znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 57/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. J., B., vo veci namietaného porušenia jej bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 413/98, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2263/01 a jej prípisom z 18. júna 2001 a uznesením zo 16. júla 2003, ako aj postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Obvodného oddelenia Policajného zboru   Nové   Mesto-východ   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČTS:ORP-520/NMv   a jeho uznesením z 30. októbra 2002 v spojení s uznesením z 8. januára 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2010 doručená sťažnosť Ing. E. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16 Cb   413/98,   postupom   Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2263/01 a jej prípisom z 18. júna 2001 a uznesením zo 16. júla 2003, ako aj postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto-východ (ďalej len „obvodné oddelenie“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČTS:   ORP-520/NMv   a jeho   uznesením   z 30.   októbra   2002   v spojení   s uznesením z 8. januára 2003.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:„Dňa   1.8.2003   som   v   zákonnej   lehote   osobne   podala   sťažnosť   proti   Uzneseniu prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   pre   Bratislavu   III   č.   k.   Pn   2263/01-14   zo   dňa 16.7.2003 /v prílohe/, kde uvádzam dostatočné dôvody, prečo podávam sťažnosť, lebo nič nebolo riadne políciou ani prokuratúrou vyšetrené. Uznesením Krajskej prokuratúry č. k. 2Kn 2630/03-3 zo 14.8.2003 prokurátor moju sťažnosť zamietol /v prílohe/. V odôvodnení uvádza iba to, že ja som sa obrátila na prokuratúru iba s tým, že pán J. S. mi nevyplatil pohľadávku, čo - samozrejme – nie je pravdou. Ja som sa obrátila na prokuratúru i s tým, že menovaný vytuneloval firmu V. s.r.o. a naďalej podnikal v tej istej činnosti s tým istým majetkom, s tými istými ľuďmi a v tých istých priestoroch. Okrem toho neplatil -neodvádzal štátu   DPH   pri   podnikaní,   lebo   mal   známych   na   daňovom   úrade,   ktorí   ho   kryli.   Ďalej previedol - predal firmu V. s.r.o. podľa zistenia polície dňa 13.9. 1999 a na pojednávam 23. 9. 1999, kedy bol vyhlásený konajúcim súdom rozsudok, kde bol aj pán J. S. osobne prítomný, keď sa sudkyňa na začiatku pojednávania pýtala, či je niečo nové od posledného pojednávania, tvrdil, že nič, t.j. zatajil prevod, resp. predaj firmy V. s.r.o.. Veľmi dobre si to pamätám. O tom sa polícia ani prokuratúra ani nezmieňuje. Všetko bolo riešené od stola, nik z polície sa nebol pozrieť konkrétne vo firme, čo sa tam dialo. Poznamenávam len, že som nečakala, že polícia, resp. prokuratúra niečo zistí - veď žijem v tomto štáte a vidím, čo sa tu robí. Tvrdím, že moje podnety neboli riadne vyšetrené. Všetko bolo urobené tak, ako sa najľahšie dá - od stola.

Listom zo 7.5.2004 som požiadala Okresný súd Bratislava III o vrátenie poplatku za výkon rozhodnutia vo výške 540.- Sk, ktoré som zaplatila súdu v kolkoch dňa 7.1.2000, a to vzhľadom na skutočnosť,   že som návrh   na   výkon   rozhodnutia   listom   zo dňa 22.2.2003 podanom na súde 25.2.2003 vzala späť /kópia listu v prílohe/. Súd nereagoval.

Dňa 30.7.2009 mi bolo Okresným súdom Bratislava III doručené Uznesenie č.k. 38E 573/99-48 zo dňa 20.5.2009, kde súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil /v prílohe/.“

V petite sťažnosti sťažovateľka uvádza:„Podávam túto sťažnosť v zmysle ČI. 127 ods. 1/ Ústavy Slovenskej republiky, kde namietam   porušenie   mojich   ľudských   práv   Okresným   súdom   Bratislava   III   a   orgánmi činnými   v   trestnom   konaní   t.   j.   Okresnou   prokuratúrou   Bratislava   III   a   Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava III, OO PZ Nové Mesto prieťahmi v konaní, resp. v nekonaní. Ako uvádzam v časti VI tejto sťažnosti, na Okresnú prokuratúru Bratislava III som sa obrátila   listom   podaným   18.6.2001   s   podnetom   pre   podozrenie   z   trestnej   činnosti   tzv. tunelovania firmy na p. J. S.. Tento môj podnet Okresná prokuratúra Ba III odstupuje 22.6.2001 za účelom preverenia Okresnému riaditeľstvu PZ a už ho uvádza ako podnet pre podozrenie z trestného činu marenia úradného rozhodnutia, čiže zavádza. Keďže polícia tiež nekonala, listom zo 16.6.2002 som sa obrátila na Obvodné oddelenie PZ - chcela som vedieť,   ako   bola   vec   preverená   a   aký   je   výsledok   šetrenia.   Dňa   11.11.2002   mi   bolo doručené Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Ba III z 30.10.2002, kde bolo riešené len podozrenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, a toto podozrenie bolo odmietnuté.   Aj   tu   ide   o prieťahy   v   konaní.   Vo   veci   podozrenia   z   trestnej   činnosti   tzv. tunelovania firmy nikto nekonal a nikto nič nevyšetril.

