znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 59/2025-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Úradu vlády Slovenskej republiky, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s., a Union zdravotnej poisťovne, a. s., takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e. 2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľka sa podaním doručeným ústavnému súdu 24. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom subjektov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia. Sťažovateľka ďalej žiada, aby ústavný súd podal „odôvodnené trestné oznámenie prípravy vraždy, zneužitia právomocí, falšovania listín, mučenia a týrania navrhovateľky, nakoľko sa hodnoverne dozvedel o trestnej činnosti proti navrhovateľke“. Sťažovateľka taktiež žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Z podania a jeho príloh v podstatnom vyplýva, že sťažovateľka v súčasnosti nefiguruje v zozname poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s čím zjavne nesúhlasí. Sťažovateľka ozrejmila ústavnému súdu okolnosti svojej hospitalizácie, ku ktorej došlo v apríli 2024, pričom sa pre absenciu v zdravotníckom informačnom systéme nedostala k potrebnej liečbe. Sťažovateľka je presvedčená, že Všeobecná zdravotná poisťovňa sa pokúša o jej fyzickú likvidáciu a podieľa sa na príprave jej vraždy. Sťažovateľka rovnako poukázala na skutočnosť, že zdravotné poisťovne Union a Dôvera odmietli akceptovať ňou opakovane podávané elektronické prihlášky. Ostatné ústredné orgány štátnej správy mali zasiahnuť do jej práv tým, že nereagovali na ňou podané podnety a žiadosti.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

3. Podanie sťažovateľky má vážne formálne a obsahové nedostatky, podľa obsahu ho však možno označiť za sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, pretože obsahuje tvrdenie o porušení práv vyplývajúcich z označených článkov ústavy a označenie porušovateľov. Sťažovateľka síce uviedla, ktoré články ústavy majú byť popísaným postupom označených porušovateľov porušené, avšak na podporu svojich tvrdení neuviedla žiadnu relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu, na základe ktorej by ústavný súd mohol posúdiť opodstatnenosť jej tvrdení. Medzi obsahom článkov ústavy, ktoré sťažovateľka uviedla v ústavnej sťažnosti, a uvedenou argumentáciou absentuje akákoľvek príčinná súvislosť. Podanie taktiež neobsahuje žiaden relevantný konečný návrh (petit), na základe ktorého by ústavný súd mohol v sťažovateľkinej veci konať v rámci svojich ústavou zverených kompetencií.

4. Spomenuté nedostatky sú v značnej miere spôsobené nedostatkom povinného právneho zastúpenia sťažovateľky advokátom, ktoré vyplýva z § 34 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Sťažovateľka požiadala o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom, čo odôvodnila tým, že sa nachádza v hmotnej núdzi. Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, možno ustanoviť právneho zástupcu za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to (1) ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a (2) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

5. Pred rozhodnutím o ustanovení právneho zástupcu ústavný súd posudzoval, či v prípade sťažovateľky nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva na ochranu ústavnosti. Z obsahu podania sťažovateľky a jej podaní je zjavné, že smerujú proti postupom a rozhodnutiam vo veci zdravotného poistenia sťažovateľky. Pred podaním ústavnej sťažnosti je sťažovateľka povinná využiť všetky dostupné prostriedky právnej ochrany vrátane tých, ktoré sú jej dostupné v správnom súdnictve podľa Správneho súdneho poriadku. Inak je ústavná sťažnosť neprípustná (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Pokiaľ ide o návrh na podanie trestného oznámenia, to je v plnej dispozícii priamo sťažovateľky a ústavný súd tu nemá žiadnu ingerenciu.

6. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že už na prvý pohľad nie je splnená jedna z podmienok na vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže vo veci sťažovateľky ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ústavný súd preto žiadosti sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní nevyhovel (bod 1 výroku tohto uznesenia). Bezprostredným následkom tohto rozhodnutia je odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonnej podmienky právneho zastúpenia advokátom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu