znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 597/2012-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti R. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/14/05, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C/14/05   p o r u š e n é b o l i.

2. R. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   mu j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť R. O. trovy konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. I. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2012 doručená sťažnosť R. O., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/14/05 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v čase podania sťažnosti bol účastníkom konania vystupujúcim v procesnom postavení žalobcu, v ktorom sa žalobou proti obchodnej spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „žalovaná v 1. rade“), a proti Ing. M. Z. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) domáhal zaplatenia sumy, ktorá mala byť kompenzáciou za ťažkú ujmu na zdraví, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody.

Sťažovateľ v sťažnosti odôvodnil namietané porušenie označených práv takto: „Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 25. 10. 2005. Navrhovateľ- sťažovateľ i právny zástupca navrhovateľa boli prítomní hlavného pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na deň 12. 01. 2006. Následne druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 12. 01. 2006, ktoré bolo odročené na termín 23. 02. 2006 z dôvodu neprítomnosti odporcu v 2. rade. Na následnom pojednávaní dňa 23. 02. 2006 bolo predmetné konanie odročené na neurčito, z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 13. 04. 2006. Následne bolo pojednávanie dňa 09. 05. 2006. Informatívny výsluch bol vykonaný až dňa   14.09.2011,   teda   o   cca   3,5   roka.   Pojednávania   dňa   24.   11.   2011   sa   nezúčastnil navrhovateľ z dôvodu epileptických záchvatov, prítomní boli ale jeho právni zástupcovia. Dňa 14. 02. 2012 navrhovateľ čiastočne späťvzal návrh vo výške 24 287 400 Sk (806 193,98 €). Pojednávanie konané dňa 16. 02. 2012 bolo odročené na neurčito, za účelom vyjadrenia sa odporcov k čiastočnému späťvzatiu. Dňa 25. 04. 2012 navrhovateľ doplnil čiastočné spätvzatie návrhu vo výške 24 287 400 Sk (806193,98 €) s tým, že žiadal, aby súd nariadil ďalší termín pojednávania, čo v najkratšom čase. Svoju žiadosť odôvodnil skutočnosťou, že jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje a epileptické záchvaty, ktorými trpí v dôsledku dopravnej nehody má pomerne často. V súčasnosti je navrhovateľ bez príjmu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne po dopravnej nehode bol uznaný invalidným dôchodcom s poklesom pracovnej schopnosti o 80 %, i keď bez nároku na invalidný dôchodok. Vyplatená suma by bola jeho jediným zdrojom obživy, pričom v súčasnosti má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére N. P., ktorá sa narodila dňa 10. 04. 2012. Do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté....

Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 8C/14/05 nie je   právne   ani   skutkovo   zložité.   Meritum   predmetnej   veci   tvorí   súčasť   bežnej občianskoprávnej   agendy   súdov,   o   ktorej   sa   rozhoduje   v   podstatne   kratších   lehotách. Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, je treba poznamenať, že správanie sťažovateľa v konaní nespôsobilo preukázané prieťahy v predmetnom konaní. Počas celého súdneho konania sa sťažovateľ prípadne jeho právny zástupca riadne ustanovoval na pojednávania a nedal žiaden dôvod na predlžovanie súdneho konania. Viac ako 7,5 ročné súdne konania spôsobil postup súdnych orgánov v predmetnej veci tak, ako je opísaný v skutkovom stave. Vec predložená Okresnému súdu Bratislava II vyžaduje osobitnú rýchlosť konania, nakoľko ide o spor, ktorý je spojený s prostriedkami sťažovateľa na živobytie a taktiež s ohľadom na nestále sa zhoršujúci sa zdravotný stav a pretrvávajúce epileptické záchvaty, ktorými sťažovateľ trpí v dôsledku dopravnej nehody. V súčasnosti je sťažovateľ bez príjmu, jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi v sume 63,07 € mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne po dopravnej nehode bol uznaný invalidným dôchodcom s poklesom pracovnej schopnosti o 80 %, i keď bez nároku na invalidný dôchodok. Vyplatená suma by bola jeho jediným zdrojom obživy.“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo alebo sloboda sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 84 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod spisovou značkou 8C/14/05, bolo porušené.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 8C/14/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi R. O. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- Eur (slovom desaťtisíc eur). ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia,   ktoré   budú vyčíslené do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v   napadnutom   konaní,   predbežne   prerokoval   a   uznesením   sp.   zn. IV. ÚS 597/2012   z   22.   novembra   2012   ju   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie. Následne prípisom z 10. decembra 2012 vyzval okresný súd, aby sa k sťažnosti písomne vyjadril.

