znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 584/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia O., P., zastúpeného JUDr. P. R.,   s.   r.   o.,   K.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr. P.   R.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1172/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   občianskeho   združenia   O. o d m i e t a   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012 osobne   doručená   sťažnosť   občianskeho   združenia   O.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. P. R., s. r. o., K., konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. P. R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1172/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti   namieta, že postupom   okresného súdu   (exekučného súdu, pozn.) v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „odmietnutím rozhodnúť o pripustení sťažovateľa do predmetného exekučného konania“.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutom konaní vedenom okresným súdom «podaním, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 4. 1. 2012 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej pod   sp.   zn.   9   Er/1172/2010   a   jej   následné   zastavenie.   Listom   zo   dňa   5.   6.   2012   bolo združeniu O. oznámené, že „podľa § 93 ods. 1-4 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,   pokiaľ   nejde   o konanie   o rozvod,   neplatnosť   manželstva   alebo   určenie,   či   tu manželstvo   je   alebo   nie   je.   Ako   vedľajší   účastník   sa   môže   popri   navrhovateľovi   alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého   z účastníkov   urobenú   prostredníctvom   súdu.   O prípustnosti   vedľajšieho účastníctva   súd   rozhodne   len   na   návrh.   V konaní   má   vedľajší   účastník   rovnaké   práva a povinnosti ako účastník. koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,   ktoré   ho   v konaní   podporuje,   posúdi   ich   súd   po   uvážení   všetkých   okolností. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak   súd   rozhoduje   o trovách   exekúcie,   účastníkom   konania   je   aj   poverený   exekútor.“ V závere   listu   súd   uviedol,   že   „na   základe   vyššie   uvedeného   vedľajší   účastník   môže vystupovať iba v sporovom konaní, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa a odporcu, teda podľa súčasnej právnej úpravy vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní nie je prípustné.“».

Sťažovateľ nesúhlasí s postupom okresného súdu v napadnutom konaní a uvádza, že gramatickým   a   logickým   výkladom   §   25   ods.   1   zákona   č.   250/2007   Z.   z.   o   ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) «možno dospieť k záveru,   že   zákonodarca   vyslovene   priznáva   združeniam   (pôsobiacim   na   ochranu spotrebiteľa   v   zmysle   §   1   predmetného   zákona)   postavenie   účastníka   konania   nielen v prípade, ak je samotným navrhovateľom tzn. podá návrh na začatie konania vo veci samej ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania „byť účastníkom konania“.   Navyše   zákonom   o   ochrane   spotrebiteľa   došlo   k   transformácií   Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa. Predmetné   ustanovenie   §   25   ods.   1   zákona   o   ochrane   spotrebiteľa   nerozlišuje   medzi konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne. Navyše   §   25   zákona   o   ochrane   spotrebiteľa   nepriznáva   súdu   právo   preskúmať,   či   je združenie oprávnené vstúpiť do konania nakoľko mu vyslovene priznáva toto právo len pri podávaní návrhu na začatie konania... (bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania). Postup titulného súdu je v danom prípade formalistický neberúc do úvahy prínos združenia O. do samotného   konania   pričom   svojim   postupom   znemožnil   vstup   vedľajšieho   účastníka   do konania a odoprel mu tak právo na spravodlivé konanie.».