Namietam tiež, že Okresný súd Bratislava III vydal rozsudok číslo 16Cb 413/98-34 proti firme V. s.r.o. dňa 23.9.1999 a firma V. s.r.o. bola prevedená už 13.9.1999, teda ešte pred   vydaním   uvedeného   rozsudku   Okresným   súdom   Bratislava   III.   Bolo   predsa v právomoci konajúceho súdu zistiť, či firma bola alebo nebola prevedená /predaná/. Pokiaľ ide o výkon rozhodnutia namietam, že Okresný súd Bratislava III nekonal - ako to uvádzam v časti III tejto sťažnosti a začal konať až keď som ho listom z 22.11.2000 požiadala o urýchlenie konania - a tým boli porušené moje ľudské práva /Článok 6 ods. 1. Práv a slobôd Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd/. Ide o prieťahy v konaní.

Na základe uvedených skutočností a v zmysle ČI. 127 ods. 21 Ústavy SR navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby vyhovel mojej sťažnosti a svojím rozhodnutím vyslovil, že tak konaním, ako aj nečinnosťou Okresného súdu BA III boli porušené moje ľudské práva.

Záverom navrhujem Ústavnému súdu podľa Čl. 127 ods. 3/, aby mi -v prípade, ak vyhovie mojej sťažnosti - priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.410 - EUR, čo je suma istiny s prísl. a trov konania.“

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   bližšie   neoznačených   práv   okresnou prokuratúrou, okresným   riaditeľstvom   a obvodným   oddelením   Policajného   zboru. Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich „ľudských   práv“ okresnou   prokuratúrou,   ku ktorému   malo   dôjsť   potom,   ako   18.   júna   2001   podala   podnet   na   podozrenie   z trestnej činnosti. Namieta, že v tejto veci nikto nekoná, resp. nekoná „riadne“.

Zo   sťažnosti   a z priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta porušenie „ľudských“ práv   okresnou   prokuratúrou   (vrátane   namietaných „prieťahov v konaní“,   ktorých   sa   mali   dopustiť   orgány   činné   v trestnom   konaní,   pretože   nekonali riadne).   Zo spisovej   dokumentácie   priloženej   k sťažnosti   však   vyplýva,   že   orgány prokuratúry sa podnetmi sťažovateľky zaoberali. V spisovej dokumentácii tvoriacej prílohu sťažnosti sa nachádza v časovom slede ako v poradí ostatné uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave   č.   k.   2 Kn   2630/03-3   zo   14.   augusta   2003,   ktorým   prokurátor   Krajskej prokuratúry   v Bratislave   zamietol   sťažnosť   sťažovateľky   podanej   proti   uzneseniu prokurátorky   okresnej   prokuratúry   zo   16.   júla   2003,   pretože   nebola   dôvodná.   Okresná prokuratúra   konala   na   základe   podnetu   sťažovateľky,   ktorá   žiadala   došetrenie   konania vo veci, v ktorej už bolo vykonané vyšetrovanie vo veci jej sťažnosti z 18. júna 2001 a ktoré bolo   ukončené   vydaním   uznesenia   obvodného   oddelenia   PZ   z 30.   októbra   2002   sp. zn. ORP-520/NMv-2001-III.,   ktorým   tento   orgán   odmietol   vec,   pretože   v danej   veci   nebol dôvod   na   začatie   trestného   stíhania.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   sťažovateľka   v zákonnej lehote sťažnosť nepodala, t. j. nevyužila na ochranu svojich práv účinný právny prostriedok podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Bez ohľadu na uvedené všetky rozhodnutia a prípisy orgánov prokuratúry a obvodného oddelenia PZ, ktoré sťažovateľka vo svojom podaní uvádza, boli vydané a sťažovateľka sa o nich dozvedela omnoho skôr, ako je lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. sťažnosť sťažovateľky je v tejto časti podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie.

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   bližšie neoznačených práv aj okresným súdom. Sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že dala   návrh   na   zastavenie   konania   sp.   zn.   38   E   573/99   a toto   konanie   bolo   zastavené uznesením č. k. 38 E 573/99-38, a to 20. mája 2009 (právoplatnosť nadobudlo 30. júla 2009), je teda tiež podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda oneskorene.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2010