Okresný súd sa k výzve ústavného súdu vyjadril prípisom sp. zn. Spr. 2183/2012 zo 16. januára 2013, v ktorom predsedníčka okresného súdu uviedla: „Oboznámením sa s obsahom   súdneho   spisu,   sťažnosti   sťažovateľa   a   zadovážením   si   vyjadrenia   zákonnej sudkyne uvádzam nasledovné.

Mám za to, že sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je nedôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že pokiaľ ide o dĺžku konania a vznik prípadných prieťahov v konaní, tieto boli jednoznačne spôsobené konaním sťažovateľa.

Zo strany súdu ani ďalšieho účastníka konania k vzniku prieťahov v konaní nedošlo. S   poukazom   na   uvedené   si   dovoľujem   navrhnúť,   aby   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.“

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo 4. februára 2012 k vyjadreniu okresného súdu zaujal svoje stanovisko, v ktorom uviedol: „Nestotožňujem sa s vyjadrením Okresného súdu Bratislava II, že sťažnosť nie je dôvodná ako i s tvrdením, že pokiaľ ide o dĺžku konania a vznik prípadných prieťahov v konaní, tie boli jednoznačne spôsobené konaním sťažovateľa.

Mám zato, že uvedením konaním porušovateľa opísaným v skutkovom stave sťažnosti došlo k porušovaniu sťažovateľovho základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd....

Mám zato, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 8C/14/05 nie je právne ani skutkovo zložité. Meritum predmetnej veci tvorí súčasť bežnej občianskoprávnej agendy súdov, o ktorej sa rozhoduje v podstatne kratších lehotách. Mám zato, že pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, je treba poznamenať, že správanie sťažovateľa v konaní nespôsobilo prieťahy. Počas celého súdneho konania sa sťažovateľ   prípadne   jeho   právny   zástupca,   ktorý   bol   ako   ustanovený   súdom   tak splnomocnený sťažovateľom riadne ustanovoval na pojednávania a nedal žiaden dôvod na predlžovanie súdneho konania. Viac ako 8 ročné súdne konanie spôsobil postup súdnych orgánov v predmetnej veci tak, ako je opísaný v skutkovom stave sťažnosti.

Ak   sa   sťažovateľ   nezúčastnil   pojednávania,   nezúčastnil   sa   ho   z   dôvodu   zlého zdravotného stavu ako i z dôvodu, že bol nútený žiť v extrémnych podmienkach a zostal bez akýchkoľvek finančných prostriedkov.

Som   toho   názoru,   že   konanie   na   Okresom   súde   Bratislava   II   vyžaduje   osobitnú rýchlosť   konania,   nakoľko ide   o spor,   ktorý   je spojený   s prostriedkami sťažovateľa   na živobytie a taktiež s ohľadom na nestále sa zhoršujúci sa zdravotný stav a pretrvávajúce epileptické   záchvaty,   ktorými   sťažovateľ   trpí   v   dôsledku   dopravnej   nehody.   Ďalej poukazujem   nato,   že   u   sťažovateľa   došlo   k   vylúčeniu   účasti   na   plnom   spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, znemožnenie výkonu povolania ako i možnosti sebavzdelávania. Sťažovateľ je vylúčený zo života v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti uplatnenia zanikli.

Poukazujem na skutočnosť, že sťažovateľ je bez príjmu, jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi v sume 63,07,- € mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne po dopravnej nehode bol uznaný invalidným dôchodcom s poklesom pracovnej schopnosti o 80 %, i keď bez nároku na invalidný dôchodok.

