bolo porušené jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základné právo podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4 ústavy. Okrem vyslovenia porušenia jej práv sa sťažovateľka domáha   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   od 300 000   – do 500 000   Sk,   a to   najmä   s poukazom   na   to,   že   hodnota   jej   vlastnícky   patriacej nehnuteľnosti   sa   v dôsledku   vybudovania   priemyselného   objektu   v jej   bezprostrednej blízkosti do značnej miery znížila.

Z   informácie   okresného   súdu   poskytnutej   ústavnému   súdu   4. januára 2006 vyplýva, že   uznesenie   okresného   súdu   sp. zn.   5 C 91/04   z 21. júna 2004   v spojení s uznesením   krajského   súdu   sp. zn.   17 Co 283/04   z 31. augusta 2004   nadobudlo právoplatnosť 27. októbra 2004. II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   a   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, I. ÚS 62/02, IV. ÚS 96/05, III. ÚS 272/05). Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažovateľka tvrdí, že k namietanému porušeniu jej práv malo dôjsť označenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré, ako už bolo uvedené, nadobudli právoplatnosť 27. októbra 2004.

So zreteľom na dátum doručenia sťažnosti ústavnému súdu   (21. decembra 2005, na poštovú prepravu podanej 19. decembra 2005) ústavný súd konštatuje, že v čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv podľa čl. 127 ústavy namietajúc protiústavnosť označených rozhodnutí všeobecných súdov, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2006