znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 57/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EUROINVEST   o. c. p.,   a. s.,   P., zastúpenej   advokátom   JUDr.   T.   Š.,   K.,   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ro 3749/97 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EUROINVEST   o.   c. p.,   a.   s., o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára 2004   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   CLASSINVEST   o. c. p.,   a. s.,   V.   n.   T. K sťažnosti   bolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   JUDr.   T.   Š.,   K.   Toto splnomocnenie mu udelila obchodná spoločnosť EUROINVEST o. c. p., a. s., 21. januára 2004.   Oznámením   zo 4.   februára   2004   doručeným   ústavnému   súdu   17. februára   2004 JUDr. T. Š. opravil sťažnosť v tom zmysle, že správne má byť ako sťažovateľ označená obchodná   spoločnosť   EUROINVEST   o. c. p.,   a. s.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   a to vzhľadom k tomu, že v priebehu konania pred Okresným súdom vo Veľkom Krtíši (ďalej len   „okresný   súd“)   došlo   21. októbra   1998   k postúpeniu   pohľadávky,   a preto   súčasným účastníkom súdneho konania, a teda aj konania pred ústavným súdom, je sťažovateľka. Sťažnosť   sa   týka   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ro 3749/97.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk, ako aj úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti vyplýva, že obchodná spoločnosť CLASSINVEST SLOVAKIA o. c. p., a. s., požiadala ešte 5. augusta 1997 o vydanie platobného rozkazu proti J. L. (ďalej len „odporca“) na sumu 1 580 Sk. Hoci okresný súd 9. októbra 1997 požadovaný platobný rozkaz vydal, proti výroku o trovách konania podal odporca odvolanie a okresný súd až dosiaľ   o trovách   konania   nerozhodol.   Preto   vec   obchodnej   spoločnosti   CLASSINVEST SLOVAKIA   o.   c.   p.,   a.   s.,   doteraz   nie   je   právoplatne   skončená.   Sťažnosť   predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní bola akceptovaná, lebo prípisom z 12. novembra 2003 predseda   okresného   súdu   uznal   sťažnosť   za   dôvodnú.   Uvedeným   postupom   je   podľa sťažovateľky porušené jej základné právo vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z prípisu   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   2074/03   z 12.   novembra   2003 adresovaného obchodnej spoločnosti CLASSINVEST SLOVAKIA o. c. p., a. s., vyplýva, že sťažnosť na prieťahy vo viacerých konaniach vedených na okresnom súde vrátane veci vedenej pod sp. zn. 1 Ro 3749/97 je dôvodná. Súdna tajomníčka 9. októbra 1997 vydala platobný rozkaz č. k. 1 Ro 3749/97-2. Proti výroku o náhrade trov konania podal odporca odvolanie. Po podaní odvolania vec napadla zákonnému sudcovi JUDr. L. D., ktorý však o odvolaní   odporkyne   nerozhodol.   Dňa   23.   októbra   2003   bola   vec   pridelená   sudkyni Mgr. D. K.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 1 Ro 3749/97 sa vedie   medzi   navrhovateľom   CLASSINVEST   SLOVAKIA   o.   c.   p.,   a.   s.,   V.   n.   T., a odporcom   o zaplatenie   1 580   Sk.   Na   strane   navrhovateľa   nedošlo   k zmene   účastníka konania. Vo veci bolo podané odvolanie proti uzneseniu o zaplatenie súdneho poplatku za odpor a spis sa t. č. nachádza na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Článok 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS 55/02).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ro 3749/97, ktoré sa začalo 5. augusta 1997 a nie je k dnešnému dňu skončené na súde prvého stupňa, porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažnosť bola podaná zjavne   neoprávnenou   osobou.   Sťažovateľka   nebola   a do   dnešného   dňa   ani   nie   je účastníčkou konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 Ro 3749/97. Nie je preto ani aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že na skúmanie   prípustnosti   návrhu   na   začatie   súdneho   konania,   právomoci   o ňom   konať a rozhodnúť, či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí (podmienok) je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej   sa   návrh   týka,   v sebe   obsahuje   právomoc   skúmať   to,   či   návrh   zodpovedá   tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný kódex. Do tejto kategórie patrí aj posúdenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu na základe singulárnej sukcesie (zmluvy o prevode pohľadávok) podľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Sťažnosť v danej veci neobsahuje žiadnu skutočnosť,   na základe ktorej by ústavný súd mohol   v rámci   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zasiahnuť do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov (mutatis mutandis I. ÚS 167/03).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba sťažovateľku považovať za subjekt zjavne neoprávnený (I. ÚS 101/03). Preto ústavný súd v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004