znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 573/2013-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. E., S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie č. k. 6 T 185/2012-89 z 31. októbra 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. E. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. júla 2013 osobne doručené podanie M. E., S. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť pre porušenie ústavného práva...“. Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa podľa jeho obsahu ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a   základného   práva   na   obhajobu   podľa   čl. 50   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 T 185/2012-89 z 31. októbra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Podávam sťažnosť pre porušenie Ústavy SR a tým porušenie mojich ústavných práv a slobôd na spravodlivý proces a obhajobu, ktorý mi zaručuje Ústava SR.

Trestným rozkazom samosudcu Okresného súdu Košice-okolie č. k. 6 T 185/2012-89 som   bol   odsúdený   na   8   mesiacov   odňatia   slobody   nepodmienečne.   Odsúdený   som   bol napriek   zmieru   navrhnutým   žalovanou   stranou.   Taktiež   nebolo   vzaté   na   zreteľ   moje odvolanie   proti   rozsudku   samosudcu,   ktoré   prikladám.   Preto   žiadam   Ústavný   súd   SR o zaručenie   mojich   ústavných   práv   a   slobôd;   o   zrušenie   trestného   rozkazu   samosudcu Okresného súdu Košice – okolie a nariadenie verejného pojednávania súdu aby mohli byť vypočutý svedkovia pred súdom, ktorý vypovedajú v môj prospech.

Právo na spravodlivý proces a obhajobu zaručuje Ústava SR a Dohovor podpísaný Slovenskou republikou o medzinárodných ľudských právach v Štrasburgu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru trestným rozkazom okresného súdu č. k. 6 T 185/2012-89 z 31. októbra 2012.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že sťažovateľom napadnutý trestný rozkaz okresného súdu č. k. 6 T 185/2012-89 z 31. októbra 2012 nadobudol právoplatnosť 16. januára 2013, pričom jeho sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 18. júla 2013, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013