znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 58/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. F., bytom Z. S.; V. F., bytom Z.; J. K., bytom Z.; A. Ď., bytom Z.; O. Ď., bytom Z.; Ľ. Ď., bytom Z.; J. K., bytom Z.; Ľ. B., bytom B. B.; M. M., bytom B. B.; M. Š., bytom Z.; J. Š., bytom B. B.; M. K., bytom Z.; M. M., bytom Z.; J. M., bytom Z.; V. M., bytom Z.; O. M., bytom Z.; M. D., bytom Z.; M. D., bytom Z; V. K., bytom Z; Ľ. T., bytom Z.; M. R., bytom Z.; Ľ. R., bytom Z.; R. B., bytom Z.; M. O., bytom Z.; J. K., bytom Z.; Z. K., bytom Z.; M. K., bytom Č. V.; L. K., Z.; E. K., Z., a MUDr. M. P., Z., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B. B., ktorou namietali porušenie čl. 55 Ústavy Slovenskej   republiky   nekonaním   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. F., V. F., J. K., A. Ď., O. Ď., Ľ. Ď., J. K., Ľ. B., M. M. M. Š., J. Š., M. K., M. M., J. M., V. M., O. M., M. D., M. D., V. K., Ľ. T., M. R., Ľ. R., R. B., M. O., J. K., Z. K., M. K., L. K., E. K. a MUDr. M. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2004 doručená sťažnosť J. F., bytom Z. S.; V. F., bytom Z.; J. K., bytom Z.; A. Ď., bytom Z.; O. Ď., bytom Z.; Ľ. Ď., bytom Z.; J. K., bytom Z.; Ľ. B., bytom B. B.; M. M., bytom B. B.; M. Š., bytom Z.; J. Š., bytom B. B.; M. K., bytom Z.; M. M., bytom Z.; J. M., bytom Z.; V. M., bytom Z.; O. M., bytom Z.; M. D., bytom Z.; M. D., bytom Z; V. K., bytom Z; Ľ. T., bytom Z.; M. R., bytom Z.; Ľ. R., bytom Z.; R. B., bytom Z.; M. O., bytom Z.; J. K., bytom Z.; Z. K., bytom Z.; M. K., bytom Č. V.; L. K., Z.; E. K., Z., a MUDr. M. P., Z. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   nekonaním   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh (ďalej len „ústredné orgány“).

Sťažovatelia   v sťažnosti   ďalej   uviedli,   že   uzavreli   „zmluvy   o pôžičke“,   „zmluvy o tichom spoločenstve“ a „dohody o vrátení členského vkladu“ s firmami B. M. G. Invest, s. r. o.,   Košice,   AGW,   s.   r.   o.,   Košice,   Horizont   Slovakia   o.   c.   p.,   a.   s.,   Košice,   BDV družstvom, Banská Bystrica, a SPOROINVEST, a. s., Zvolen, ktorými investovali svoje finančné prostriedky. Uvedené spoločnosti vykonávali činnosť v oblasti finančného trhu. Pre   výkon   ich   podnikateľských   aktivít   sa   okrem   všeobecných   náležitostí   vyžadovali   aj špeciálne   podmienky   stanovené   v právnych   normách   v oblasti   finančného   trhu.   Ide o podmienky   „upravené   v zákone   č.   21/1992   Zb.   o bankách,   zákone   č.   385/1999   Z.   z. o kolektívnom   investovaní   a zákone   č.   566/2001   Z.   z.   o cenných   papieroch“.   Ústredné orgány   nevenovali   dostatočnú   pozornosť   pôsobeniu   nebankových   subjektov   na   trhu. Sťažovatelia sa nápravy domáhali aj prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nebankové subjekty v rokoch 1997 - 2002 vydávali vysoké finančné čiastky na reklamu. Sťažovatelia vložením finančných úspor do uvedených spoločností za účelom ich zhodnotenia   utrpeli   ujmu,   a to   aj   z toho   dôvodu,   že   ústredné   orgány   nekonali   svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou spôsobili, že subjekty, ktoré podnikali na trhu, nespĺňali zákonom predpísané podmienky   a ústredné   orgány   štátnej   správy   nezasiahli   v rámci   možností   zverených   im zákonom.

Sťažovatelia tvrdili, že využili všetky prostriedky podľa ustanovenia § 53 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako sa domáhať ochrany svojho „ústavného práva“. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o porušení ich základného práva podľa   čl.   55   ústavy   a uložil   ústredným   orgánom   uhradiť   im   aj   primerané   finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 55 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne   a ekologicky   orientovanej   trhovej   ekonomiky.   Slovenská   republika   chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre uviedol, že ak sťažovateľ namieta také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 70/99).

Základné práva a slobody sú upravené v druhej hlave ústavy.

Článok   55   ústavy   neupravuje   základné   práva   a slobody,   dotýka   sa   vymedzenia hospodárstva   Slovenskej   republiky,   formuluje   princípy   hospodárskej   politiky,   nie   však základné práva a slobody.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh o výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Sťažovatelia namietajú porušenie práva. Fyzické osoby a právnické osoby môžu pred ústavným súdom namietať len porušenie svojich základných práv. Ústavný súd vychádzajúc zo svojej   judikatúry (napr. III.   ÚS   59/04) uviedol,   že z čl. 55 ústavy nevyplývajú také základné   práva,   ktoré   by   mohli   byť   porušené   skutkovým   stavom,   ktorý   popísali sťažovatelia, preto ústavný súd musel ich sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004