Ďalej poukazujem, že sťažovateľ počas celých 8 rokov, počas ktorých sa viedlo súdne konanie   bol   nútený   žiť   v   extrémnych   podmienkach,   dôsledky   dopravnej   nehody   mu neumožnili   viesť   riadny   život   a   boli   príčinou   toho,   že   zostal   sám   a   bez   akýchkoľvek peňažných   prostriedkov   a   akéhokoľvek   majetku.   V   konečnom   dôsledku   mám   zato,   že sťažovateľ,   ktorý   žiadnu   povinnosť   neporušil   a   domáhal   sa   ochrany   svojich   práv prostredníctvom súdu bolo porušené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote, bez zbytočných prieťahov.“

Na   výzvu   ústavného   súdu   účastníci   konania   zhodne   oznámili,   že   súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci,   a   preto   ďalej   konal   bez   nariadenia   ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti a z k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil v posudzovanom období tento priebeh a stav napadnutého konania:

Dňa 14. januára 2005 sťažovateľ (žalobca) doručil okresnému súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanej v 1. rade a proti žalovanému v 2. rade domáhal rozhodnutia o návrhu na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 29 888 175 Sk (ďalej len „žaloba“).

Dňa 4. februára 2005 okresný súd vydal uznesenie, ktorým vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe, žalovaná v 1. rade sa k návrhu vyjadrila 30. marca 2005.

Dňa 12. mája 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných, právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej v 1. rade 16. júna 2005.

Dňa 20. júna 2005 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého termín určil na 25. október 2005, a zároveň predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov.Dňa 1. júla 2005 právny zástupca sťažovateľa doručil   okresnému súdu čiastočné späťvzatie žaloby.

Dňa 25. októbra 2005 sa uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. január 2006 s tým, že právny zástupca sťažovateľa v lehote 7 dní oznámi mená a priezviská   svedkov,   ktorých   navrhuje   vypočuť,   ako   aj   skutočnosti,   ku   ktorým   majú svedkovia   vypovedať;   rovnakú   povinnosť   okresný   súd   uložil   aj   žalovanej   v   1.   rade a právnemu   zástupcovi   žalovaného   v   2.   rade   s   tým,   že   okresný   súd   zároveň   vyžiada z Okresnej prokuratúry Bratislava II spisový materiál týkajúci sa dopravnej nehody, ktorej účastníkom   bol   sťažovateľ,   na čo   zareagoval   právny   zástupca   sťažovateľa   2.   novembra 2005. Dňa 30. novembra 2005 okresný súd na pojednávanie nariadené na 12. január 2006 predvolal svedkov, ktorých účastníci konania navrhovali vypočuť.

Dňa 12. januára 2006 sa uskutočnilo vo veci ďalšie pojednávanie, na ktorom právny zástupca sťažovateľa vyslovil možné pochybnosti o objektivite znaleckého posudku MUDr. O. s tým, že zároveň navrhol, aby bol v konaní vypracovaný kontrolný znalecký posudok a aby okresný súd odročil predmetné pojednávanie z dôvodu vykonania výsluchu svedkov až po výsluchu žalovaného v 2. rade. Okresný súd predmetné pojednávanie odročil a zároveň určil termín nového pojednávania na 23. február 2006.

Dňa   21.   februára   2006   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   nariadeného   na 23. február 2006 z dôvodu práceneschopnosti sudcu.

Dňa   3.   marca   2006   okresný   súd   nariadil   pojednávanie,   ktorého   termín   určil   na 13. apríl 2006.

Dňa 29. marca 2006 svedkyňa MUDr. T. doručila okresnému súdu ospravedlnenie z neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 13. apríla 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávane, ktoré bolo odročené na 9. máj   2006   s   tým,   že   okresný   súd   uložil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   oznámiť telefónne číslo sťažovateľa, ktoré používal v čase dopravnej nehody. Právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade okresný súd uložil povinnosť zabezpečiť účasť svedka MUDr. O.Dňa 24. apríla 2006 okresný súd predvolal na pojednávanie nariadené na 9. máj 2006 kpt. Deáka a zároveň dožiadal obchodnú spoločnosť "S." spol. s r. o., aby v lehote 10 dní oznámila, či bol motocykel sťažovateľa vybavený automatickým rozsvecovaním svetiel; svedok   kpt.   D.   doručil   4.   mája   2006   okresnému   súdu   ospravedlnenie   z   neúčasti   na pojednávaní.

Dňa   5.   mája   2006   právny   zástupca   sťažovateľa   oznámil   okresnému   súdu,   že telefónne číslo sťažovateľa, ktoré používal v čase nehody, sa mu nepodarilo zistiť, o čom okresný súd spísal úradný záznam.

