znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 575/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., t. č. vo výkone väzby, ktorou namieta porušenie svojich   bližšie   neoznačených   základných   práv   postupom   polície   a   Okresného   súdu Bratislava V v konaní vedenom   pod sp.   zn. 5 T 165/2012 „pri...   zatknutí a následnom trestnom stíhaní“, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2013 doručená sťažnosť A. K., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta   porušenie   svojich   bližšie   neoznačených   základných   práv   postupom   polície   a Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 165/2012 „pri... zatknutí a následnom trestnom stíhaní“.

Zo sťažnosti (sťažnosť neobsahovala žiadnu prílohu) a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka je trestne stíhaná pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 a 3 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona.

Sťažovateľka je stíhaná väzobne, pričom do väzby bola vzatá uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 429/2012 z 1. júla 2012. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 T 165/2012 z 8. apríla   2013   uznal   sťažovateľku   za   vinnú   v súlade   s obžalobou   a   uložil   jej nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 67/2013 z 27. júna 2013 bol odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   celé   trestné   stíhanie   vedené   proti   nej   je   od   počiatku nezákonné, keďže k pokusu spáchania skutku, z ktorého je obvinená, došlo na základe konania osoby, ktorá je zamestnancom banky, pričom táto osoba konala na základe pokynov polície   a takýmto   spôsobom   došlo   k jej „vmanipuloval(vaniu) do   spáchania   trestného činu“.

Sťažovateľka taktiež poukazuje na § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, pričom zastáva názor, že práve toto ustanovenie bolo potrebné aplikovať na jej trestnú vec, keďže upustila od dokonania stíhaného zločinu a jediné čo chcela, bolo „získať späť doklady, ktoré som tam nechala a tým zničiť všetko, čo ma viedlo k tak zúfalému kroku ako bolo požiadať banku o úver na základe pozmenených údajov v občianskom a vodičskom preukaze“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že potom, čo krajský súd zrušil odsudzujúci rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, nebolo dosiaľ v trestnej veci sťažovateľky   okresným   súdom   opätovne   rozhodnuté.   Termín   hlavného pojednávania   na okresnom súde je podľa zistení ústavného súdu určený na 8. október 2013 o 9.00 h.

Sťažovateľka má teda možnosť všetky svoje námietky uvádzané v sťažnosti podľa čl. 127   ods.   1   ústavy   predložiť   v konaní   pred   okresným   súdom,   ktorý   je   v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 67/2013 z 27. júna 2013 oprávnený a aj povinný o obžalobe sťažovateľky, a teda o jej vine, resp. nevine opätovne rozhodnúť. Právomoc   okresného   súdu   rozhodnúť   opätovne   o obžalobe   v danom   prípade   vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013