Podľa názoru sťažovateľa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.   o   súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) „hlavne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do konania. Aj z doslovného výkladu ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú ak osobitný predpis neustanovuje inak. Nakoľko zákon vstup vedľajšieho účastníka vyslovene explicitne nevylučuje osobitným ustanovením, nie je dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Z predmetného konania navyše vyplýva, že dané exekučné konanie má charakter sporového konania, čím je naplnený ďalší predpoklad mienený príslušnými ustanoveniami o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Základným predpokladom na vstup vedľajšieho účastníka do konania je existencia konania, ktoré   má   charakter   sporu   (tzv.   sporové   konanie).   Exekučné   konanie,   ktoré   upravuje osobitný predpis (Exekučný poriadok) je relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktorý   však   spĺňa   všetky   znaky   sporového   konania.“,   pričom „súd   sa   ani   náznakom nezaoberal   konkrétnou   situáciou,   ktorá   vznikla   podaním   združenia   O.   a   uviedol   len všeobecne   ustanovenia   týkajúce   sa   inštitútu   vedľajšieho   účastníctva.   Strohým   uvedením vyššie   spomenutých   ustanovení   sa   absolútne   nedostatočne   vysporiadal   s   tvrdeniami organizácie O. List ani dokonca neobsahuje výrok o tom, že vstup do konania zamieta.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie rozhodol   nálezom,   v   ktorom   vysloví,   že   jeho   základné   právo   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní „pripustiť vstup organizácie   O...   ako   vedľajšieho   účastníka   na   strane   povinného“,   prizná   sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Sťažovateľ   sťažnosťou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1172/2010, ku ktorým malo dôjsť príliš formalistickým postupom okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní „neberúc do úvahy prínos združenia O. do samotného konania... znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do konania“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 9 Er 1172/2010 z 27.   júla   2011   (ďalej   len   „uznesenie   okresného   súdu   o zastavení   exekúcie“)   exekúciu obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „oprávnená“), proti L. M. (ďalej len „povinná“) pre vymoženie istiny vo výške 172 € s príslušenstvom zastavil bez návrhu v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu, že uznesením okresného súdu č. k. 9 Er 1172/2010-10   z   10.   septembra   2010   bola   žiadosť   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie zamietnutá,   pričom   uvedené   uznesenie   okresného   súdu   v spojení   s   potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6 CoE 119/2011-41 z 27. apríla 2011 nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2011.

V súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 18. augusta 2011, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu o zastavení konania.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   §   93   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   právnych   predpisov   (ďalej   len   „OSP“)   ako   vedľajší   účastník   môže   sa   popri navrhovateľovi   alebo   odporcovi   zúčastniť   konania   ten,   kto   má   právny   záujem   na   jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,   neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého   z   účastníkov   urobenú   prostredníctvom   súdu.   O   prípustnosti   vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na základe   plnomocenstva   zastupovať   spotrebiteľa   v   konaniach   pred   štátnymi   orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP ustanovujúce možnosť vstupu do konania právnickej osoby,   ktorej   predmetom   činnosti   je   ochrana   práv   podľa   osobitného   predpisu   (zákon o ochrane spotrebiteľa, pozn.) je účinné od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z. z.), pričom   cieľom   takejto   úpravy   je   v súlade   s dôvodovou   správou   označeného   zákona zaistenie širšej ochrany spotrebiteľa.

Vedľajšie   účastníctvo   je   formou   spoločenstva   účastníkov   v   občianskom   súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov konania. Účelom už citovaného § 93 ods. 2 OSP je umožniť vstup do konania aj právnickej osobe (združeniu), ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon o ochrane spotrebiteľa, pozn.).

Zo   samotnej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   oznámil „podaním,   ktoré   bolo exekučnému súdu doručené dňa 4. 1. 2012 vstup do konania ako vedľajší účastník na strane povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 9 Er/1172/2010 a jej následné zastavenie“.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   vedené   okresným   súdom   bolo právoplatne skončené 18. augusta 2011, teda ešte pred doručením podania sťažovateľa, ktorým   oznámil   vstup   do   tohto   napadnutého   konania   ako   vedľajší   účastník   na   strane povinného (4. januára 2012), bolo bez právneho dôvodu, aby okresný súd preskúmaval opodstatnenosť   samotného   podania,   ktorým   sťažovateľ   oznámil   vstup   do   napadnutého konania, ako aj dôvody návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie a jej následné zastavenie.

Keďže   sťažovateľ   sa   oznámením   doručeným   okresnému   súdu   4.   januára   2012 domáhal vstupu do napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktoré bolo v danom čase už právoplatne skončené, nemohlo postupom okresného súdu, ktorým tento nepripustil sťažovateľa   do   napadnutého   konania   ako   vedľajšieho   účastníka   dôjsť   k   porušeniu   ním namietaného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.

Vzhľadom na   uvedené ústavný   súd   sťažnosť odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012