znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 564/2013-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu   Ladislava   Orosza   v   konaní   o   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   A.,   a. s.,   B., zastúpenej B., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. J., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   28 Cb 107/2009, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   A.,   a. s.,   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 107/2009   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 107/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti A., a. s.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti A., a. s.,   trovy   konania   v   sume   496,69   €   (slovom   štyristodeväťdesiatšesť   eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet B., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 564/2013   z 23.   septembra   2013   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 107/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným okresnému súdu 25. novembra 2008 domáhala zaplatenia istiny 173 858,48 € s prísl.

Sťažovateľka poukazuje na to, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a úhrady trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   prípisom sp. zn. Spr. 3787/2013 (doručeným ústavnému súdu 29. októbra 2013), v ktorom sa okrem iného uvádza:

„S   poukazom   na   uvedený   procesný   postup   súdu   vo   veci   musím   konštatovať,   že nakoľko po doplatení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom dňa 29. 11. 2010 nebola vec   doposiaľ   prejednaná   súdom   na   pojednávaní,   je   konanie   poznačené   zbytočnými prieťahmi. Ako je vyššie uvedené, po doručení návrhu vo veci samej, súd v rámci procesnej prípravy,   vo   veci   priebežne   konal   bez   prieťahov.   Následne   boli   vo   veci   nariadené opakované   pojednávania,   ktoré   však   boli   odročené   bez   prejednania   veci.   Z   obsahu spisového materiálu vyplýva, že odročenia pojednávaní boli následkom nečinnosti odporcu, resp. jeho právneho zástupcu. K odročeniu pojednávania nariadeného dňa 20. 05. 2011 došlo   pre   neprítomnosť   právneho   zástupcu   odporcu,   ktorý   sa   na   pojednávanie   súdu nedostavil   bez   ospravedlnenia,   hoci   mu   bolo   predvolanie   riadne   doručené.   Rovnako pojednávanie   nariadené   dňa   22. 06. 2012   bolo   odročené   z   dôvodu   na   strane   odporcu, nakoľko   jeho   právny   zástupca   dňa   18. 05. 2012   oznámil   súdu   vypovedanie   plnej   moci odporcovi.   Na   základe   uvedeného   mám   za   to,   že   k   predĺženiu   doby   trvania   konania a k vzniku   prieťahov   v   konaní   v   uvedenom   období   výraznou   mierou   prispela   práve nečinnosť odporcu v konaní.

Existenciu   prieťahov   spôsobených   sťažovateľom   ako   navrhovateľom,   ako   ani prekážky postupu súdu vo veci v zmysle ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku som nezistila.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem ústavný súd požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie,   svojím   konaním   vznik   spomenutých prieťahov nezavinila. Zároveň žiadam, aby ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku prieťahov došlo, a aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie.“

Súčasťou   vyjadrenia   okresného   súdu   z 22.   októbra   2013   k sťažnosti   bol   aj   tento prehľad dosiaľ vykonaných procesných úkonov v priebehu napadnutého konania:

«- Dňa 25. 11. 2008 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh sťažovateľa ako navrhovateľa na zaplatenie sumy 173.858,48 EUR s príslušenstvom.

-Dňa 12. 12. 2008 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

-Dňa 29. 12. 2008 bol na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh.

- Dňa   19. 01. 2009   súd   vo   veci   rozhodol   platobným   rozkazom   č. k. 28 Rob/85/2008-71.

-Dňa 11. 02. 2009 bol súdu doručený odpor odporcu.

-Dňa 17. 02. 2009 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k odporu v lehote 15 dní.

-Dňa   17. 02. 2009   súd   vyzval   odporcu   uznesenie   na   zaplatenie   súdneho poplatku za odpor.

-Dňa 09. 03. 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu.

-Dňa   23. 04. 2009   súd   predložil   uznesenie   zo   dňa   17. 02. 2009   justičnej pokladnici Krajského súdu v Bratislave za účelom vymáhania nezaplateného súdneho poplatku za odpor.

-Dňa 20. 05. 2009 bola vec z dôvodu podaného odporu prevedená z oddelenia „28Rob“ do oddelenia „28Cb“.

-Dňa 02. 06. 2009 súd zaslal vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcovi.

-Dňa 02. 11. 2009 bola súdu doručená zmena návrhu.

-Dňa 01. 12. 2009 súd uznesením č. k. 28 Cb/107/2009 pripustil zmenu návrhu.

-Dňa 16. 03. 2010 bola vec z dôvodu zmien v Rozvrhu práce pridelená novému zákonnému sudcovi.

-Dňa 03. 09. 2010 súd vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku za návrh.

-Dňa 29. 11. 2010 bol na účet súdu zaplatený doplatok súdneho poplatku za návrh.

-Dňa 04. 01. 2011 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 20. 05. 2011 o 10:15 hod.

-Dňa 20. 05. 2011   súd   odročil   termín   pojednávania   bez prejednania   veci   z dôvodu neúčasti odporcu.

-Dňa 07. 09. 2011 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 22. 06. 2012 o 09:40 hod.

-Dňa 22. 06. 2012   súd   odročil   termín   pojednávania   bez prejednania   veci   z dôvodu neúčasti odporcu ospravedlnenia odporcu (vypovedanie plnej moci právnym zástupcom).

- Dňa   17. 08. 2012   súd   vytýčil   vo   veci   termín   pojednávania   na   deň

21. 06. 2013 o 10:00 hod.

-Dňa 21. 06. 2013   súd   odročil   termín   pojednávania   bez prejednania   veci   z dôvodu nedoručenia predvolania odporcovi.

-Dňa 27. 09. 2013 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 08. 11. 2013 o 13:30 hod.»

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním (doručeným ústavnému súdu 26. novembra 2013), v ktorom okrem iného uviedla:

«Okresný   súd   Bratislava   I   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   právna   vec   vedená na tomto súde pod sp. zn. 28 Cb 107/2009 nebola od doplatenia súdneho poplatku dňa 29. 11. 2010   sťažovateľom   do   dnešného   dňa   prejednaná   ani   na   jednom   pojednávaní a konštatoval, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Okresný súd Bratislava I ďalej uviedol, že nezistil existenciu prieťahov v konaní, ktoré by boli spôsobené správaním sťažovateľa ako navrhovateľa v predmetnom súdnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia Okresného súdu Bratislava I, ktoré sa zhodujú s tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti zo dňa 24. 07. 2013, niet pochyb o tom, že konanie,   ktoré   je   vedené   pred   Okresným   súdom   Bratislava   I,   je   poznačené   zbytočnými prieťahmi.

Ďalej   sťažovateľ   považuje   za   potrebné   vyjadriť   sa   k   dôvodom   vzniku   prieťahov v predmetnom   konaní,   ktoré   uvádza   Okresný   súd   Bratislava   I   vo   svojom   vyjadrení. Vo všeobecnosti   súdy   ako   predstavitelia   súdnej   moci,   nielen   rozhodujú   spory   patriace do ich   právomoci,   ale   aj   zabezpečujú   ich   plynulý   priebeh   tak,   aby   došlo   k   naplneniu samotného účelu súdneho konania v primeranom čase.   Okresný súd Bratislava I preto podľa názoru sťažovateľa nekonal v súlade s jednou z jeho základných povinností, a to je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. V tejto súvislosti neobstojí argument Okresného súdu Bratislava I ohľadom skutočnosti, že zákonná sudkyňa v danom prípade svojím konaním vznik spomenutých prieťahov nezavinila. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) priznáva súdom rôzne procesné opatrenia   na   zabezpečenie   efektívneho   postupu   v   súdnom   konaní   (napr.   poriadkové opatrenia   v zmysle   § 53   OSP).   Teda   bolo   na   predmetnom   súde,   aby   sa   s   nečinnosťou odporcu vysporiadal, čo však neurobil.

Sťažovateľ ako účastník konania s rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako   odporca   nemohol   zo   svojej   „pozície“   ovplyvniť   správanie   odporcu   na   rozdiel od predmetného súdu, ktorému zákon na tento účel priznáva rôzne procesné opatrenia. Z   uvedeného   vyplýva,   že   práve   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I   došlo k vzniku zbytočných prieťahov v konaní.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 22. októbra 2013, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu navyše zistil, že jeho ostatným   úkonom   v napadnutom   konaní   bolo   rozhodnutie   v merite   veci   rozsudkom z 8. novembra 2013, ktorý dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   zároveň   namieta   aj   porušenie   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   podľa   ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   bude   konať   nové pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o úhradu   pohľadávky   (v   danom   prípade   ide   o vrátenie   provízie   vyplatenej   na   základe zmluvy   o obchodnom   zastúpení   pri   sprostredkovaní   poistenia   z 1.   septembra   2007, uzavretej   podľa   príslušných   ustanovení   Obchodného   zákonníka)   tvoria   bežnú   časť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo   zložité.   Obdobne   ústavný   súd   hodnotí   aj   sťažnosťou   napadnuté   konanie a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti na skutkovú ani právnu zložitosť veci nepoukázal.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania.

Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jej ťarchu v spojitosti   s doterajšou   dĺžkou   napadnutého   konania.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd poukazuje   aj   na   vyjadrenie   okresného   súdu   k   sťažnosti   (prípis   sp. zn.   Spr. 3787/2013 doručený   ústavnému   súdu   29.   októbra   2013),   v ktorom   jeho   podpredsedníčka   uviedla: „Existenciu prieťahov spôsobených sťažovateľom ako navrhovateľom... som nezistila.“

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zistil, že okresný súd 4. januára 2011 nariadil prvé pojednávanie vo veci na 20. máj 2011, teda až po viac ako dvoch rokoch od doručenia návrhu na začatie konania. Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd nariadil 20. mája 2011 (pojednávanie nariadené na tento deň sa neuskutočnilo) ďalší termín pojednávania až na 22. jún 2012, teda po viac ako roku od tohto dátumu, a nasledujúce pojednávanie bolo nariadené na 21. jún 2013, teda opätovne až po roku od predchádzajúceho pojednávania, ktoré sa neuskutočnilo. Uvedené skutočnosti je podľa názoru ústavného súdu potrebné vyhodnotiť ako nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní.

Argumentáciu   okresného   súdu   uvedenú   vo   vyjadrení   k sťažnosti   ospravedlňujúcu nečinnosť v konaní nutnosťou odročiť niektoré pojednávania pre neprítomnosť odporcu, resp.   jeho   právneho   zástupcu,   nemohol   ústavný   súd   akceptovať,   poukazujúc   na   to,   že v uvedenej súvislosti mal okresný súd možnosť využiť poriadkové opatrenie podľa § 53 OSP na zefektívnenie postupu v napadnutom konaní.

Ústavný súd napokon konštatuje, že existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní uznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Vychádzajúc z uvedeného,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   28 Cb 107/2009   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného   súdu porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   20 000   € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Okrem iného poukázala na to, že „okresnému súdu Bratislava I sa počas obdobia vyše štyroch rokov a ôsmich mesiacov súdneho konania, z ktorého   prevažnú   časť   tvorili   prieťahy   zapríčinené   jeho   nečinnosťou,   nepodarilo dosiahnuť účel súdneho konania a odstrániť stav právnej neistoty, ktorý do dnešného dňa pretrváva“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   jeho   vyslovenie   vo   výroku   nálezu,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez pokračujúceho   porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 28 Cb 107/2009, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom B., s. r. o., B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   každý   úkon   po   130,16   €,   t. j.   spolu 390,48 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 413,91 €. Keďže B., s. r. o., B., je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 496,69 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet B., s. r. o., B. (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014