znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 578/2013-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti M. B., zastúpenej Bardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Róberta Bardača, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007, za účasti Okresného súdu Nitra, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Nitra p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 D 427/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e   p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy konania v sume 275,94 € (slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur   a   deväťdesiatštyri   centov)   na   účet   Advokátskej kancelárie Bardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2013 doručená   sťažnosť   M.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského konania vedeného okresným   súdom   pod   sp.   zn.   28   D   427/2007.   Okresný   súd   vo   veci   samej   rozhodol uznesením č. k. 28 D 427/2007-49 z 10. decembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. mája   2009,   v   spojení   s   uznesením   Krajského   súdu   v   Nitre   č.   k.   8   CoD   8/2008-80 z 31. decembra 2008. Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu sp. zn. 28 D 427/2007 ústavný súd zistil,   že   o   priznaní   odmeny   a   náhrady   hotových   výdavkov   notárovi   nebolo   do   dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresným súdom právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... celé konanie o určení výšky odmeny notára trvá viac ako 6 rokov a sťažovateľka doposiaľ nevie, v akej výške má notárovi ako súdnemu komisárovi zaplatiť jeho odmenu za dedičstvo, ktoré zdedila, okresný súd o odmene notára rozhodoval doposiaľ trikrát, pričom trikrát   bolo   toto   uznesenie   odvolacím   súdom   zrušené,   krajský   súd   o   veci   v   štádiu odvolacieho konania rozhodoval trikrát, pričom vec je po viac ako 6 rokoch opäť v štádiu konania pred súdom prvého stupňa a okresný súd vykonával viaceré úkony, ktoré svojou povahou   a   účinkami   nesmerovali   k skončeniu   veci.   Takými   úkonmi   boli   napríklad opakované neúčinné doručovanie súdnych písomností určených účastníkovi konania iným osobám než sú účastníci konania a nedoručenie písomnosti účastníkom konania, ktorým boli tieto písomnosti určené... Pre úplnosť sťažovateľka dodáva, že na prieťahy v konaní sa sťažovala u predsedu okresného súdu sťažnosťou zo dňa 22. mája 2008, na čo reagoval predseda   okresného   súdu   listom   zo   dňa   10.   júna   2008,   Spr.   1925/2008,   v   ktorom skonštatoval narušenie plynulosti konania. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného popisu, stav prieťahov v konaní napriek prísľubu plynulosti konania napokon stále trvá.“

Podľa názoru sťažovateľky: „... okresný súd ponechal sťažovateľku v právnej neistote ohľadom výšky odmeny, ktorú má zaplatiť notárovi za prejednanie dedičstva viac ako šesť rokov, čo s ohľadom na jednoduchosť   výpočtu   odmeny   notára   a   jeho   rozdelenia   medzi   účastníkov   predstavuje zjavne   neprimeranú   dobu.   S   prihliadnutím   na   doterajší   postup   okresného   súdu   a   na pravdepodobnosť opakovania sa faktických a procesných pochybení, ktoré sa v konaní už vyskytli, sa javí sťažovateľke ako veľmi pravdepodobné, že obdobie tejto právnej neistoty sťažovateľky bude trvať aj naďalej. Namietaným postupom okresný súd porušil základné právo   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.“

Na základe uvedenej   argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D/427/2007 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Nitra   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 D/427/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke M. B. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.500 eur (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu,

4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľke, M. B., náhradu trov právneho zastúpenia   na   účet   jej   právneho   zástupcu   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 845/2013 zo 7. augusta 2013, v ktorého úvodnej časti popisuje doterajší priebeh namietaného konania, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza: „V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28 D 427/2007, po poručiteľke M. T., zomrelej dňa 10. 06. 2007..., bol dňa 10. 07. 2007 poverený úkonmi súdneho komisára JUDr. M. Ch. Konanie začalo vydaním uznesenia dňa 10. 07. 2007 č. k. 28 D 427/2007-3. Vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie č. k. 28 D 427/2007-49 dňa 10.   12.   2007,   ktorým   súd   určil   všeobecnú   cenu   majetku   a   schválil   dohodu   dedičov. Uznesenie   vo   veci   samej   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   04.   05.   2009,   okrem   výroku   o náhrade trov dedičského konania resp. odmene súdneho komisára.