Dňa   9.   mája   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   právny   zástupca sťažovateľa predložil okresnému súd správu z logopedického vyšetrenia z 19. októbra 2005, ako   aj   záznam   z   jeho   neurologického   vyšetrenia   z   15.   februára   2006.   Okresný   súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania, účastníkom konania uložil povinnosť, aby v lehote 14 dní predložili otázky, na ktoré má odpovedať znalec   v   znaleckom   posudku,   okresný   súd   zároveň   rozhodol,   že   dožiada   obchodného zástupcu   spoločnosti   S.   na   území   Slovenskej   republiky   a   urobí   dopyt   týkajúci   sa automatického rozsvecovania svetlometov; žalovaná v 1. rade doručila   okresnému súdu 23. mája 2006 podanie, v ktorom sformulovala otázky pre účely znaleckého dokazovania.Dňa 25. mája 2006 okresný súd uznesením ustanovil vo veci znalkyňu MUDr. M. B. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie na vypracovanie znaleckého posudku, MUDr.   M.   B.   z   odboru   zdravotníctva   a   farmácie,   odvetvia   psychiatrie   na   posúdenie psychického stavu sťažovateľa; znalec MUDr. M. B. doručil okresnému súdu 14. júna 2006 podanie, v ktorom oznámil, že znalecký posudok nemôže vypracovať.

Dňa   3.   júla   2006   znalkyňa   MUDr.   B.   doručila   okresnému   súdu   vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 10. júla 2006 okresný súd ustanovil vo veci znalkyňu MUDr. T. K. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie na posúdenie psychického stavu sťažovateľa, ktorej zároveň zaslal aj súdny spis.

Dňa 31. augusta 2006 znalkyňa MUDr. T. K. doručila okresnému súdu podanie, v ktorom   mu   oznámila,   že   vo   veci   nemôže   vypracovať   znalecký   posudok   z   dôvodu   jej odchodu do zahraničia, a zároveň okresnému súdu vrátila súdny spis.

Dňa 18. septembra 2006 okresný súd vyzval MUDr. T. K., aby oznámila, na akú dlhú dobu odchádza do zahraničia.

Dňa 26. októbra 2006 MUDr. T. K. doručila okresnému súdu podanie, v ktorom mu oznámila,   že   v   zahraničí   sa   bude   zdržiavať   dlhodobo,   a   zároveň   uviedla   aj   konkrétne dôvody.

Dňa 19. decembra 2006 okresný súd rozhodol o ustanovení znalkyne MUDr. E. Ž. z odboru   zdravotníctva   a   farmácie,   odvetvia   psychiatrie   na   posúdenie   psychického   stavu sťažovateľa.

Dňa 27. januára 2007 okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa z 23. júna 2006 na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov tak, že mu oslobodenie od ich platenia nepriznal.

Dňa 26. februára 2007 znalkyňa okresnému súdu doručila oznámenie, v ktorom ho informovala, že v predmetnej veci nemôže vypracovať znalecký posudok z dôvodu, že jej nebol zaslaný spisový materiál.

Dňa   2.   marca   2007   okresný   súd   zaslal   znalkyni   MUDr.   E.   Ž.   súdny   spis   na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 20. apríla 2007 znalkyňa doručila okresnému súdu podanie, v ktorom uviedla, že nemôže   pokračovať   v   prácach   na   znaleckom   posudku   z dôvodu,   že   sa   jej   nepodarilo predvolať   sťažovateľa,   pretože   zásielka   jej   bola   vrátená   ako   nedoručená   s   poznámkou „adresát neznámy“.

Dňa 21. mája 2007 okresný súd dožiadal právneho zástupcu sťažovateľa, aby uviedol aktuálnu   adresu   pobytu   sťažovateľa,   na   čo   právny   zástupca   sťažovateľa   27.   júna   2007 doručil okresnému súdu podanie, v ktorom uviedol, že sťažovateľ mu neoznámil zmenu adresy jeho pobytu a na jeho výzvy zasielané mu na adresu pôvodného pobytu nereaguje.Dňa 24. júla 2007 okresný súd oznámil znalkyni, že pobyt sťažovateľa nie je známy a že ho zisťuje.

Dňa 27. augusta 2007 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu podanie, v ktorom ho informoval o jeho novej adrese pobytu, zároveň uviedol, že túto skutočnosť oznámil aj znalkyni.

