znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 6/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2003 o späťvzatí sťažnosti B. R., bytom Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   ustanoveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 12 C 72/98, za účasti Okresného súdu v Žiline, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti B. R.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2002 doručená sťažnosť B. R., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov ustanoveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 12 C 72/98.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   neobsahovala   niektoré   všeobecné   náležitosti vyžadované podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   a nebolo   k nej   pripojené splnomocnenie   na zastupovanie sťažovateľa   advokátom alebo   komerčným   právnikom,   ktoré   je   podľa   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde obligatórnou   náležitosťou   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   vyzval   ho ústavný súd listom z 26. novembra 2002 na odstránenie vytýkaných nedostatkov v lehote 15 dní od doručenia uvedeného listu.

Zároveň ho poučil o tom, že ak nedostatky svojej sťažnosti neodstráni, bude ju môcť ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.

Reagujúc   na   uvedenú   výzvu   sťažovateľ   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu 23. decembra 2002 okrem iného uviedol: „... obraciam sa na Vás so žiadosťou o vrátenie dokladov, ktoré som Vám so žiadosťou o pomoc predložil. Svoje rozhodnutie odôvodňujem tým, že som starobný dôchodca a nemám finančné prostriedky na zastupovanie advokátom a tak nemôžem splniť stanovené podmienky pre prijatie mojej sťažnosti“.

Tento procesný úkon sťažovateľa ústavný súd posúdil podľa jeho obsahu v zmysle § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 41 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku ako   späťvzatie   sťažnosti   v súlade   s   §   54   zákona   o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

S prihliadnutím na to, že z podania sťažovateľa zo 17. decembra 2002 bezpochyby vyplýva, že netrvá na tom, aby jeho sťažnosť bola ústavným súdom prerokovaná a aby o nej bolo meritórne rozhodnuté, a taktiež vzhľadom na predmet sťažnosti ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti jej späťvzatia, a konanie o sťažnosti zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2003