Voči uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 07. 2007 č. k. 28 D 427/200749, bolo dňa 17. 01. 2008 podané odvolanie dedičmi M. B. a C. T. Spis bol z dôvodu podania odvolania predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 11. 06. 2008. Dňa 08. 07. 2008 bol na Krajský súd Nitra podaný návrh M. B. na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Podaním zo dňa 14. 07. 2008 zobrali odvolatelia späť odvolanie v časti výroku o dohode dedičov. Naďalej trvali na odvolaní podanom proti výroku č. I. a III. uznesenia č. k. 28 D 427/2007-49 dňa 10. 12. 2007.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8 CoD 8/2008-80 zo dňa 31. 12. 2008 potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28 D 427/2007-49 dňa 10. 12. 2007 vo veci samej a v časti odmeny notára a náhrady hotových výdavkov uznesenie zrušil. Návrh odvolateľky M. B. na prerušenie odvolacieho konania z dôvodu podania prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2009. Spis sa vrátil tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2009 a po doručení rozhodnutia účastníkom konania hol spis dňa 26. 06. 2009 predložený na opätovné rozhodnutie o náhrade trov a odmene súdneho komisára JUDr. M. Ch. Návrhom zo dňa 16. 09. 2009 žiadala ďalšia dedička   C.   T...,   prerušenie   konania   podľa   §   109   ods.   1   písm.   c)   OSP.   Súdny   komisár predložil dňa 23. 10. 2009 spis s návrhom uznesenia o náhrade trov konania a odmene. Uznesenie   bolo   podpísané   sudkyňou   dňa   30. 11.   2009   a   doručované   dedičom.   Voči uzneseniu zo dňa 30. 11. 2009 č. k. 28 D 427/2007-89 bolo dňa 19. 01. 2010 podané odvolanie dedičkou M. B.

Krajský   súd   v   Nitre   uznesením   zo   dňa   30.   12.   2010   č.   k.   8   CoD   15/2010-97 napadnuté uznesenie zrušil a spis vrátil súdu prvého stupňa dňa 4. 2. 2011. Po doručení uvedeného uznesenia dedičom v dňoch 7. 04. 2011, 08. 04. 2011 a 11. 04. 2011, bol spis opätovne vrátený na ďalší postup notárovi dňa 13. 05. 2011.

Z dôvodu žiadosti M. B. o vrátenie zaplateného súdneho poplatku, ktorá bola na súd podaná dňa 29. 04. 2011, bol spis vyžiadaný od notára. Notár predložil spis aj spolu s rozhodnutím o odmene na Okresný súd Nitra dňa 03. 02. 2012. Uznesenie bolo podpísané sudkyňou dňa 13. 02. 2012 a doručované dedičom. Dňa 05. 04. 2012 bolo podané voči nemu odvolanie dedičom I. T. a dňa 25. 04. 2012 bolo podané odvolanie dedičkou M. B. Spis bol opätovne dňa 3. 5. 2012 predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Nitre, ktorý uznesením zo dňa 27. 06. 2012 č. k. 8 CoD 4/2012-115 odvolaniu vyhovel a uznesenie zrušil. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 17. 7. 2012 a po doručení rozhodnutia dedičom opätovne predložený notárovi dňa 30. 10. 2012 na ďalší postup. Na   základe   oznámenia   R.   B.,   doručeného   súdu   dňa   03.   01.   2013   o nesprávnom doručovaní rozhodnutia, bol spis vyžiadaný od notára, ktorý ho predložil súdu dňa 12. 03. 2013. Na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre opätovne doručované dňa 26. 4. 2013 dedičom C. T. a M. B. Doručenky sa vrátili v júni 2013 a spis bude opätovne predložený notárovi na ďalší postup.“

V ďalšej   časti   označeného   prípisu   podpredsedníčka   uvádza,   že „je   pravda,   že odvolací súd každé rozhodnutie o odmene notára zrušil...“ a „na základe upozornenia R. B. zo dňa 31. 12. 2012 na nesprávne doručovanie, si súd vyžiadal od notára spis sp. zn. 28 D 427/2013, prekontroloval správnosť doručenia písomností a vykonal nápravu tým, že rozhodnutie z čl. 115 doručil dedičke M. B. dňa 7. 6. 2013“.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   578/2013-21   z 23.   septembra   2013   prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti obsiahnuté v prípise sp. zn. Spr. 845/2013 zo 7. augusta 2013 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne   pojednávanie.   Podpredsedníčka   okresného   súdu   v   prípise   sp.   zn.   Spr.   845/2013 zo 4. novembra 2013 doručenom ústavnému súdu 11. novembra 2013 oznámila, že netrvá na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie,   a pridržiava   sa   svojho   pôvodného vyjadrenia k sťažnosti.

