znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 580/2024-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

zastúpeného Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., M. R. Štefánika 2618, Čadca, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-4Sa/92/2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) 14. mája 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom bývalého Krajského súdu v Bratislave [(ďalej len,,krajský súd“); teraz Správny súd v Bratislave (ďalej len,,správny súd“)] v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sa/92/2021 [teraz BA-4Sa/92/2021 (ďalej aj,,napadnuté konanie“)]. Tiež navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 eur.

2. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešla právomoc na rozhodnutie o správnej žalobe sťažovateľa k 1. júnu 2023 na správny súd.

3. Sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalobcu v napadnutom konaní, kde sa žalobou vo veci iného zásahu orgánu verejnej správy doručenou krajskému súdu 22. novembra 2021 domáha zákazu pokračovať v napadnutom inom zásahu (upustenia od priameho úkonu rozhodovania o nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi pracovníkom právneho oddelenia žalovaného).

4. Tvrdiac prieťahy v napadnutom konaní, sťažovateľ podal predsedníčke správneho súdu 15. januára 2024 sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka správneho súdu sťažnosť za obdobie konania do 31. mája 2023 vyhodnotila ako dôvodnú a za obdobie od 1. júna 2023 konštatovala neodôvodnenosť sťažnosti, a to vzhľadom na reformu súdnej mapy.

5. Sťažovateľ poukazuje na chronológiu úkonov v konaní a uvádza, že po doručení žaloby bol 14. decembra 2021 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. Súd uznesením z 11. januára 2022 vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu žaloby a následne ho 2. marca 2022 vyzval na odstránenie vady právneho zastúpenia.

6. Správny súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe 7. marca 2023.

7. V napadnutom konaní došlo k opakovaným zmenám v osobe zákonného sudcu. Spis bol 13. júna 2022 pridelený sudcovi Mgr. Mariánovi Degmovi, následne 15. júna 2022 na základe dodatku č. 7 k rozvrhu práce krajského súdu na rok 2022 spis prevzala sudkyňa JUDr. Valéria Žiliaková. Ďalej bol zákonný sudca zmenený 3. apríla 2023, 2. júna 2023 a 31. októbra 2023. V čase zmien zákonných sudcov nedochádzalo k postupu v napadnutom konaní.

8. Ústavný súd dopytom na informačnej kancelárii správneho súdu zistil, že správny súd uznesením z 9. októbra 2024 rozhodol o zamietnutí žaloby sťažovateľa. Uznesenie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť 25. októbra 2024.

II.

Argumentácia sťažovateľa

9. V rámci odôvodnenia namietaných porušení sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní dochádza k prieťahom. Poukazuje na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu týkajúcu sa porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Akcentuje povinnosť súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý by čo najskôr odstránil stav právnej neistoty.

10. Dôvodí aj kritériami ústavného súdu, ktoré ústavný súd vyhodnocuje pri rozhodovaní o prieťahoch v konaní. K právnej a faktickej zložitosti veci uvádza, že ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, preto ju mal súd skončiť do niekoľkých mesiacov po doručení žaloby. Z hľadiska správania účastníkov konania konštatuje, že využil všetky právne prostriedky zverené právnymi predpismi na ochranu jeho práv vrátane podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke súdu. Samotný postup súdu hodnotí ako neefektívny, pretože od začatia konania konajúci súd nenariadil žiaden termín pojednávania.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti vo vzťahu k petitu ústavnej sťažnosti (ktorým sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vyslovil, že „základné právo sťažovateľa upravené v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Správneho súdu v Bratislave pod BA-4Sa/92/2021 porušené bolo“, resp. „základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Správneho súdu v Bratislave pod BA-4Sa/92/2021 porušené bolo“) konštatuje, že prijať na ďalšie konanie môže len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.

13. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 644/2014).

14. Sťažovateľ formuloval petit ústavnej sťažnosti spôsobom, ktorý ústavnému súdu neumožňuje vykonať prieskum napadnutého konania. Označil síce tie články ústavy, z ktorých majú vyplývať porušené práva, neoznačil však konkrétne právo, ktorého porušenie namieta. Totožné konštatovanie sa týka namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Identifikované články ústavy a dohovoru obsahujú množinu viacerých čiastkových práv, ktoré vo svojom súhrne napĺňajú obsah práva na súdnu ochranu. Neprípustná miera abstrakcie namietaného zásahu vylučuje možnosť ústavného súdu pristúpiť k ústavnoprávnemu prieskumu. Úlohou ústavného súdu nie je z množiny do úvahy prichádzajúcich základných práv selektovať tie, ktoré vyhovujú zámeru sťažovateľa. Práve naopak, je úlohou sťažovateľa, navyše zastúpeného právnym zástupcom, identifikovať konkrétne porušené právo a obsiahnuť ho v petite ústavnej sťažnosti.

15. Nad rámec nevyhnutného ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti odkazuje na obsolentný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zákonom o ústavnom súde.

16. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa petitu ako esenciálnej obsahovej náležitosti ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019, II. ÚS 233/2021, II. ÚS 270/2021).

17. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

18. Zároveň ústavný súd, zohľadniac materiálny prístup k ochrane práv sťažovateľa, v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti pristúpil aj k zhodnoteniu samotného priebehu napadnutého konania. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti však dospel k záveru, že postup správneho súdu v napadnutom konaní sa nevyznačuje takými prieťahmi, ktorých existencia by ústavný súd oprávňovala vysloviť porušenie práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd poukazuje najmä na to, že v rámci napadnutého konania už správny súd vydal rozhodnutie vo veci samej (uznesením z 9. októbra 2024 zamietol žalobu sťažovateľa). Tiež aj po zohľadnení celkovej dĺžky napadnutého konania v trvaní približne 3 rokov od podania žaloby túto vyhodnotil ako v zásade primeranú. Vzhľadom na uvedené by preto ústavnú sťažnosť mohol odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. Preto by ani nebolo účelné sťažovateľa vyzývať na prípadné odstránenie už uvedených nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.

19. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2024

Libor Duľa

predseda senátu