znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 6/02-42

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   februára   2003 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha prerokoval sťažnosť Ing. M. J., bytom K., zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. J. K., K.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia jeho práva, aby   jeho   vec   bola   v primeranej   lehote   prejednaná,   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   721/98   a postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 188/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 721/98 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 188/01   p o r u š e n é n e b o l o.

2. Ing. M. J.   n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

3. Ing. M. J.   n e p r i z n á v a   úhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 16. augusta 2002   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   J.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   komerčnou   právničkou   JUDr.   J.   K.,   K.,   ktorou   žiadal,   aby   ústavný   súd v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyslovil, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote postupmi Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu Košice (ďalej len „krajský súd“).

Právna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti uviedla, že 14. júla 1998 podal sťažovateľ ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Ro 1606/98 odpor   proti platobnému rozkazu,   o ktorom   porušovateľ   práva   okresný   súd   nerozhodol   v primeranej lehote,   pretože   prvé   pojednávanie   bolo   nariadené   až   po   uplynutí   15   mesiacov   a až 27. februára   2001   bolo   vo   veci   rozhodnuté   rozsudkom   sp.   zn.   12   C   721/98.   Proti predmetnému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Vzhľadom   na   to,   že   už   v odpore,   ktorý   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu 14. júla 1998, podal vzájomný návrh, o ktorom nebolo rozhodnuté ani po uplynutí 4 rokov, podal 25. apríla 2001 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. V máji 2001 mu predseda okresného súdu oznámil, že prieťahy v konaní nezistil.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že ani krajský súd nenapravil nesprávny postup okresného   súdu,   a preto   30.   júla   2002   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 13 Co 188/01.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o prieťahoch v konaní o jeho veci týmto nálezom:

„Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené mu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom

- odporcu I. v konaní pod sp. zn. Ro 1606/98 a 12 C 721/98

- odporcu II. v konaní pod sp. zn. 13 Co 188/01 porušené bolo.

Odporcom   I.   a II.   prikazuje   konať   vo   veci   12   C   728/98   resp.   13   Co   188/91 bez prieťahov a v primeranej lehote a zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva navrhovateľa.

Odporca   I.   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľovi   primerané   zadosťučinenie   v sume 150.000,-   Sk   a odporca   II.   v sume   50.000,-   Sk,   obaja   odporcovia   do   dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Svoju žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie odôvodnil neprimeranou dĺžkou konania,   ktoré   trvá   viac   ako   štyri   roky,   pričom   týmto   konaním   ho   porušovatelia   jeho základných práv udržujú v právnej neistote.

II.

Po   prijatí   sťažnosti   sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   výzvou z 12. septembra   2002   vyzval   predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadril   k sťažnosti sťažovateľa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, a vyžiadal si spisový materiál vedený na tomto súde pod sp. zn. 12 C 721/98. Rovnakú výzvu (v rovnakom termíne s tou istou lehotou) na vyjadrenie ústavný súd zaslal predsedovi krajského súdu a právnej zástupkyni sťažovateľa.

Všetci   účastníci   ústavnému   súdu   písomne   oznámili,   že   súhlasia   s upustením od verejného ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 16. apríla 1998, okresný súd vydal 24. júna l998 platobný   rozkaz,   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   odpor.   Vo   veci   bolo   rozhodnuté rozsudkom z 27. januára 2001, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, a z tohto dôvodu bola vec 31. mája 2001 predložená krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Predseda   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení okrem   iného uviedol,   že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v odvolacom konaní považuje za neopodstatnené, pretože zo strany odvolacieho súdu nedošlo v konaní k neodôvodneným prieťahom.

III.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   sa   podanou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý   má   právo,   aby sa   jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov  ...“. Domáhala   sa   tiež   vyslovenia   porušenia   práva   sťažovateľa   upraveného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť   zásadne   právoplatným   rozhodnutím.   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci,   alebo odstráneniu právnej neistoty iným zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00)   zohľadňuje   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 12 C 721/98 zistil, že v predmetnej veci okresný súd od 16. apríla 1998, keď mu bol doručený návrh, až do podania sťažnosti ústavnému súdu vykonal tieto úkony:

