znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 577/2013-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., Cintorínska 2, Šamorín, zastúpenej JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Floriána Gajniaka, ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 27 Cb 670/2005, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti DEBUT,   s.   r.   o.,   trovy   konania   v   sume   275,94   €   (slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur a deväťdesiatštyri   centov)   na   účet   Advokátskej   kancelárie   JUDr.   Ján   Florián   Gajniak, advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   DEBUT,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 670/2005.

Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 670/2005 vyplýva, že sťažovateľka doručila 30. decembra 2005 okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   chronologicky   opisuje   doterajší   priebeh   namietaného konania, pričom poukazuje na opakujúce sa obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní aj niekoľkých mesiacov, čo možno podľa jej názoru považovať za zbytočné prieťahy, ktoré majú za následok porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   poukazuje i na uznesenie   ústavného súdu   sp.   zn. I.   ÚS   230/2012 zo 16. mája 2012, ktorým bola jej predchádzajúca sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmietnutá ako neprípustná, a na uznesenie sp. zn. I. ÚS 504/2012 zo 17. októbra 2012, ktorým   bola   jej   ďalšia   sťažnosť   odmietnutá   ako   neopodstatnená   pre   jej   predčasnosť, a uvádza,   že   napriek   podaniu   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 670/2005 predsedovi okresného súdu nedošlo k náprave a okresný súd naďalej podľa jej názoru v predmetnej veci koná so zbytočnými prieťahmi.

Priznanie   požadovaného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   4 000   €   odôvodňuje sťažovateľka tým, že „... súd o našom návrhu nekoná, vznikla nám majetková ujma nielen na finančných prostriedkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu č. 27 Cb 670/05, ale aj ochromenie celej podnikateľskej činnosti“.

Na základe uvedenej   argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom pod spis. zn. 27 Cb 670/05 na Okresnom súde v Bratislave I. porušené bolo

2/   Okresnému   súdu   v   Bratislave   I.   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn. 27 Cb 670/05 aby konal bez zbytočných prieťahov

3/ DEBUT-u, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000.- Eur, ktoré je Okresný súd v Bratislave I. povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o. úhradu trov konania sumou 361,96 Eur, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu SR zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka..., do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal predsedníčku   okresného   súdu   o vyjadrenie   k sťažnosti.   Na   žiadosť   ústavného   súdu reagovala podpredsedníčka   okresného   súdu   v prípise   sp.   zn. Spr 3537/2013   zo 16.   júla 2013,   v ktorom   po   analýze   doterajšieho   postupu   okresného   súdu   v namietanom   konaní uviedla:

„...   S poukazom   na   vyššie   uvedený   postup   súdu   musím   konštatovať,   že   konanie v predmetnej   veci   je   v období   od   14.   02.   2008   do   19.   05.   2011   poznačené   zbytočnými prieťahmi, ku vzniku ktorých došlo z objektívnych dôvodov, v dôsledku odchodu zákonnej sudkyne JUDr. G. P. na materskú dovolenku a následných zmien zákonných sudcov, ktorým bola vec v zmysle Rozvrhu práce pridelená na konania a rozhodnutie. Mimo uvedeného obdobia súd vo veci priebežne koná.

Dospela som k záveru, že samotná dĺžka konania sa predĺžila nielen pre uvedenú nečinnosť súdu vo veci, ale aj pre skutkovú náročnosť sporu a s tým súvisiacu potrebu dokazovania   vo   veci,   ako   aj   potrebu   rozhodnutia   o viacerých   procesných   návrhoch účastníkov.   Ďalej   poukazujem   na   vyššie   uvedené   žiadosti   navrhovateľa   (sťažovateľa), v ktorých   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaniach   súdu   a požiadal   súd   o ich odročenie, ktoré vzhľadom na potrebu ústneho prejednania veci tiež prispeli k predĺženiu konania vo veci.

Pokiaľ ide o existenciu možných prekážok postupu súdu podľa ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v predmetnej veci, tieto zistené neboli.

Záverom si dovoľujem požiadať, aby v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky príjme   sťažnosť   sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   a následne   dospeje   k záveru,   že   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do úvahy,   že   zákonná   sudkyňa   svojím   postupom   vznik   zbytočných   prieťahov   v konaní nezavinila.   Rovnako   si   dovoľujem   požiadať,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   pri rozhodovaní   o priznaní finančného zadosťučinenia   vzal do   úvahy   všetky   vyššie uvedené dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie vo veci nebolo doposiaľ právoplatne skončené.“

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   577/2013-24   z 23.   septembra   2013   prijal sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005, na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu,   aby   prípadne   doplnila   svoje   predchádzajúce   vyjadrenie   k   sťažnosti   a   zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu   v   prípise   sp.   zn.   Spr.   3850/2013   doručenom   ústavnému súdu   14.   novembra 2013 oznámila,   že   netrvá   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie,   pričom   svoje predchádzajúce vyjadrenie už nedoplnila.

