SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 589/2023-19
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného CONSULTA s. r. o., Šafárikovo námestie 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Marhavý, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-6C/37/2020 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-6C/37/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B5-6C/37/2020 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 442,38 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. októbra 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-6C/37/2020 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania je žaloba o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 514/2003 Z. z.“), ktoré bolo iniciované sťažovateľom 6. júna 2019 na Okresnom súde Bratislava I, z ktorého bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava V, kde bola veci pridelená spisová značka 19 C 28/2019. Podľa sťažovateľa je súčasný stav napadnutého konania taký, že napriek tomu, že k podaniu žaloby došlo 6. júna 2019 s jej následným postúpením vecne príslušnému súdu 27. mája 2020, do času podania ústavnej sťažnosti sa vo veci „neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a žalobca na sťažnosť, adresovanú predsedníčke súdu zo dňa 06.04.2023 nedostal žiadnu odpoveď“. Podľa sťažovateľa patrí predmet napadnutého konania medzi štandardnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov a v napadnutom konaní „nejestvujú žiadne objektívne prekážky a ani subjektívne prekážky na strane účastníkov konania, pre ktoré by súd prvej inštancie nemohol vec po takej dlhej dobe prejednať a rozhodnúť“. Naopak, sťažovateľ zvýraznil, že sa v trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti jeho osobe a skončilo jeho oslobodením, pričom toto konanie tvorí skutkový základ aj ním uplatňovaného nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup, „musel dlhé roky brániť... kedy dňa 05.08.2013 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, dňa 13.01.2017 bola voči nemu podaná obžaloba a dňa 08.01.2018 bol spod obžaloby oslobodený, a to s poukazom na ustanovenie § 285 písm. g) Trestného poriadku, t.j. na základe ustúpenia od obžaloby zo strany prokurátora. Je preto smutnou realitou, že od začatia súdneho sporu uplynuli už viac ako 4 roky, no súd prvej inštancie doposiaľ nerealizoval ani jediné pojednávanie.“.
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom takto rozhodol:
„1. Právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd nečinnosťou Slovenskej republiky, zastúpenej Mestským súdom Bratislava IV v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu sp.zn. 6C/37/2020 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Mestskému súdu Bratislava IV, aby vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 6C/37/2020 konal.
Sťažovateľ má nárok voči Mestskému súdu Bratislava IV na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur...“
4. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 589/2023-11 z 21. novembra 2023 sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II.
Vyjadrenie Mestského súdu Bratislava IV a replika sťažovateľa
II.1. Vyjadrenie Mestského súdu Bratislava IV:
5. Mestský súd poskytol k veci stručné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zákonnej sudkyni vec napadla 26. októbra 2023 a pojednávanie vo veci nariadila na 28. november 2023.
II.2. Replika sťažovateľa:
6. Sťažovateľ na vyjadrenie mestského súdu nereagoval.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Mestského súdu Bratislava IV v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny.
III.1. Všeobecné judikatórne východiská:
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).
10. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplýva aj z Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 − § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
11. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový, protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje významné ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu. Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
12. Ústavný súd napokon poukazuje aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09). Teda zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011, IV. ÚS 103/2023, IV. ÚS 574/2023).
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (IV. ÚS 272/04, IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, IV. ÚS 64/2020). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre účastníkov (Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00).
14. Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach (H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, Katte Klitsche de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994 a Scordino proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.
III.2. Právna a faktická zložitosť veci:
15. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne dôkazy [Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999]. Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968) alebo potrebou znaleckého dokazovania.
16. Predmetom konania je žaloba o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva (III. ÚS 83/2015, I. ÚS 318/2019).
III.3. Správanie účastníka konania:
17. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd v konaní nezistil, že by sťažovateľ prispel svojím správaním, resp. postupom v napadnutom konaní k jeho dĺžke.
III.4. Postup mestského súdu v napadnutom konaní:
18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, bol postup Okresného súdu Bratislava V a Mestského súdu Bratislava IV v napadnutom konaní.
