znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 553/2013-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   februára   2014 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť A. S., zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 131/2005, za účasti Okresného súdu Rožňava, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Rožňava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   131/2005 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému   súdu Rožňava p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 131/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré   jej j e   Okresný   súd   Rožňava p o v i n n ý   vyplatiť   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Rožňava j e   p o v i n n ý   uhradiť A.   S. trovy   konania   v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne   JUDr. Andrey   Tkáčovej,   Magurská   3,   Košice, do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2013   doručená   sťažnosť   A.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. Andreou   Tkáčovou,   Magurská   3,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C 131/2005   o určenie   neplatnosti   právnych   úkonov a vydanie predbežného opatrenia. Sťažovateľka má v tomto konaní postavenie žalovanej v 2. rade.

Sťažovateľka okrem iného v sťažnosti uvádza: „Návrh na určenie neplatnosti právnych úkonov a vydanie predbežného opatrenia bol podaný dňa 28. 9. 2005 na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. 12 C 131/05. Okresný   súd   v Rožňave   vydal   Uznesenie   pod   č.   k.   12   C   131/05-30,   ktorým sťažovateľke zakázal scudziť a zaťažiť v prospech tretích osôb sporné nehnuteľnosti. Okresný súd v Rožňave pod č. k. 12 C 131/05-185 rozhodol rozsudkom vo veci samej, vyslovil vo výroku cit. rozhodnutia, že prevod majetku medzi predávajúcim O. v J. a kupujúcim M. F. je neplatný, pričom O. v J. nebolo účastníkom konania. V konaní boli také vady, že nemalo pre nedostatok podmienky konania prebehnúť. Okresný súd v Rožňave po č. k. 12 C 131/05-185 počas celého prvostupňového konania nezistil, že O. v J. nie je účastníkom konania, hoci o jeho právach a povinnostiach v konaní rozhodoval a rozhodol, keď určil, že prevod majetku medzi predávajúcim O. v J. a kupujúcim M. F. je neplatný. Sťažovateľka   proti   cit.   rozsudku   podala   v zákonnej   lehote   odvolanie.   Krajský   súd v Košiciach pod sp. zn. 6 Co/319/2007 rozsudkom zo dňa 9. 12. 2008 zmenil výrok o určení neplatnosti kúpnych   zmlúv   uzavretých medzi   kupujúcim   O.   v J.   a žalovaným M.   F.   tak, že žalobu v tejto časti zamietol, v prevyšujúcej časti vrátil vec na ďalšie konanie.

Súdne konanie je na prvostupňovom súde bez meritórneho rozhodnutia. Konanie nie je dodnes ukončené, súd do dnešného dňa nariadil pojednávania vo veci samej 14 krát... Z toho prebehli len 5 pojednávaní.

Na   pojednávaní   dňa   23.   8.   2010   bola   vznesená   námietka   zaujatosti   sudkyne zo strany žalovaného v 1. rade. Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. NcC/25/2010 uznesením rozhodol,   že   sudkyňa   nie   je   vylúčená   z pojednávania   a rozhodovania   spornej   veci. Sťažovateľka vzhľadom na cit. rozhodnutie nepodávala duplicitne sťažnosť.

Okresný   súd   v Rožňave   odročil   pojednávanie   dňa   14.   6.   2010   z dôvodu,   že   sa nedostavil opakovane svedok T. W. a bol predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Do dnešného dňa sa svedok T. W. nedostavil na pojednávanie a podľa nášho názoru ani riadne a včas neospravedlnil ani jednu svoju neúčasť.“

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na postup okresného súdu v namietanom konaní v súvislosti s výsluchom svedka T. W. Uvádza, že okresný súd predvolal uvedeného svedka opakovane   v priebehu   dvoch   rokov   na   pojednávanie   s tým,   že   svedok   sa viackrát ospravedlnil   zo   zdravotných   dôvodov.   Okresný   súd   však   nevyžiadal   doklad   od lekára, prípadne   jeho   vyjadrenie   o tom,   či   zdravotný   stav   svedka   mu   umožňuje   dostaviť sa na pojednávanie a na ňom vypovedať. Sťažovateľka tiež namieta, že z lekárskych správ, ktoré   uvedený   svedok   nakoniec   predložil,   nevyplýva,   že   by   sa   nemohol   dostaviť na pojednávanie a vypovedať, pričom z týchto skutočností okresný súd nevyvodil žiadne relevantné dôsledky (napr. uloženie poriadkovej pokuty a pod.). V sťažnosti sťažovateľka tiež poukazuje na podmienky podľa § 119 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účinného od 1. januára 2012, za ktorých môže súd odročiť pojednávanie.