Dňa 22. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril,   či   trvá   na   konaní   ústneho   pojednávania,   a   zároveň   mu   zaslal   vyjadrenia predsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   3537/2013   zo   16.   júla   2013   a   sp.   zn. Spr. 3850/2013 zo 6. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca   sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 9. decembra 2013 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu nevyužil.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 670/2005 a z písomných vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa 30. decembra 2005 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na začatie konania, ktorým sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Okresný súd uznesením sp. zn. 27 Cb 670/2005 z 11. septembra 2006 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania a 11. októbra 2006 písomne vyzval odporcov na zaujatie stanoviska k návrhu. Vyjadrenia odporcov následne okresný súd zaslal sťažovateľke   19.   januára   2007.   Pojednávanie   nariadené   na   27.   september   2007   bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu zrušené. Ďalšie pojednávanie nariadené na 13. december 2007 bolo odročené na žiadosť sťažovateľky z dôvodu, že pred prerokovaním veci   žiadala   rozhodnúť   o návrhu   na   zmenu   petitu.   Okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 27 Cb 670/2005   z 19.   januára   2008   pripustil   zmenu   petitu   žaloby.   Dňa   19.   mája   2011 okresný súd zisťoval, v akom štádiu sa nachádzajú súvisiace konania vedené pod sp. zn. 7 C 107/2007 a sp. zn. 12 C 160/2005. Pojednávanie nariadené na 6. december 2012 bolo na žiadosť   sťažovateľky   odročené   z dôvodu   práceneschopnosti   jej   konateľky.   Okresný   súd 9. januára   2013   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   listinných   dôkazov   v súvislosti s rozhodovaním   o jej   povinnosti   zložiť preddavok   na trovy   konania. Uznesením   sp.   zn. 27 Cb 670/2005 z 26. februára 2013 rozhodol okresný súd o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 27 Cb 670/2005 z 18. apríla 2013 zamietol návrh odporcov na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania. Výzvami z 10. mája 2013 a 2. októbra 2013 žiadal okresný súd sťažovateľku o oznámenie, či jej bol ustanovený právny zástupca z radov advokátov. Dňa 3. decembra 2013 bol okresnému súdu doručený návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby. Okresný súd 17. decembra 2013 písomne vyzval právneho zástupcu odporcu v 2. rade, aby oznámil, či si uplatňuje náhradu trov konania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide   o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom.   Obdobné   spory   tvoria štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   okresných   súdov,   pričom   k   tejto   problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania,   keďže   vec   nebola   dosiaľ prerokovaná na pojednávaní, pričom nebolo vykonané ani dokazovanie.

2.   Pri   hodnotení   doterajšieho   priebehu   namietaného konania z   hľadiska   ďalšieho štandardne   uplatňovaného   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   tohto konania,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 670/2013 k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   27   Cb   670/2005   vyplýva,   že   v   doterajšom   priebehu namietaného konania došlo jednak k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od 30. decembra 2005 do 11. septembra 2006, od 19. januára 2008 do 19. mája 2011, od 19. mája 2011 do 26. novembra 2012), ako aj k viacerým obdobiam krátkodobej nečinnosti okresného súdu.

Vychádzajúc z   doterajšej   zjavne   neprimeranej   dĺžky   namietaného   konania   (osem rokov), ktorá je z ústavného hľadiska neakceptovateľná, v spojení s obdobiami dlhodobejšej i krátkodobej   neodôvodnenej   nečinnosti,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   ňom   došlo postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom, a teda aj porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval. Personálne problémy (odchod zákonnej sudkyne na materskú dovolenku) totiž nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005 bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré zdôvodňuje tým, že „... súd o našom návrhu nekoná, vznikla nám majetková ujma nielen na finančných prostriedkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu č. 27 Cb 670/05, ale aj ochromenie celej podnikateľskej činnosti“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru, že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné zadosťučinenie.   Ústavný   súd   preto,   zohľadňujúc   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania a obdobia,   v ktorých   bol   okresný   súd dlhodobejšie či   krátkodobo   nečinný, rozhodol,   že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € bude v posudzovanej veci primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   v   zmysle   citovaného   znenia   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v   roku   2013.   Úhradu   priznal za dva   úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   za   každý   úkon   sumu   130,16   €,   čo predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014