Dňa   30.   augusta   2007   okresný   súd   dožiadaním   centrálnej   evidencie   pobytu obyvateľov,   Sociálnej   poisťovne,   ako   aj   Slovenskej   pošty   zisťoval   adresu   pobytu sťažovateľa.

Dňa 20. februára 2008 znalkyňa MUDr. Ž. vrátila okresnému súdu súdny spis s tým, že   sa   jej   nepodarilo   uskutočniť vyšetrenie   sťažovateľa   z dôvodu,   že   sa   nedostavuje na vyšetrenia, na ktoré bol predvolaný.

Dňa 1. apríla 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého termín určil na 6. máj 2008.

Dňa 6. mája 2008 sa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že žalovaná v 1. rade namietala znalecký posudok vypracovaný znalkyňou MUDr. M. B. z dôvodu, že pri jeho vypracovaní znalkyňa aplikovala nesprávny právny predpis. Okresný   súd   ďalej nariadil   znalkyni MUDr. T.   Ž.   vypracovať znalecký posudok   a tiež nariadil ďalšie dokazovanie vo veci.

Dňa 27. mája 2008 znalkyňa MUDr. M. B. doručila okresnému súdu prepracovaný znalecký   posudok,   ktorý   okresný   súd   27.   augusta   2008   doručil   účastníkom   konania   na vyjadrenie a zároveň ich vyzval, aby sa k predmetnému znaleckému posudku vyjadrili. Dňa 19. septembra 2008 právny zástupca sťažovateľa a 22. septembra 2008 žalovaná v 1. rade okresnému súdu doručili vyjadrenie k obsahu znaleckého posudku MUDr. M. B. Dňa 22. októbra 2008 právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že už nebude   vykonávať advokátsku   činnosť,   pretože   požiadal   Slovenskú   advokátsku   komoru o pozastavenie jej výkonu od 1. novembra 2008 a z uvedeného dôvodu aj ukončil právny vzťah so sťažovateľom.

Dňa   11.   februára   2009   okresný   súd   ustanovil   sťažovateľovi   právneho   zástupcu z radov   advokátov.   Sťažovateľ   si   však   uznesenie,   ktorým   mu   okresný   súd   ustanovil právneho zástupcu, neprevzal.

Dňa 24. februára 2009 okresným súdom ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľa podala   proti   predmetnému   uzneseniu   okresného   súdu   odvolanie   z dôvodu,   že   od 1. novembra 2008 má na základe vlastnej žiadosti pozastavený výkon advokácie.

Dňa 12. marca 2009 okresný súd zrušil uznesenie o ustanovení právneho zástupcu.Dňa 6. mája 2009 okresný súd ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov JUDr. M. C. Sťažovateľ si uznesenie o ustanovení právneho zástupcu neprevzal.Dňa   5.   júna   2009   sťažovateľ   udelil   advokátovi   JUDr.   P.   Š.   splnomocnenie   na zastupovanie v napadnutom konaní.

Dňa 7. júna 2009 okresný súd na základe odvolania podaného sťažovateľom zrušil uznesenie, ktorým mu ustanovil za právneho zástupcu JUDr. M. C.

Dňa 28. októbra 2009 okresný súd uznesením sp. zn. 8 C 14/2005 z 28. októbra 2009 čiastočne zmenil uznesenie sp. zn. 8 C 14/2005 z 19. decembra 2006, ktorým znalkyni MUDr. T. Ž. určil otázky, na ktoré mala odpovedať v znaleckom posudku, z dôvodu, že počas konania nastali nové skutočnosti, ktoré znalkyňa 23. marca 2010 oznámila okresnému súdu, a to že sťažovateľ ani nikto z jeho rodinných príslušníkov v danej veci nespolupracuje a že znalecký posudok nevie v lehote 15 dní vypracovať. Znalkyňa vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na jeho vypracovanie na 30 dní.Dňa 23. marca 2010 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého termín určil na 6. máj 2010.

Dňa 23. apríla 2010 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu podanie, v ktorom ho informoval o odvolaní jeho splnomocnenia zo strany sťažovateľa.