19. V rámci hodnotenia tohto kritéria ústavný súd z obsahu súdneho spisu overil, že napadnuté konanie bolo iniciované sťažovateľom 6. júna 2019 podaním žaloby proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému v I. rade a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako žalovanému v II. rade a veci bola pridelená sp. zn. 19C/28/2019. Okresný súd Bratislava I v napadnutom konaní 9. januára 2020 písomne vyzval sťažovateľa ako žalobcu na úhradu súdneho poplatku z návrhu vo výške 10 eur. Ďalšou výzvou z 3. marca 2020 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na odôvodnenie žalobného návrhu vo vzťahu k žalovanému v I. rade, na čo právny zástupca sťažovateľa písomným podaním doručeným súdu 18. marca 2020 oznámil, že súhlasí s pokračovaním v konaní len so žalovaným v II. rade. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 19C/28/2019-72 z 11. mája 2020 vyzval žalobcu v II. rade na vyjadrenie sa k podanej žalobe a pripojenie listín a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, na čo žalobca v II. rade reagoval písomným vyjadrením z 26. mája 2020, v ktorom aj vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I na konanie. Na podklade uplatnenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresný súd Bratislava I písomným podaním odstúpil predmetnú vec na Okresný súd Bratislava V, kde bola veci pridelená nová sp. zn. 6C/37/2020. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 6C/37/2020-108 z 23. júla 2020 písomne vyzval sťažovateľa ako žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného v II. rade k podanej žalobe a označeniu dôkazov a pripojeniu listín na preukázanie svojich tvrdení, na čo sťažovateľ reagoval písomným podaním z 26. augusta 2020. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 6C/37/2020-124 z 31. augusta 2020 doručil repliku sťažovateľa žalovanému v II. rade a vyzval ho na vyjadrenie sa k nej, označenie dôkazov a pripojenie listín, na čo žalobca v II. rade reagoval písomným vyjadrením z 11. septembra 2020.
20. Okresný súd Bratislava V nariadil prvý termín pojednávania vo veci na 7. apríl 2021, ktorý bol následne zrušený z dôvodu protipandemických opatrení. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 19. január 2022, ktorý bol následne taktiež zrušený z dôvodov na strane zákonnej sudkyne. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vo veci sa 11. januára 2022 zmenil zákonný sudca a 27. júna 2022 bola Okresnému súdu Bratislava V doručená písomná výzva žalobcu v II. rade o nariadenie termínu pojednávania v predmetnej veci. Zo súdneho spisu bola zistená informácia o nariadení termínu pojednávania na 14. september 2023, na ktorý termín ani neboli strany predvolávané z dôvodu odchodu zákonného sudcu na rodičovskú dovolenku. Napokon už Mestský súd Bratislava IV nariadil termín pojednávania na 6. február 2024.
21. Z uvedeného prehľadu úkonov Okresného súdu Bratislava I a Okresného súdu Bratislava V je zrejmé, že okrem postupu podľa § 167 CSP nebol v postupe Okresného súdu Bratislava V zaznamenaný žiadny iný (relevantný) procesný postup a posledným procesným úkonom vo veci/v napadnutom konaní je vydanie uznesenia č. k. 6C/37/2020-124 z 31. augusta 2020 (bod 19). Na podklade uvedeného sa ústavný súd stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa o tom, že vo veci nebolo dosiaľ vykonané ani jedno pojednávanie a od 31. augusta 2020 Okresný súd Bratislava V v napadnutom konaní nekonal vôbec alebo konal neefektívne. Ústavný súd teda konštatuje prieťah v postupe Okresného súdu Bratislava V v napadnutom konaní od 31. augusta 2020 do času podania ústavnej sťažnosti 31. októbra 2023, teda prieťah v trvaní 3 rokov a 2 mesiacov. V dôsledku tohto záveru ústavný súd vyslovil, že Mestský súd Bratislava IV (ktorý je súdom prvej inštancie od 1. júna 2023) svojím postupom v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny (bod 1 výroku nálezu).
22. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.
23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom Okresného súdu Bratislava V došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, prikázal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy Mestskému súdu Bratislava IV, na ktorý podľa § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v predmetnej veci z Okresného súdu Bratislava V, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu), pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa skončená.
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
26. Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur z dôvodu prieťahov Okresného súdu Bratislava V v napadnutom konaní.
27. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,1. ÚS 70/2012, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, tiež Zongorová proti Slovenskej republike z 19. 1. 2010, sťažnosť č. 28923/06 a Ďurech a ďalší proti Slovenskej republike zo 7. 7. 2009, sťažnosť č. 42561/04).
28. Ústavný súd v napadnutom konaní Okresného súdu Bratislava V identifikoval celkovú dobu prieťahov v trvaní 3 rokov a 2 mesiacov. Ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, teda v sume, ktorú si sťažovateľ uplatnil.
V.
Trovy konania
29. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.
30. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2023, a to prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 208,67 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Za 2 úkony právnej služby patrí sťažovateľovi náhrada trov konania vo výške 417,34 eur a dvakrát režijný paušál vo výške 25,04 eur, spolu tak suma 442,38 eur (bod 4 výroku nálezu).
33. Priznanú náhradu trov konania je Mestský súd Bratislava IV povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. decembra 2023
Miroslav Duriš
predseda senátu