znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 59/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpenej advokátom Mgr. A. B., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 34/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2007 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. A. B., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 34/07.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   6.   novembra   2006   podala   sťažovateľka okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 142 800 Sk s príslušenstvom.   Vec   bola   vedená   pod   sp.   zn.   35   Ro   853/2006   a v marci   2007   bola prevedená do registra „C“, kde jej bola pridelená sp. zn. 14 C 34/07.

Sťažovateľka 11. júla 2007 požiadala o nariadenie pojednávania vo veci a uviedla, že na jej žiadosť okresný súd „nereagoval žiadnym spôsobom“.

Dňa 9. októbra 2007 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi sp. zn. Spr 2538/07 z 12. novembra 2007 konštatoval, že sťažnosť je dôvodná, a zároveň uviedol, že „vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 23. 01. 2008“.

V sťažnosti sťažovateľka ďalej uvádza: „sa... domnievame, že postupom Okresného súdu v Trnave bolo porušené základné právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote... ako aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania vedenom na Okresnom súde v Trnave... berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ žiadnym spôsobom k prieťahom neprispel a súd za 13 mesiacov od podania návrhu neurobil vo veci žiaden úkon, požadujeme... priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 25.000,- Sk.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd svojím nálezom vyslovil, že boli porušené ňou označené práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 34/07, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 25 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti   a či nie sú   dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I. ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 63 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a 9. októbra 2007 podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   odpovedal   listom   sp.   zn.   Spr.   2338/07 z 12. novembra 2007, v ktorom uznal jej dôvodnosť a sťažovateľke oznámil, že vo veci už bolo   nariadené   pojednávanie   na   23.   január   2008   a že   bude   sledovať   ďalší   postup v predmetnom konaní. Vzápätí po doručení odpovede okresného súdu bola sťažovateľkou 6. decembra 2007 doručená sťažnosť ústavnému súdu.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení   za   účelom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).

Ústavný   súd   zistil,   že   v súlade   so   zákonom   č.   511/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zákon   č.   371/2004   Z.   z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení   neskorších   predpisov   a   dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, bol spis okresného súdu sp. zn. 14 C 34/07 postúpený novozriadenému Okresnému súdu Piešťany.

V dôsledku uvedenej skutočnosti už okresný súd nemal možnosť ovplyvniť ďalší priebeh konania vo veci po 1. januári 2008, ako ani uskutočniť ním nariadené pojednávanie v januári 2008.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti už nemohlo dochádzať k prieťahom v predmetnom konaní zo strany okresného súdu, a tým ani k porušovaniu sťažovateľkou označených práv.

Pokiaľ ide o posúdenie existencie prieťahov v konaní okresného súdu do 1. januára 2008, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná okresnému súdu ako účinný prostriedok nápravy namietaného porušovania práv splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní (nariadenie pojednávania vo   veci)   je   zrejmé,   že   predseda   okresného   súdu   prijal   potrebné   opatrenia,   v dôsledku ktorých postup okresného súdu bez prieťahov, resp. plynule smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky.

V   čase,   keď   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   doručená,   už   k prieťahom   v   konaní nemohlo dochádzať (a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné   zadosťučinenie.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   návrh,   ktorým   sa sťažovateľka   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   je   viazaný na vyhovenie sťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení označených práv orgánom verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní, označeným návrhom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2008