Ďalej v sťažnosti uvádza: „Tvrdím, že takýmto postupom v súdnom konaní, ktoré trvá 2 roky došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Doterajšie konanie považujem za neefektívne, neracionálne. Poukazujeme na to, že sa medzi nami účastníkmi konania sa jedná o majetkové práva. Nakoľko svedok W. sa 2 roky   nedostavuje   na   pojednávanie,   na   ktoré   bol   riadne   a včas   predvolaný   súd bez ďalšieho akceptuje jeho ospravedlnenia, nie je predpoklad vydania jeho meritórneho rozhodnutia v krátkom čase, konanie považujem za neprimerane dlhé.

Na pojednávaní dňa 11. 10. 2012, ktoré bolo zasa odročené pre neúčasť svedka W., ktorý sa nedostavil bez ospravedlnenia, súd napriek jeho 2 ročnému vyhýbaniu sa podania svedeckej výpovede a žiadosti sťažovateľky, odmietol neuložil poriadkovú pokutu svedkovi bez toho, aby to akokoľvek zdôvodnil.

V dôsledku   prieťahov   v konaní   sa   sťažovateľka   nachádza   neprimerane   dlho v právnej   neistote,   je   jej   tým   spôsobovaná   ujma,   a to   tým,   že   nemôže   vyriešiť   svoje majetkové pomery a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti, Sťažovateľka spláca za sporné nehnuteľnosti úver, mala vypracovaný podnikateľský plán na polikliniku, mala už stavebné povolenie na prestavbu sporných nehnuteľností, ktoré jej prepadlo.“

Sťažovateľka   na základe   uvedených   skutočností   navrhuje, aby ústavný   súd   prijal tento nález:

„1. Základné právo A. S... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/131/2005 porušené bolo.

2. Základné právo A. S... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/131/2005 porušené bolo.

3. Základné pravo A. S... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/131/2005 porušené bolo.

4. Základné právo A. S... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   s   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/131/2005 porušené bolo.

5. Okresnému   súdu   Rožňava   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C/131/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

6. A. S... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom desaťtisíc Euro), ktoré je Okresný súd Rožňava povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný súd Rožňava je povinný uhradiť A. S... trovy právneho zastúpenia v sume 692,80 €   na   účet   jej   právnej   zástupkyne,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. IV. ÚS 553/2013-16   z 23.   septembra   2013   prijal   v časti,   ktorou   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   § 25   ods. 1   a   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 11. decembra 2013 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 8.   januára   2014 (sp. zn. Spr 16/13, doručenom ústavnému súdu 13. januára 2014) okrem iného uviedol:„...   od   naposledy   podanej   správy,   resp.   stanoviska   súdu   vo   veci   12   C/131/2005 listom zo dňa 27. 06. 2013 pod č. Spr 16/2013, bolo doplňujúcim rozsudkom zo dňa 20. 11. 2013 rozhodnuté o trovách konania. Doplňujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2013. Vo veci samej je však podané odvolanie. Účastníci konania sa na výzvu súdu vyjadrujú k odvolaniu. Spis zatiaľ nebol zaslaný na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Košiciach.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný   súd   vyzval   14.   januára   2014   aj   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky, aby sa vyjadrila   k stanovisku   okresného   súdu,   ako   aj   k otázke   nariadenia   verejného pojednávania.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   podaní   z   24.   januára   2014 (doručenom ústavnému súdu 27. januára 2014) okrem iného uviedla:

„Vo svojom vyjadrení predseda OS v Rožňave neuviedol žiadne relevantné dôkazy ako obranu proti skutočnostiam, ktoré sú uvedené v sťažnosti, ktorými by vyvrátil tvrdenie sťažovateľky, práve naopak, máme za to, že potvrdil, že konanie bolo poznačené prieťahom t. j. sťažnosť je dôvodná. OS v Rožňave pokračuje v prieťahoch v konaní.

Rozsudok Okresného súdu v Rožňave č. k. 12 C/131/2005-456 zo dňa 27. 6. 2013 bol doručený sťažovateľke na pojednávaní dňa 27. 6. 2013.

