SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 553/2020-53
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť, vo veci namietaného porušenia čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 12, 16, 19, 46 a nasl. a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, 6, 8, 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej uznesením č. k. VII/1 Gn 479/18/1000-5 z 27. decembra 2018, postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre v konaní vedenom pod ČVS: KRPZ-NR-OKP-52-007/2019, postupom Národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-195/NKA-PZ-ZA-2017, postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Kn 710/18/4400 a sp. zn. Kv 20/17/4400, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. IV/1 Gpt 460/17/1000, sp. zn. VII/1 Gn 479/18/1000 a sp. zn. XVI/2 Pz 17/19/1000, postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre v konaní vedenom pod ČVS: KRP-23/1-VYS-NR-2019, postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 31/19/4400 a ďalším nešpecifikovaným postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, odboru Západ, Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vyšetrovania trestných oznámení a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú navrhovateľom bez právneho zastúpenia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorá bola neskôr doplnená 2 podaniami doručenými ústavnému súdu 2. mája 2019 a 9. decembra 2019, vo veci namietaného porušenia čl. 2 a jeho základných práv podľa čl. 12, 16, 19, 46 a nasl., čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3, 6, 8, 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jeho uznesením č. k. VII/1 Gn 479/18/1000-5 z 27. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry“), postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre v konaní vedenom pod ČVS: KRPZ-NR-OKP-52-007/2019, postupom Národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-195/NKA-PZ-ZA-2017, postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Kn 710/18/4400 a pod sp. zn. Kv 20/17/4400, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. IV/1 Gpt 460/17/1000, sp. zn. VII/1 Gn 479/18/1000 a sp. zn. XVI/2 Pz 17/19/1000, postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre v konaní vedenom pod ČVS: KRP-23/1-VYS-NR-2019, postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 31/19/4400 a ďalším nešpecifikovaným postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, odboru Západ, Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vyšetrovania trestných oznámení sťažovateľa.
2. Podstatu ústavnej sťažnosti tvorí námietka sťažovateľa, že orgány polície riadne nevyšetrujú ním podané trestné oznámenia. Tieto trestné oznámenia sa majú týkať niekoľkých údajne vykonaných vrážd (vrátane niekoľkých ďalších plánovaných vrážd), ktoré neboli doteraz podľa sťažovateľa vyšetrené. Sťažovateľ sa mal priznať k vraždám niekoľkých osôb vrátane plánovanej vraždy riaditeľa väznice v (pozri k tomu bližšie bod 3). Sťažovateľ zároveň oznámil orgánom činným v trestnom konaní, že bolo vykonaných niekoľko ďalších vrážd, pri ktorých bol prítomný, resp. označil skutočných páchateľov niekoľkých vrážd, ktoré sa z rôznych dôvodov nevyšetrovali.
3. Sťažovateľ tiež namieta napadnuté uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) proti uzneseniu vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ, Nitra, pod ČVS: PPZ-939/NKA-PZ-ZA-2018 z 12. októbra 2018, ktorým bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľa týkajúce sa podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že na prelome rokov 2012 a 2013 si u sťažovateľa objednal príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže pán, v tom čase pracujúci ako pedagóg v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby, spoločne s vedúcim preventívno-bezpečnostnej služby Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby pánom vraždu riaditeľa väznice v pána a to použitím kontaktného jedu, ktorý mal na poškodeného nepozorovane aplikovať oznamovateľ pri ich osobnom stretnutí v rámci jeho výkonu trestu odňatia slobody.
4. Sťažovateľ k napadnutému uzneseniu Úradu špeciálnej prokuratúry uviedol, že „prokuratúra uviedla, že ide iba o pomstu z mojej strany. Žiadal som preto o poskytnutie mi informácii a kópii dôkazov o pravdivosti tohto výroku/tvrdenia prokuratúry SR o poskytnutie mi informácii komu som sa chcel pomstiť začo som sa chcel pomstiť a pod. Prokuratúra nič z tohoto nevedela zodpovedať čo je dôkaz sám o sebe.“.
5. Sťažovateľ tiež namieta zastavenie trestného stíhania vedeného proti nemu z dôvodu napadnutia dozorcov z dôvodu, že sťažovateľovi už nie je možné udeliť vyšší trest. Sťažovateľ tvrdí, že v tomto prípade bol označený za páchateľa, hoci jeho vina nebola preukázaná, pričom o jeho vine môže rozhodnúť len súd.
6. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom rozhodol o porušení jeho v bode 1 označených práv postupom v bode 1 uvedených orgánov verejnej moci. Sťažovateľ zároveň žiada o zrušenie napadnutého uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry a tiež o zrušenie rozhodnutí vydaných v konaniach orgánov verejnej moci konkretizovaných v bode 1.
7. Z dôvodu nemajetnosti vyplývajúcej z pobytu vo výkone trestu odňatia slobody sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ zároveň predložil ústavnému súdu podaním z 2. decembra 2019 doklady, ktoré majú preukazovať jeho príjmy a výdavky v roku 2019. V podaní doručenom ústavnému súdu 4. júna 2020 sťažovateľ opakovane požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a uviedol, že priznané odškodnenia boli uhradené oprávneným osobám, jeho dlh v súčasnosti predstavuje sumu 60 000 €, takže stále je v hmotnej núdzi a má právo na ustanovenie právneho zástupcu.
8. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
9. Sťažovateľ podaním z 13. októbra 2019 vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom ústavného súdu. Podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 4. júna 2020, sťažovateľ oznámil, že berie námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu späť (netýka sa námietky zaujatosti vznesenej proti sudkyni Jane Laššákovej). Keďže v tejto veci sťažovateľa nerozhoduje sudkyňa Jana Laššáková, ústavný súd sa nezaoberal námietkou zaujatosti vznesenou sťažovateľom.
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
11. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý sa podľa § 246 použije aj na konania začaté do 28. februára 2019.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa posudzoval, či sú splnené podmienky konania pred ústavným súdom. Jednou z podmienkou konania pred ústavným súdom je aj obligatórne zastúpenie sťažovateľa advokátom.
13. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom, uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 553/2020-44 z 10. novembra 2020 nebolo žiadosti sťažovateľa vyhovené.
14. Podaním z 11. novembra 2020 ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby si v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy zvolil právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a predložil splnomocnenie na jeho zastupovanie.
15. Sťažovateľovi bola výzva doručená do vlastných rúk 16. novembra 2020. Posledným dňom lehoty na zvolenie právneho zástupcu bol 1. december 2020. Do dnešného dňa sťažovateľ nedoručil ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
16. Keďže sťažovateľ ani po uplynutí ústavným súdom určenej lehoty nepredložil splnomocnenie na svoje právne zastupovanie a neodstránil tak nedostatok podmienky konania pred ústavným súdom, ústavný súd jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde pre nedostatok jeho právneho zastúpenia po nevyhovení žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.
17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2020
Miroslav DURIŠ
predseda senátu