znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 6/05-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Marty Slivovej, bytom B., ktorou namietala porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 149/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Marty Slivovej o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra 2004   doručená   sťažnosť   Marty   Slivovej   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 149/03.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 9. decembra 2002 podala Okresnému súdu   Bratislava   II   návrh   na náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom v sume   2 000   Sk.   Po   tom,   čo   sa   sudcovia   Okresného   súdu   Bratislava   II   cítili   byť v predmetnej   veci   zaujatí,   rozhodol   Krajský   súd   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) uznesením   sp.   zn.   3   Nc   28/03   z 27.   júna   2003   tak,   že   vec   prikázal   na   prerokovanie a rozhodnutie   okresnému   súdu.   Toto   uznesenie   bolo právnemu zástupcovi   sťažovateľky doručené   21.   augusta   2003   a od   jeho   doručenia   nebol   zo   strany   okresného   súdu v predmetnej veci urobený žiadny úkon.

Sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podala v súlade s § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)   v znení   neskorších   predpisov   sťažnosť   okresnému   súdu   a zároveň   požiadala o prešetrenie postupu súdu pri jej vybavovaní.

Podľa   sťažovateľky   nečinnosťou   okresného   súdu   a jeho   postupom   v namietanom konaní   došlo   k porušeniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a tieto   skutočnosti   ju   oprávňujú   domáhať   sa   aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   konštatuje,   že   sťažovateľka namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 149/03 v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky z 23. novembra 2004 je tvrdenie, že v období od doručenia uznesenia krajského súdu   o prikázaní veci   okresnému súdu   na prejednanie a rozhodnutie jej právnemu zástupcovi (21. augusta 2003) do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd v predmetnej veci nekoná a porušuje jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   nie   je   žiadna   súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver o možnom porušení uvedeného základného práva.

Pri   skúmaní   opodstatnenosti   sťažnosti,   ktorými   sa   namieta   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prihliada ústavný súd na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré možno   kvalifikovať ako   zbytočné   prieťahy podľa   uvedeného   článku   ústavy   a dohovoru (I. ÚS 197/03, II. ÚS 199/02, IV. ÚS 296/04). V nadväznosti na uvedené ústavný súd už vyslovil,   že   „nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote (napr. II. ÚS 133/03, IV. ÚS 350/04), ako aj, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí ešte sama o sebe zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 42/012, III. ÚS 91/04).

Ústavný   súd   zistil,   že   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 149/03   od   10.   septembra   2003   (doručenie   súdneho   spisu   z   Okresného   súdu Bratislava II) do 23. októbra 2004 (podanie sťažnosti ústavnému súdu) nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okresný   súd   23.   septembra   2003   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   na predloženie splnomocnenia na jej zastupovanie v konaní pred okresným súdom (predložené 1.   októbra   2003),   doručoval   žalobu   odporcovi   na   vyjadrenie   (predložené 12.   novembra 2003), vec predložil zákonnej sudkyni na ďalší procesný postup a 1. októbra 2004 nariadil pojednávanie na 27. január 2005.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   na   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   nepovažoval   už   ústavný   súd   za   potrebné vyzývať   sťažovateľku   na   doplnenie   jej   sťažnosti   predložením   kvalifikovaného splnomocnenia na jej zastupovanie pred ním, keďže splnomocnenie pripojené k jej sťažnosti nezodpovedalo kritériám ustanoveným v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2005