Dňa 1. 7. 2013 sťažovateľka podala odvolanie proti cit. rozsudku. Dňa 13. 8. 2013 podala   sťažovateľka   vyjadrenie   k odvolaniu   žalobcu.   Je   zarážajúce,   že   od   13.   8.   2013 Okresný   súd   v Rožňave   nepredložil   spis   odvolaciemu   súdu   5   mesiacov   od   vyjadrenia účastníkov   konania   k odvolaniu,   pričom   ako   dôvod   uvádza,   že   účastníci   konania sa vyjadrujú k odvolaniu na výzvu súdu (vo výzve bola daná možnosť účastníkom konania sa vyjadriť k odvolaniu, nie povinnosť, a tiež uložená lehota na podanie vyjadrenia). Toto konanie Okresného súdu v Rožňave považujeme za ďalšie prieťahy v konaní, nakoľko súdny spor začal ešte v roku 2006.

Týmto žiadame, aby Ústavný súd SR bral do úvahy pri svojom rozhodovaní aj ďalšie prieťahy v konaní, ktoré vznikli po podaní sťažnosti sťažovateľky.

Uplatňujeme si trovy právneho zastúpenia, a to 1 úkon za toto vyjadrenie podľa vyhl. 655/2004 Z. z., 1 úkon + režijný paušál, spolu v sume 346,63 €.

Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci samej vyhovel sťažnosti sťažovateľky a rozhodol tak, ako sme navrhli vo svojej sťažnosti.“

Sťažovateľka súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.   1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom   prikazuje, aby v súčinnosti   so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov v spojení s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Podľa názoru   ústavného   súdu   ide   o vec,   ktorá   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov   a nie   je   právne   zložitá.   Pokiaľ   ide   o faktickú   zložitosť   veci,   podľa názoru   ústavného   súdu   nejde   o takú   zložitosť   veci,   ktorou   by   bolo   možné   odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu (viac ako osem rokov), po ktorom tento súd prijal rozhodnutie vo veci samej, ktoré ešte nie je právoplatné.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky namietaného súdneho   konania   v procesnom   postavení   žalovanej   (odporkyne)   v 2.   rade.   Z vyjadrenia predsedu   okresného   súdu,   ako   aj   z   predloženého   spisu   vyplýva,   že   sťažovateľka, resp. jej právna   zástupkyňa   sa   viackrát   ospravedlnili   z neúčasti   na   nariadených   súdnych pojednávaniach, predovšetkým v roku 2006 (16. januára 2006, 30. januára 2006, 10. júla 2006 a 3. augusta 2006) a počas roku 2009 (19. marca 2009, 14. decembra 2009); uvedené pojednávania   sa   neuskutočnili. Sťažovateľka   ani   jej   právna   zástupkyňa   neospravedlnili neúčasť   na   pojednávaní   1.   februára   2010,   ktoré   sa   uskutočnilo   za   účasti   ďalšieho právneho nástupcu   na   strane   navrhovateľa.   Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   správanie sťažovateľky ako žalovanej v 2. rade v napadnutom konaní napriek niektorým jej absenciám na nariadených pojednávaniach nemalo zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   v označenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu,   zo sťažnosti,   ako aj z vyjadrenia predsedu   okresného súdu ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh (žaloba) N., R. (ďalej len „žalobca“ alebo „N.   R.“),   na   určenie   neplatnosti   právnych   úkonov   v spojení   s návrhom   na   vydanie predbežného   opatrenia   doručený   28. septembra   2005   a ďalej   vedený   pod   sp.   zn. 12 C 131/2005.

Okresný súd uznesením č. k. 12 C 131/2005-30 z 10. novembra 2005 vydal na návrh žalobcu predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným v 1., 2. a 3. rade scudziť a zaťažiť v uznesení   špecifikované   nehnuteľnosti   v prospech   tretích   osôb   do   právoplatného rozhodnutia o určení neplatnosti právnych úkonov.

Okresný   súd   nariadil   v   priebehu   doterajšieho   konania   24   pojednávaní,   z ktorých sa uskutočnilo celkovo osem pojednávaní meritórneho významu.

