znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 581/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. H. – R., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. H., Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/191/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. H. – R.   o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2012 doručená sťažnosť R. H. – R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/191/2006 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Pred   Okresným   súdom   Bratislava   I   prebiehalo   konanie   vedené   pod č. 32 Cb/191/2006, v predmetnom konaní sa sťažovateľ domáhal voči odporcovi spoločnosti A., spol. s r. o..., žalobou zo dňa 18. 08. 2005, vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 6.704.54 eur (201.981 Sk) s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr za zhotovené dielo.

Žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava I. dňa 30. 08. 2005, predmetné konanie   bolo   právoplatne   skončené   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave,   č. k. 3 Cob/189/2011,   3 Cob/193/2011,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   dňom   30. 05. 2012 a vykonateľnosť dňa 03. 06. 2012. Zo strany súdu boli spôsobené prieťahy v súdnom konaní a to tým, že od úkonu voči účastníkom, ktorým bolo doručovanie platobného rozkazu č. k. 1 Rob/1385/2005 zo dňa 27. 02. 2006. Okresný súd Bratislava I konal až vydaním výzvy č. k. 32 Cb/191/2006 dňa 15. 08. 2008, kedy vyzval sťažovateľa, na vyjadrenie sa k odporu podaného odporcom a zároveň i napriek tomu, že odporca už dňa 06. 10. 2008 doručil Okresnému súdu Bratislava I vo veci vzájomný návrh odporcu, súd sťažovateľa o tomto úkone   odporcu   neinformoval,   a   tým   sa   opätovne   predĺžilo   konanie.   Prvé   pojednávanie vo veci Okresný súd Bratislava I, nariadil až na základe opakovaných žiadostí o nariadenie pojednávania a o odstránenie prieťahov v konaní na deň 7. 10. 2008 a rovnako s odstupom času bolo vykonané aj pojednávanie druhé a to až dňa 02. 02. 2010.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:„Počas   celého   konania   odporca   spoločnosť   A.,   spol.   s   r. o.   úmyselne   svojou neprítomnosťou   na   nariadených   pojednávaniach   spôsoboval   prieťahy   súdneho   konania za účelom čo najdlhšieho oddialenia rozhodnutia vo veci samej a rovnako aj jeho odvolanie bolo   postavené   na   tejto   taktike.   Z   úkonov   súdu   možno   preukázať,   že   tento   dôkladne neskúmal dôvody ospravedlnení právneho zástupcu odporcu, rovnako nevyzval odporcu k zmene   právneho   zástupcu   pokiaľ   by   sa   ukázalo   pravdivým,   že   jeho   právny   zástupca JUDr. L.   je   dlhodobo   chorý   a   zároveň   Okresný   súd   Bratislava   I   nevyvodil dôsledky z konania   odporcu,   ktorý   sa   na   nariadené   pojednávania   nedostavoval   ale   ani   svoju neprítomnosť neospravedlňoval.

Pričom   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave   č. k.   3 Cob/189/2011, 3 Cob/193/2011 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/191/2006 zo   dňa   22. 2. 2011,   ktorým   bol   odporca   spoločnosť   A.,   spol.   s r. o.   zaviazaný   zaplatiť sťažovateľovi istinu vo výške 6.654,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % p. a.   zo   sumy   994,84   eur   od   04. 10. 2004   do   zaplatenia,   zo   sumy   3.865,47   eur od 31. 10. 2004 do zaplatenia, zo sumy 1.794 eur od 20. 12. 2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/191/2006 bol   odporca   zaviazaný   k   náhrade   trov   konania   vo   výške   335,09   eur   a   trov   právneho zastúpenia vo výške 2.381,23 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Dňa 19. 07. 2012 podal sťažovateľ návrh na vykonanie exekúcie, pričom po úkonoch exekútora bolo zistené, že spoločnosť A., spol. s r. o., nie je vlastníkom žiadneho majetku, nemá nijaký príjem a nevykonáva žiadnu činnosť. Konaním Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/191/2006 bolo spôsobené, že opodstatnená pohľadávka, v konečnom dôsledku priznaná aj právoplatným rozhodnutím súdu, je nevymožiteľná, nakoľko zdĺhavé konanie, ktoré sa viedlo už od roku 2005, prispelo k tomu, že sťažovateľ má veľký problém pri uspokojovaní svojej pohľadávky.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Právo sťažovateľa, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Bratislava I pod č. 32 Cb/191/2006 porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 eur, ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I.   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okrem uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby mu bola priznaná úhrada trov konania v sume 269 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/191/2006.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo sťažnosti,   z jej   príloh   a na   okresnom   súde   ústavný   súd   zistil,   že   namietané konanie   právoplatne   skončilo   30.   mája   2012,   keď   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/189/2011, 3 Cob/193/2011 zo 7. marca 2012, ktorým bol potvrdený ako vecne správny rozsudok okresného súdu sp. zn. 32 Cb/191/2006 z 22. februára 2011, ako aj uznesenie okresného súdu č. k. 32 Cb/191/2006-182 z 8. marca 2011, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania.

Tieto skutočnosti uviedol sám sťažovateľ (okresný súd ich potvrdil) v prerokúvanej sťažnosti.

Keďže   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   až   24.   októbra   2012,   teda nepochybne so značným časovým odstupom po uplynutí lehoty ustanovenej na jej podanie v zmysle   § 53 ods. 3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   ju   odmietol   ako   podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi v nej uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012