znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 59/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci porušenia jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky   a porušenia   práva   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Leopoldove sp. zn. ČTS: ORP-100/Lp-2002-LS a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 17. septembra 2002 faxom   doručená sťažnosť   J. D.,   bytom   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B. Faxové podanie bolo doplnené podaním doručeným ústavnému súdu poštou 20. septembra 2002. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Leopoldove sp. zn. ČTS: ORP-100/Lp-2002-LS z 23. júna 2002, ktorým policajný orgán podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) odložil vec podozrenia z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Proti predmetnému uzneseniu policajného orgánu podal splnomocnený zástupca mal. J. D. Dr. C. I., riaditeľ Ligy aktivistov pre ľudské práva, sťažnosť, ktorú okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave uznesením č. k. Pn 2143/02-5 z 19. júla 2002 zamietol ako podanú neoprávnenou osobou.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Bližšie podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Nesplnenie   niektorej   zo   všeobecných   alebo   osobitných   podmienok   konania o sťažnostiach   vyžadovaných   podľa   citovaných   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   a skúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

- 2 -

alebo   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde omeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

K porušeniu základných práv sťažovateľa označených v tejto sťažnosti malo podľa neho   dôjsť   uznesením   policajného   orgánu   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru v Leopoldove sp. zn. ČTS: ORP-100/Lp-2002-LS z 23. júna 2002.

Toto uznesenie bolo zákonnému zástupcovi sťažovateľa doručené l. júla 2002. Od tohto   dátumu   začala   plynúť   zákonná   trojdňová   lehota,   po   uplynutí   ktorej   nadobudlo rozhodnutie   policajného   orgánu   právoplatnosť,   a to   i napriek   tomu,   že   splnomocnený zástupca   poškodeného   (sťažovateľa)   podal   proti   nemu   sťažnosť,   pretože   v prípade zamietnutia   sťažnosti   oprávneným   orgánom   len   z formálnych   dôvodov   (akým   je   aj zamietnutie sťažnosti   podľa   §   148 ods.   1 písm.   b)   Tr.   por.   ako podanej   neoprávnenou osobou),   nadobudne   napadnuté   uznesenie   právoplatnosť   skôr,   ako   rozhodol   nadriadený orgán o sťažnosti, a to uplynutím lehoty na podanie sťažnosti.

Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   sťažovateľom   napadnuté   uznesenie   policajného orgánu,   ktorým   malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva,   nadobudlo právoplatnosť 4. júla 2002.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti

- 3 -

rozhodnutia,   ktorým   mali   byť   porušené   základné   práva   sťažovateľa,   a deň   doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 17. september 2002, je možné uzavrieť, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť, a preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2002

- 4 -