Dňa 13. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,   či   trvá   na   konaní   ústneho   pojednávania,   a   zároveň   mu   zaslal   vyjadrenia podpredsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   845/2013   zo   7.   augusta   2013   a sp.   zn. Spr. 845/2013 zo 4. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 12. decembra 2013 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom uviedol, že „vyjadrenia okresného súdu potvrdzujú dôvodnosť samotnej sťažnosti. Sám okresný súd sa totiž vo vyjadrení zo dňa 7. augusta 2013 hlási k tomu, že súdne rozhodnutia doručoval podľa údajov uvedených v záhlaví, t. j. bez toho, aby po právnej stránke skúmal, komu má byť rozhodnutie doručené. Za neakceptovateľné z hľadiska záruk garantovaných podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.) považuje   sťažovateľka   okolnosť,   že   okresný   súd   považoval   za   postačujúce,   že   sa o rozhodnutí   odvolacieho   súdu   dozvedela   prostredníctvom   ad   hoc   splnomocneného zástupcu   nahliadnutím   do   spisu   dňa   4.   februára   2009,   nakoľko   uvedené   je   jednak nedostatočné   a   nahliadnutím   do   spisu   sa   nenahrádza   riadne   doručenie   rozhodnutia a jednak   sa   nemôže   týkať   odvolacích   uznesení   vydaných   po   uvedenom   dátume   (napr. uznesenie č. k. 8 CoD/4/2012-115). Z uvedených dôvodov sťažovateľka zotrváva na svojej sťažnosti v celom rozsahu.“.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a   podpredsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v   súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho   pojednávania,   pretože   dospel   k   záveru,   že   od   neho   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   D   427/2007   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide   o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že vo veci samej už okresný súd právoplatne rozhodol uznesením č. k. 28 D 427/2007-49 z 10. decembra   2007,   a teda   predmetom   namietaného   konania   je   už   len   rozhodovanie o odmene   a náhrade   hotových   výdavkov   notára   ako   súdneho   komisára.   Rozhodovanie o odmene   a náhrade   hotových   výdavkov   notárov   pôsobiacich   v dedičských   veciach   ako súdni   komisári   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   okresných   súdov,   pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. 28 D 427/2007 nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť veci. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2.   Pri   hodnotení   doterajšieho   priebehu   namietaného konania z   hľadiska   ďalšieho štandardne   uplatňovaného   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   tohto konania,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 28 D 427/2007 k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo súdneho spisu sp. zn. 28 D 427/2007 vyplýva, že pochybenie okresného súdu nespočíva   v dlhodobej   či   krátkodobej   nečinnosti,   ale v tom,   že   je ako celok   poznačené neefektívnou,   resp.   nesústredenou   činnosťou   súvisiacou   s   rozhodovaním   o odmene a náhrade   hotových   výdavkov   notára.   Okresný   súd   rozhodoval   o odmene   a náhrade hotových výdavkov notára spolu trikrát, pričom všetky tri uznesenia odvolací súd zrušil a vec   mu vrátil   na ďalšie   konanie.   Uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   28   D   427/2007-49 z 10. decembra   2007   odvolací   súd   vo   výroku   o odmene   a náhrade   hotových   výdavkov notára zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ako aj z dôvodu absencie jeho riadneho odôvodnenia. Ďalšie uznesenie okresného súdu o odmene a náhrade hotových výdavkov notára č. k. 28 D 427/2007-89 z 30. novembra 2009 súd druhého stupňa zrušil z dôvodu, že v jeho   odôvodnení   nebolo   uvedené,   ako   súd   prvého   stupňa   dospel   k výpočtu   odmeny súdneho komisára, neuviedol, z čoho pozostávali jeho hotové výdavky, neodôvodnil ich ani z hľadiska   účelnosti   a neurčil   platcu   odmeny   súdnemu   komisárovi.   Aj   v poradí   tretie uznesenie okresného súdu o odmene a náhrade výdavkov notára ako súdneho komisára č. k. 28 D 427/2007-108 z 13. februára 2012 odvolací súd zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa zaviazal   dedičov   spoločne   a nerozdielne   zaplatiť   odmenu   a hotové   výdavky   súdneho komisára, čo je „v rozpore a ustanovením § 140 ods. 2 OSP“.

Ako   neefektívnu   považuje   ústavný   súd   aj   činnosť   okresného   súdu   súvisiacu s (nedôsledným)   doručovaním   súdnych   písomností,   ktorá   taktiež   spôsobila   predĺženie namietaného konania, a tým aj zbytočné prieťahy v ňom.

Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €, keďže „okresný súd ponechal sťažovateľku v právnej neistote ohľadom výšky odmeny, ktorú má   zaplatiť   notárovi   za   prejednanie   dedičstva   viac   ako   šesť   rokov,   čo   s   ohľadom   na jednoduchosť   výpočtu   odmeny   notára   a   jeho   rozdelenia   medzi   účastníkov   predstavuje zjavne neprimeranú dobu“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru, že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné zadosťučinenie.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o výške   primeraného   finančného zadosťučinenia   zohľadňoval   konkrétne   okolnosti   posudzovanej   veci,   najmä   doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku namietaného konania, dĺžku obdobia, v ktorom okresný súd konal neefektívne, ale aj skutočnosť, že predmetom namietaného konania je už len rozhodovanie o odmene   notára   a náhrade   hotových   jeho   výdavkov.   Vychádzajúc   predovšetkým z predmetu konania (t. j. z toho, čo je v tomto prípade „v stávke“ — „at stake“), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou požadovaný rozsah finančného zadosťučinenia je zjavne neprimeraný, a preto ho priznal len v sume 300 €.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnym   zastupovaním Advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Za úkon právnej služby – podanie právneho zástupcu sťažovateľky z 9. decembra 2013   (doručené   ústavnému   súdu   12.   decembra   2013)   –   ústavný   súd   úhradu   nepriznal, vzhľadom na jeho obsah (opakovanie argumentácie uvedenej v sťažnosti).

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014