Dňa   24.   júna   1998   vydal   platobný   rozkaz,   10.   septembra   1998   vyzval   odporcu na zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podaný   odpor,   20.   augusta   1999   určil   termín pojednávania na 17. november 1999 a zároveň vyzval účastníkov konania na doručenie písomných   dokladov,   17.   novembra   1999   bolo   pojednávanie   odročené   z dôvodu neprítomnosti   zástupcu   navrhovateľa na 9. február 2000, ktoré bolo opätovne odročené z dôvodu   uloženia   povinnosti   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   doručiť   súdu   dôkazné prostriedky   na   19. apríl   2000,   ktoré   bolo   odročené   na   13.   jún   2000   a právny   zástupca navrhovateľa   bol   zároveň   vyzvaný   na   doručenie   dôkazných   prostriedkov   za   účelom predvolania   a výsluchu   svedkov.   Ešte   pred   tým   27.   apríla   2000   vyžiadal   doklady od Okresného   úradu   Košice   I doklady.   Dňa   13.   júna 2000   bolo   pojednávanie   odročené na neurčito   a zároveň   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   predloženie   dôkazných prostriedkov. Dňa 8. septembra 2000 vyžiadal písomné doklady od Územného bytového družstva Košice, 19. októbra 2000 určil termín pojednávania na 17. január 2001, ktoré bolo odročené na 27. február 2001 za účelom predloženia dokladov navrhovateľom. Na tomto pojednávaní   okresný   súd   rozhodol   rozsudkom,   ktorý   bol   písomne   vyhotovený 6. marca 2001. Dňa 26. apríla 2001 doručil odvolanie navrhovateľovi a vyzval sťažovateľa na   zaplatenie   súdneho   poplatku   z podaného   odvolania,   vyhotovil   opravné   uznesenie a 30. mája 2001 doručil spis s odvolaním krajskému súdu.

Zo spisu ďalej vyplýva, že krajský súd vykonal tieto úkony:

Dňa   15.   júna   2001   bol   určený   termín   pojednávania   na   3.   júl   2001,   ktoré   bolo odročené   na   neurčito   a navrhovateľ   bol   vyzvaný   na   predloženie   dokladov, 6. septembra 2001 krajský súd urguje splnenie výzvy. Dňa 19. októbra 2001 určil termín pojednávania na 6. november 2001. Pojednávanie bolo odročené a navrhovateľ bol vyzvaný na špecifikáciu   žalovanej   istiny,   22.   januára   2002   bol   spis   pridelený   inému   sudcovi, 23. septembra 2002 bol určený termín pojednávania na 8. október 2002, ktoré bolo odročené na   5.   november   2002.   Za   účelom   vyhlásenia   rozhodnutia   bolo   odročené na 7. november 2002, keď bol vyhlásený rozsudok. Dňa 6. decembra 2002 zaslal krajský súd spis spolu s rozsudkom okresnému súdu.

Z obsahu   spisu   ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   16.   apríla   1998   podal   navrhovateľ Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier Košice návrh na začatie konania proti odporcovi (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi)   o zaplatenie   22 676   Sk,   14.   júla 1998 sťažovateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, 7. októbra 1998 bol zaplatený súdny poplatok z odporu. Dňa 29. októbra 1999 navrhovateľ a sťažovateľ doručili okresnému súdu písomné doklady na základe výzvy okresného súdu, 1. februára 2000 sťažovateľ doručil okresnému súdu dôkazné prostriedky, 21. júla 2000 navrhovateľ okresnému súdu predložil na   základe   výzvy   doklady,   31.   júla   2000   Okresný   úrad   Košice   I odpovedal   na   výzvu okresného súdu, 29. septembra 2000 na výzvu okresného súdu odpovedalo Územné bytové družstvo Košice, 20. decembra 2000 navrhovateľ zaplatil na výzvu okresného súdu súdny poplatok, 15. januára 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie, 21. januára 2001 sťažovateľ   doplnil   svoje   podanie,   12.   apríla   2001   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu odvolanie a žiadosť o vydanie opravného uznesenia, 2. mája 2001 sa navrhovateľ vyjadril k odvolaniu,   21.   mája   2001   sťažovateľ   zaplatil   súdny   poplatok   z podaného   odvolania, 22. mája 2001 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie (pôvodne podané odvolanie bolo riadne odôvodnené),   25.   júna   2001   sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   dôkazné   prostriedky, 20. septembra 2001 a 11. októbra 2001 nasledovalo podanie navrhovateľa na základe výzvy krajského   súdu,   5.   novembra   2001   navrhovateľ   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť na pojednávaní,   10.   decembra   2001   navrhovateľ   doručil   oznámenie   o zmene   právneho zastúpenia, 25. januára 2002 navrhovateľ doručil krajskému súdu vyjadrenie.

