znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 572/2020-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, toho času ⬛⬛⬛⬛, smerujúcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Tos 36/2020-111 z 18. mája 2020 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. júla 2020 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, toho času

(ďalej len „sťažovateľ“), smerujúce proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Tos 36/2020-111 z 18. mája 2020 (ďalej aj „rozhodnutie krajského súdu“).

2. Z podania sťažovateľa, ale predovšetkým z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že sťažovateľ podal návrh na obnovu konania v jeho právoplatne skončenej veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 2 T 58/2018, ktorý Okresný súd Košice II svojím uznesením sp. zn. 1 Nt 5/2019 z 19. februára 2020 zamietol. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. 1 Nt 5/2019 z 19. februára 2020 podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením č. k. 6 Tos 36/2020-111 z 18. mája 2020 tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne sťažovateľ doručil ústavnému súdu podanie smerujúce proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré pripojil.

2.1 V rámci svojho podania sťažovateľ namietol, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 2 T 58/2018 bol ako znalec pribratý lekár, ktorý poškodenú počas života ošetroval, v dôsledku čoho mal byť zaujatý, a ďalej poukázal na rozpory v skutkových zisteniach týkajúce sa priebehu skutku tak, ako bol v pôvodnom konaní ustálený.

II.

Právomoc ústavného súdu

3. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom upravuje zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

5.1 O ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, rozhoduje ústavný súd v rámci konania upraveného v § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde.

5.2 Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.

5.3 Nevyhnutným predpokladom úspešného iniciovania takéhoto konania pred ústavným súdom je kvalifikovaný návrh obsahujúci náležitosti požadované v § 39, § 43, § 123 a § 124 zákona o ústavnom súde.

6. Podľa § 39 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde v každom podaní určenom ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané.

7. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.

8. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

10. Ústavná sťažnosť musí podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde okrem už uvedených všeobecných náležitostí obsahovať aj a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, a d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

11. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi, ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.

12. Uvedené podmienky sú zásadným limitom, aby sa ústavný súd mohol podaním zaoberať, prijať ho na konanie a meritórne o ňom rozhodnúť, a sú to podmienky vyplývajúce priamo z ústavy a na základe čl. 140 ústavy vydaného zákona o ústavnom súde, ktorý okrem iného upravuje spôsob konania pred ústavným súdom.

13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

13.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Z hľadiska naplnenia zákonných podmienok na konanie pred ústavným súdom, podanie sťažovateľa je v rozpore predovšetkým s § 43 ods. 1 (všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania), ako aj § 43 ods. 3, § 123 ods. 1 písm. a), b), c) a d) a § 124 zákona o ústavnom súde (osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde).

14.1 V prvom rade ústavný súd poukazuje na to, že z hľadiska naplnenia zákonných podmienok na konanie pred ústavným súdom sťažovateľ v rozpore s § 43 ods. 1 a § 123 ods. 1 písm. a) až d) zákona o ústavnom súde nevymedzil predmet konania v skutkovej rovine, ako ani v argumentačnej rovine. Podanie sťažovateľa sa vyznačuje absenciou podstatnej náležitosti konania, ktorou je zmysluplné a ústavnoprávne relevantné odôvodnenie opreté o právne relevantné a logické súvislosti, ktoré by poskytli nevyhnutný základ kvalifikovaného návrhu spôsobilého iniciovať konanie o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom, pričom samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv, alebo ním predostretý nesúhlas s rozhodnutím krajského súdu, ako je to v tomto prípade, nie je dostatočným dôvodom na vyvodenie záveru o vecnej nesprávnosti/arbitrárnosti rozhodnutia alebo porušenia základných práv a slobôd, ktoré sťažovateľ navyše vo svojom podaní ani len neoznačil. Na tomto mieste ústavný súd prízvukuje, že neočakáva právne perfektné podania od osôb nachádzajúcich sa vo výkone trestu odňatia slobody, ale požaduje, aby v rámci svojich podaní aspoň v orientačnej rovine ozrejmili základné skutkové a právne okolnosti svojej právnej veci s uvedením toho, v čom mal súd nesprávne postupovať alebo nesprávne vo veci rozhodnúť, teda uviedli skutočnosti, ktoré by predstavovali určité východisko pre ďalší postup ústavného súdu.

14.2 V poradí ďalším nedostatkom podania sťažovateľa je absencia právne relevantného petitu (východisko pre rozhodnutie ústavného súdu), teda návrhu, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (požiadavka plynúca z § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Taký návrh musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Taktiež povinnou náležitosťou podanej ústavnej sťažnosti je podľa § 123 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde presné označenie porušovateľa základných práv a slobôd, podľa § 123 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde označenie právoplatného rozhodnutia, ktorým boli porušené základné práva a slobody, podľa § 123 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie chce sťažovateľ namietať, a podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde aj uvedenie konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo k porušeniu označených základných práv a slobôd dôjsť, a to v návrhu rozhodnutia ako súčasti podanej ústavnej sťažnosti (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Nepostačuje vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s postupom orgánu verejnej moci s tým, že si ústavný súd doplní všetky chýbajúce podklady vlastným šetrením. Ústavný súd nemá v zmysle svojich právomocí podľa ústavy a zákona o ústavnom súde postavenie vyšetrovacieho orgánu, ktorý si sám vlastnou činnosťou obstaráva podklady pre rozhodnutia a navyše doplní obsah podania sťažovateľa tak, aby o ňom mohol rozhodnúť, za predpokladu, že tak neurobil sám sťažovateľ.

14.3 Ústavný súd je podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu návrh rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 355/09, IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 660/2016).

14.4 V podaní sťažovateľa absentuje právne relevantná argumentácia, ktorej vyústením je finálny návrh sťažovateľa, ktorý už bol v predošlom období ústavným súdom vyrozumený o náležitostiach podania pred ústavným súdom, a to v jeho listoch sp. zn. Rvp 1311/2017 z 20. júla 2017 a sp. zn. Rvp 298/2019 zo 7. marca 2019.

14.5 V súvislosti s § 124 zákona o ústavnom súde sťažovateľ neuviedol skutočnosti osvedčujúce podanie ústavnej sťažnosti v zákonnej dvojmesačnej lehote.

14.6 Napokon v rozpore s § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ nie je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom a ani nepožiadal o jeho ustanovenie.

15. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že podanie sťažovateľa ako celok aj v jeho vyústení pôsobí nedostatočne a neurčito, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).

16. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

16.1 Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale jej esenciálnych obsahových náležitostí (body 14.1 až 14.4), ústavný súd v okolnostiach danej veci sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (II. ÚS 58/2019, I. ÚS 346/2019, I. ÚS 351/2019), keďže nedostatok odôvodnenia predstavuje podstatnú náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy, ktorý nie je možné odstrániť po uplynutí lehoty stanovenej v § 138 zákona o ústavnom súde, a preto by už ani nebolo efektívne odstraňovať nedostatok povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom (prihliadnuc zároveň na okolnosť, že ide o hraničný prípad s odmietnutím podania podľa § 53 zákona o ústavnom súde).

17. Podanie sťažovateľa v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava v čl. 127 ods. 1 a zákon o ústavnom súde v § 39 ods. 1 až 3, § 43 ods. 1 a 3, § 123 ods. 1 písm. a), b), c), d) a § 124, preto ústavný súd podanie sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš

predseda senátu