Dňa   6.   mája   2010   sťažovateľom   zvolený   právny   zástupca   JUDr.   M.   J. prostredníctvom   elektronickej   pošty   okresnému   súdu   zaslal   ospravedlnenie   neúčasti z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia.

Dňa 6. mája 2010 okresný súd uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľa. Dňa 25.   mája 2010 znalkyňa MUDr.   T.   Ž.   doručila   okresnému   súdu   podanie,   v ktorom mu oznámila dôvody, pre ktoré nevypracovala znalecký posudok, a zároveň uviedla predpokladaný termín jeho vypracovania.

Dňa 11.   mája 2010   sťažovateľ   udelil   advokátovi   JUDr.   L.   J.,   splnomocnenie   na zastupovanie v napadnutom konaní, o čom právny zástupca sťažovateľa informoval okresný súd podaním doručeným mu 21. júna 2010.

Dňa 31. augusta 2010 okresný súd zaslal účastníkom konania na vyjadrenie znalecký posudok MUDr. Ž., žalovaná v 1. rade sa vyjadrila k znaleckému posudku MUDr. T. Ž. 7. októbra 2010.

Dňa 13. septembra 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, v ktorom ho žiadal, aby mu zrušil všetkých právnych zástupcov a ustanovil mu právneho zástupcu.Dňa 28. septembra 2010 okresný súd sťažovateľovi uznesením ustanovil právneho zástupcu z radov advokátov JUDr. M. C.

Dňa 14. januára 2011 okresný súd zaslal znalkyni MUDr. T. Ž., ako aj právnemu zástupcovi   sťažovateľa   vyjadrenie   žalovanej   v   1.   rade   s   tým,   aby   v   lehote   15   dní   k predmetnému vyjadreniu zaujali stanovisko.

Dňa 15. februára 2011 znalkyňa MUDr. T. Ž. doručila okresnému súdu doplnenie znaleckého posudku.

Dňa   30.   marca   2011   JUDr.   P.,   doručil   okresnému   súdu   podanie,   v   ktorom   ho informoval o udelení splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa v napadnutom konaní.Dňa 10. mája 2011 advokátka JUDr. T. M. doručila okresnému súdu podanie, v ktorom   ho   informovala   o   udelení   splnomocnenia   na   zastupovanie   sťažovateľa v predmetnom konaní.

Dňa 25. júla 2011 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého termín určil na 14. september 2011.

Dňa   14.   septembra   2011   okresný   súd   vykonal   informatívny   výsluch   sťažovateľa a nariadil ďalšie pojednávanie, ktorého termín určil na 24. november 2011.

Dňa 23. septembra 2011 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že vo veci si zvolil za právneho zástupcu JUDr. P., ktorému udelil splnomocnenie na zastupovanie v napadnutom konaní.

Dňa 21. októbra 2011 advokátka JUDr. T. M. oznámila okresnému súdu skončenie právneho zastupovania sťažovateľa v napadnutom konaní.

Dňa 24.   októbra 2011 sťažovateľ doručil   okresnému súdu   podanie, v ktorom   ho žiadal,   aby zrušil   uznesenie,   ktorým   mu   bol   ustanovený   za právneho   zástupcu   advokát JUDr. M. C.

Dňa   27.   októbra   2011   žalovaná   v   1.   rade   doručila   okresnému   súdu   vyjadrenie k podaniu sťažovateľa z 24. októbra 2011.

Dňa 22. novembra 2011 právny zástupca sťažovateľa JUDr. P. doručil okresnému súdu podanie, v ktorom žiadal, aby okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 24. november 2011 z dôvodu zabezpečenia zdravotnej dokumentácie sťažovateľa.

Dňa 24. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci s tým, že účastníci konania vyhlásili, že je možnosť vyriešiť predmetnú záležitosť mimosúdnou cestou, a na ten účel požiadali okresný súd o odročenie pojednávania o jeden mesiac. Okresný súd následne nariadil nový termín pojednávania na 16. február 2012.

Dňa   28.   decembra   2011   žalovaná   v   1.   rade   doručila   okresnému   súdu   podanie, v ktorom ho informovala o výsledkoch mimosúdneho rokovania účastníkov konania s tým, že predmetné rokovania nevyústili do mimosúdnej dohody.

