znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 59/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta JUDr. B.   F.,   vedené   pod   spisovými značkami: Rvp 13253/2012, Rvp 13254/2012, Rvp 13255/2012 a Rvp 13256/2012, ktorými namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1   a   čl. 46   ods. 1   Ústavy Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaniach vedených pod spisovými značkami: 11 Er 528/2005 a uznesením z 23. februára   2012,   15 Er 320/2006   a   uznesením   z 18. apríla   2012,   11 Er 244/2004 a uznesením zo 17. februára 2012 a 11 Er 1300/2003 a uznesením z 20. februára 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach vedených pod spisovými značkami:   15 CoE 93/2012   a uznesením   zo 14.   júna   2012,   1 CoE 346/2012   a uznesením z 12.   júla   2012,   1 CoE 308/2012   a uznesením   z 11.   júna   2012   a   2 CoE 289/2012 a uznesením z 31. júla 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   vedené   pod   spisovými   značkami: Rvp 13253/2012,   Rvp 13254/2012,   Rvp 13255/2012   a   Rvp 13256/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13253/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. októbra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“, v citáciách   aj   „sťažovateľ“),   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp 13253/2012, Rvp 13254/2012, Rvp 13255/2012 a Rvp 13256/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   11 Er 528/2005   a   uznesením z 23. februára   2012,   15 Er 320/2006   a   uznesením   z 18. apríla   2012,   11 Er 244/2004 a uznesením   zo 17. februára   2012   a   11 Er 1300/2003   a   uznesením   z 20. februára   2012 (ďalej   spolu   aj   „napadnuté   uznesenia   okresného   súdu“),   ako   aj porušenie   svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   15 CoE 93/2012 a uznesením   zo 14.   júna   2012,   1 CoE 346/2012   a uznesením   z 12.   júla   2012, 1 CoE 308/2012   a uznesením   z 11.   júna   2012   a   2 CoE 289/2012   a uznesením   z 31.   júla 2012 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov. Sťažovateľka   poskytla dlžníkom úvery na základe zmlúv o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Sťažovateľka uvádza, že   dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov   a vzhľadom   na   to   sa pohľadávky sťažovateľky voči dlžníkom stali splatnými. Zároveň na zabezpečenie úveru bolo   účastníkmi   zmluvného   vzťahu   v   zmluvách   dohodnuté,   že   splnomocnený   zástupca dlžníka, menovite v každej zmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Táto zápisnica má povahu   exekučného   titulu.   Dlžníci   neplnili   svoje   záväzky   v zmluve   predpokladaným spôsobom   a v zmluvách   splnomocnený   zástupca   dlžníka uznal   dlh   formou   notárskej zápisnice.   Na   základe   notárskej   zápisnice   ako   exekučného   titulu   poveril   okresný   súd exekútora výkonom exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými   uzneseniami   vyhlásil za neprípustné   a zastavil   ich.   Napadnuté   rozhodnutia okresného   súdu   boli   po   odvolaní   sa   proti   nim   zo   strany   sťažovateľky   potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka   v sťažnostiach   v obšírnej   argumentácii   namieta,   že   napadnutými   postupmi a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej označené základné práva podľa   ústavy,   práva   podľa   dohovoru   a   dodatkového   protokolu,   ako   aj označené   články ústavy a dohovoru. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej   právomoci,   keď   bez   návrhu   rozhodol   o neprípustnosti   exekúcií   a o ich   zastavení a zároveň   jej   mal odňať možnosť konať pred   súdom.   Okresný   súd i krajský   súd podľa sťažovateľky tiež nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď chybne interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka taktiež   v   sťažnosti   tvrdí,   že   tým,   že   v jej   označených   veciach   nebolo   nariadené   ústne pojednávanie, bolo jej odňaté právo konať pred súdom.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a   tiež   porušenie   čl. 12   ods. 2   ústavy   a   čl. 14   dohovoru   postupom   okresného   súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1   dodatkového   protokolu   postupom   krajského   súdu   v napadnutých   konaniach   a   jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté uznesenia krajského   súdu   zruší   a   veci   vráti   na   ďalšie   konanie,   a   zároveň   jej   prizná   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu navrhla, aby v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   odložil   vykonateľnosť   napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovými značkami: Rvp 13253/2012, Rvp 13254/2012, Rvp 13255/2012 a Rvp 13256/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky,   okresného   súdu   a krajskému   súdu,   proti   ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K   namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   podľa   ústavy, práv   podľa   dohovoru   a   dodatkového   protokolu,   ako   aj   k porušeniu   označených článkov ústavy a dohovoru

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   napriek   tomu,   že   na   úvodnej   strane sťažností   uvádza   ako   prílohy „dokumenty   podľa   textu“, ústavnému   súdu   (okrem splnomocnení) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV. ÚS 409/04,   IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne, ktorého   úlohou   je   chrániť   ústavnosť.   Ústavný   súd   však   zároveň   zastáva   názor,   že v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažností uvažovať.   Ústavný   súd   už   totiž   v minulosti   mnohokrát   vyzýval   sťažovateľku   v typovo skutkovo a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na ich doplnenie z dôvodu, že nespĺňali ani zákonom predpísané náležitosti. In concreto išlo aj o nepredloženie kópií právoplatných   rozhodnutí   súdov,   ktorých   postup   a rozhodnutia   sťažovateľka   namietala a namieta (pozri napr. I. ÚS 283/2012, I. ÚS 284/2012, III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012,   III. ÚS 328/2012,   III. ÚS 329/2012,   I. ÚS 500/2012,   IV. ÚS 526/2012 a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že ani sťažnosti vedené pod spisovými značkami:   Rvp 13253/2012,   Rvp 13254/2012,   Rvp 13255/2012   a   Rvp 13256/2012 nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, keďže kópie napadnutých rozhodnutí okresného súdu   a krajského   súdu   ústavnému   súdu   nedoručila   napriek   tomu,   že   jej   táto   povinnosť výslovne vyplýva z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Vzhľadom na to, že sťažnosti nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, v kontexte toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to, že   ústavný   súd   už   v typovo   zhodných   veciach   sťažovateľky   vo svojich   rozhodnutiach poukázal   aj   na   už   identifikované   nedostatky   jej   sťažností,   ústavný   súd   tieto   sťažnosti odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia   zákonom predpísaných náležitostí.

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2013