IV.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 12 C   721/98   a krajského   súdu   vo   veci   sp.   zn.   13   Co   188/01   podľa   troch   označených základných kritérií zistil:

1. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 721/98 rozhodoval o návrhu navrhovateľa   Spoločenstvo   vlastníkov   bytov   Ďumbier   Košice   proti   žalovanému sťažovateľovi na zaplatenie 22 676 Sk. Tento nárok navrhovateľ odôvodnil ako náhradu škody   z titulu   nezaplatenia   zálohových   platieb   titulom   vykonávania   správy   domu navrhovateľom.   Predmet   konania   spočíval   v zistení   dôvodnosti   nároku   sťažovateľa. V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava. Okresný súd ani krajský   súd   nenamietali,   že   v prípade   sťažovateľa   ide   o neobvykle   skutkovo   a právne komplikovanú alebo inak problematickú vec (spor).

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní   pred   označenými   porušovateľmi   práva   došlo   k zbytočným   prieťahom   podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Sťažovateľ   ako   odporca   v   konaní   pred okresným súdom aj pred krajským súdom, kde bol odvolateľom, bol aktívny. Jeho konanie neovplyvnilo   dĺžku   konania   ani   pred   okresným   súdom,   ako   ani   pred   krajským   súdom. Sťažovateľ na výzvy okresného súdu odpovedal v primeranej lehote, ba dokonca okresnému súdu   aj krajskému súdu   doručil vyjadrenia s navrhovanými dôkazmi iniciatívne bez ich predchádzajúcej výzvy. Jeho činnosť teda smerovala k rýchlej a účinnej ochrane svojich práv.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu.

Ústavný súd zistil, že krajskému súdu bol 30. mája 2001 doručený spis za účelom rozhodnutia o odvolaní, ktorý už 15. júna 2001 určil termín pojednávania na 3. júl 2001, čo svedčí   o zodpovednom   prístupe   krajského   súdu   k odvolaniu   sťažovateľa.   K odročeniu pojednávaní dochádzalo na základe objektívnych skutočností, v prvých dvoch prípadoch to bolo za účelom uloženia povinnosti navrhovateľovi, aby predložil podrobné vyúčtovanie uplatňovaného nároku, ďalšie pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa a v poslednom prípade za účelom vyhlásenia rozhodnutia, z čoho teda   vyplýva   záver,   že   krajský   súd   od   30.   mája   2001,   keď   mu   bol   predložený   spis z okresného súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní, do 6. decembra 2002, keď doručil spis spolu s rozhodnutím vo veci okresnému súdu, niekoľkokrát vo veci pojednával, vykonával jednotlivé   úkony   smerujúce   k doplneniu   dokazovania   a   k príprave   rozhodnutia   vo   veci samej a nakoniec v dôsledku jeho postupu vo veci i právoplatne rozhodol.

Postup krajského súdu v uvedenom období bol ústavným súdom vyhodnotený ako taký,   ktorý   plynulo   smeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania,   teda i sťažovateľa, a ktorý nespôsobil zbytočné prieťahy v označenej veci.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný súd vyhlásil vo veci samej rozsudok 27. februára 2001. Tento rozsudok bol v priebehu konania   pred   ústavným   súdom   v časti   potvrdený   a v časti   zmenený   (stal   sa   konečným rozhodnutím) vo veci samej. Z toho vyplýva, že právo sťažovateľa prestalo byť porušované postupom okresného súdu 27. februára 2001, t. j. pred doručením sťažnosti ústavnému súdu.Túto skutočnosť ústavný súd zistil až po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, po rozhodnutí krajského súdu.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   uzavrel,   že   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 721/98 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 188/01 nebolo porušené.

Vzhľadom   na   uvedený   výrok,   ústavný   súd   nepriznal   sťažovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie, nárok ktorého je viazaný na porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania, pretože sťažovateľ si tento nárok neuplatnil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003