Pred nariadeným termínom pojednávania právny zástupca sťažovateľa predložil do súdneho spisu znalecký posudok vypracovaný MUDr. D., PhD., týkajúci sa bolestného a sťaženia   spoločenského   uplatnenia   sťažovateľa,   ako   aj   znalecký   posudok   vypracovaný MUDr. D. M. a MUDr. Ľ. I., PhD., týkajúci sa zhodnotenia duševného stavu sťažovateľa. Dňa 16. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal oznámiť v lehote 15 dní adresu autorizovaného servisu predajcu motocyklov S.; právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade, ako aj právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade okresný súd uložil lehotu jeden mesiac na naštudovanie znaleckých   posudkov   sťažovateľa,   aby   sa   v   tejto   lehote   k   predmetným   znaleckým posudkom   aj   vyjadrili,   vyjadrenie   zaslali   okresnému   súdu   a   oznámili   návrhy   na   ďalší procesný postup.

Dňa   22.   marca   2012   žalovaná   v   1.   rade   doručila   okresnému   súdu   vyjadrenie k znaleckým posudkom.

Dňa 25. apríla 2012 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu čiastočné späťvzatie žaloby.

Dňa   4.   mája   2012   okresný   súd   nariadil   pojednávanie,   ktorého   termín   určil   na 13. september 2012.

Dňa 13. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol o ukončení dokazovania vo veci a následne na to rozsudkom rozhodol vo veci samej tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 24 333 225 Sk (807 715,09 €) zastavil, žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi 2 912 925 Sk (96 691,40 €) a vo zvyšku návrh zamietol.

Dňa 23. októbra 2012 žalovaný v 1. rade a 25. októbra 2012 sťažovateľ podali proti rozsudku č. k. 8 C 14/2005-500 z 13. septembra 2012 prostredníctvom okresného súdu odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

III.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   ústavných   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (a   rovnako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru)   vychádza   zo   svojej   ustálenej   rozhodovacej   činnosti,   podľa   ktorej   účelom základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   je   súd   povinný postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 117 ods. 1 OSP sudca je povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa § 119 ods. 1 OSP sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v konaní pred všeobecným súdom došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   alebo   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vždy vychádza z konkrétnych okolností každého   posudzovaného   prípadu,   zohľadňujúc   pritom,   v   súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou (m. m. IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03, II. ÚS 196/06), základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   všeobecného   súdu   v   konaní.   V   súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

1. Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti veci podľa prvého kritéria ústavný súd   konštatuje,   že konanie   vzhľadom   na jeho   predmet,   t.   j.   rozhodovanie   o   návrhu   na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, má pre sťažovateľa nepochybne mimoriadny význam, čo v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu vyžaduje od všeobecných súdov zvýšenú starostlivosť, a teda aj vyššiu mieru rýchlosti priebehu tohto typu   konania   (m.   m.   II.   ÚS   125/06,   II.   ÚS   53/04,   IV.   ÚS   366/2011,   IV.   ÚS   151/04, IV. ÚS 9/05, III. ÚS 329/2011, rozsudok ESĽP Stefanova proti Bulharsku z 11. januára 2007).

Pokiaľ ide o posúdenie právnej zložitosti veci, ústavný súd poukazuje na to, že vec tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade nie je právne zložitá. Podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a bežne používaná právna úprava. Výklad a používanie tejto právnej úpravy je stabilizovaný a na predmetný spor sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov.

Z hľadiska skutkovej zložitosti veci ústavný súd uvádza, že v danom prípade pre rozhodnutie v merite veci bolo potrebné vykonať výsluch svedkov, a najmä vykonať viaceré znalecké dokazovania, čo bezpochyby zvyšuje stupeň skutkovej náročnosti veci, aj keď táto okolnosť sama osebe nie je v zásade spôsobilá odôvodniť doterajšiu dĺžku namietaného konania (m. m. IV. ÚS 41/07, IV. ÚS 40/09, IV. ÚS 366/2011, III. ÚS 329/2011, rozsudok ESĽP Škodáková proti Českej republike z 21. decembra 2004, rozsudok ESĽP Voleský proti Českej republike z 29. júna 2004).

2. Ústavný súd pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní vychádzal z   toho,   že   v   posudzovanom   prípade   ide   o   spor,   v   ktorom   je   každý   účastník   povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby   súd   mohol   o   ochrane   uplatneného   práva   rozhodnúť   v   súlade   so   zákonom   a   aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností.

Z prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu (časť II tohto nálezu) je zrejmé, že sťažovateľ svojím správaním nepochybne negatívne prispel k doterajšej dĺžke napadnutého konania najmä tým, že nebolo možné zistiť adresu jeho pobytu, a tým ho súdnou znalkyňou predvolať na posúdenie jeho duševného stavu, ale aj následným neposkytnutím potrebnej súčinnosti   súdnej   znalkyni   (porovnaj   rozsudok   ESĽP   Maršálek   proti   Českej   republike zo 4. apríla   2006,   rozsudok   ESĽP   Voleský   proti   Českej   republike   z   29.   júna   2004), opakovanou   zmenou   zvolených   alebo   okresným   súdom   mu   ustanovených   právnych zástupcov, čo tiež prispelo k doterajšej dĺžke napadnutého konania (m. m. rozsudok ESĽP Koktavá proti Českej republike z 2. decembra 2003).

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov uvedených v časti II tohto nálezu vyplýva, že okresný súd konal vo veci v zásade priebežne a plynulo, avšak s ohľadom na osobitný charakter predmetu konania a najmä na stav   dokazovania,   ktorý   vyplýval   zo   súdneho   spisu,   je   potrebné   považovať   doterajšiu namietanú   dĺžku   napadnutého   konania   za   neprimeranú.   Ústavný   súd   poukazuje   tiež   na čiastočne   nesústredený   postup   okresného   súdu   pri   ustanovovaní   právneho   zástupcu sťažovateľa (hoci táto skutočnosť však nemala zásadný vplyv na celkovú doterajšiu dĺžku namietaného konania), keď sťažovateľovi ustanovil právneho zástupcu, ktorý mal už v čase vydania uznesenia o jeho ustanovení pozastavený výkon advokácie.

K tvrdeniu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, podľa ktorého [z] obsahu spisu vyplýva, že pokiaľ ide o dĺžku konania a vznik prípadných prieťahov v konaní, tieto boli jednoznačne spôsobené konaním sťažovateľa“, ústavný súd uvádza, že v okolnostiach daného   prípadu   ani   nedostatočná   procesná   aktivita   sťažovateľa   nezbavila   okresný   súd povinnosti   využiť   všetky   zákonné   prostriedky   na   jeho   aktivizáciu,   najmä   poriadkové opatrenia, a tým aj zodpovednosti za celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu [z hľadiska skutkovej   náročnosti   veci,   správania   sťažovateľa,   postupu   okresného   súdu   (čiastočná nesústredenosť,   ako   aj   nevyužitie   všetkých   procesných   možností   na   zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie), zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania pre sťažovateľa] dospel k názoru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania osem rokov bez vydania meritórneho rozhodnutia, a to práve s ohľadom na osobitný charakter a význam   predmetu   konania   pre   sťažovateľa,   je   vo   svojom   dôsledku   porušením sťažovateľom   označeného   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   preto   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu (bod 1), t. j. že sťažovateľom označené práva porušené boli.

IV.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a tiež sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Pretože napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti na okresnom súde už skončené, neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti   žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000   €.   Tento   návrh   odôvodnil   s   poukazom   najmä   na   doterajšiu   dĺžku   napadnutého konania a osobitný charakter predmetu konania.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (m.   m.   IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   prichádza   do   úvahy   priznanie   finančného zadosťučinenia.   Pri   určení   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu (osem rokov) a berúc do úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   povahu   veci,   t.   j.   čo   je   pre   sťažovateľa „v stávke“, ako aj istý negatívny podiel sťažovateľa na jednej strane, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom JUDr. I. P., B., v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bola priznaná úhrada trov konania   v sume 269,58 € za dva úkony právnej pomoci (prípravu a prevzatie veci a podanie sťažnosti ústavnému súdu) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Sťažovateľ tak celkovo žiadal, aby mu ústavným súdom bola priznaná úhrada trov konania vo výške 323,50 € vrátane DPH.

Ústavný súd konštatuje, že trovy konania požadované sťažovateľom neprekračujú sumu, ktorá mu prislúcha podľa vyhlášky, a preto mu priznal ním požadovanú úhradu trov konania. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. I. P., B. [§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP (bod 3 výroku tohto nálezu)].

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2013