Okresný súd po nariadení predbežného opatrenia vykonával jednoduché procesné úkony   a zabezpečoval   účasť   účastníkov   konania,   predovšetkým   žalovaného   v 1.   rade (prvých päť pojednávaní nariadených v rokoch 2005 – 2006 bolo priebežne odročovaných na neurčito).   Po   vykonaní dokazovania   na   pojednávaniach   nariadených   na 7.   jún 2007 (predloženie listinných dôkazov žalovanou v 2. rade, t. j. sťažovateľkou) a na 23. júl 2007 (výsluch právneho zástupcu žalovaného v 1. rade) okresný súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom   č. k. 12 C   131/2005-185   z 23.   júla   2007   o   neplatnosti   prevodu   vo výroku rozsudku špecifikovaného nehnuteľného majetku medzi predávajúcim (O. v J.) a kupujúcim (žalovaným v 1. rade), medzi žalovaným v 1. rade a sťažovateľkou (žalovanou v 2. rade), ako aj o neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva na vo výroku rozsudku špecifikovaný nehnuteľný majetok.

Po   podaní   odvolania   žalovanými   v 1.   a 2.   rade   (t.   j.   aj   sťažovateľkou)   Krajský súd v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozsudkom   č.   k.   6   Co   319/2007-247 vyhláseným 9. decembra   2008   zmenil   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   č.   k. 12 C 131/2005-185   vo   výroku   o určení   neplatnosti   kúpnych   zmlúv   uzavretých   medzi predávajúcim O. v J. a žalovaným v 1. rade M. F., ktorých vklad bol povolený Správou katastra R. pod č... a... tak, že žalobu v tejto časti zamietol, pričom rozsudok v ostatnej prevyšujúcej   časti   zrušil   a v rozsahu   zrušenia   vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie konanie.

Po vrátení veci okresný súd pojednávanie nariadené na 23. apríl 2009, na ktorom sa sťažovateľka   zúčastnila,   po   otvorení   a konštatovaní   ospravedlnenej   neúčasti   žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade odročil na neurčito.

Na   výzvu   okresného   súdu   z 28.   mája   2009   právna   zástupkyňa   žalobkyne vo vyjadrení doručenom 30. júna 2009 uviedla, že príspevková organizácia N. R., ktorá vystupuje   na   strane   žalobcu,   bola   zrušená   uznesením   č.   191/2006   z 9.   zasadnutia   Z. z 11. decembra 2006, resp. k 31. decembru 2006. Uviedla tiež, že N. R. nie je právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ale že ním je S... K.

Po výzve okresného súdu z 9. júla 2009 S... K. doručila okresnému súdu 3. augusta 2009 správu o právnom nástupníctve N. R. s tým, že na základe zriaďovacej listiny vydanej K. sa s účinnosťou od 1. apríla 2007 stala právnym nástupcom N. R. Podľa S... K. nebol súčasťou delimitačného protokolu a jeho príloh z 23. mája 2007 spis sp. zn. 12 C 131/2005, o ktorom nemá žiadnu vedomosť.

Okresný súd zaslal 10. augusta 2009 S... K. žalobu na vyjadrenie. V rámci vyjadrenia k žalobe S... K. vzniesla námietku svojej aktívnej legitimácie v uvedenom konaní a uviedla, že aktívne legitimovaným je Ú... (ďalej len „Ú...“).

Okresný súd ďalej uložil uznesením č. k. 12 C 131/2005-286 z 12. septembra 2009 Ú...,   aby   do   10   dní   oznámil,   či   je   právnym   nástupcom   žalobcu   N.   R.,   rozpočtovej a príspevkovej   organizácie   a v kladnom   prípade,   či   chce   pokračovať   v   konaní.   Ú... vo vyjadrení   doručenom   okresnému   súdu   28.   septembra   2009   oznámil,   že aktívna legitimácia prešla na Ú... ako zriaďovateľa pôvodného žalobcu, ktorý bol správcom jeho majetku, napriek tomu, že podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov nie je jeho právnym nástupcom.

Na   pojednávaní   nariadenom   na   12.   november   2009   sa   zástupca   Ú...   nezúčastnil a pojednávanie bolo odročené na 14. december 2009 a opakovane na 7. január 2010. Na pojednávaní uskutočnenom 1. februára 2010 bez účasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne právny zástupca žalobcu čiastočne vzal žalobu späť a čiastočne žalobný návrh rozšíril.

Pojednávanie   uskutočnené   8.   apríla   2010   bolo   odročené   na   účely   ďalšieho dokazovania a predvolania svedka T. W. na 14. jún 2010, 29. júl 2010 a na žiadosť žalobcu na 23. august 2010.

Na   pojednávaní   uskutočnenom   23.   augusta   2010   právna   zástupkyňa   žalovaného v 1. rade   vzniesla   námietku   zaujatosti   zákonnej   sudkyne   okresného   súdu   a všetkých ostatných sudcov okresného súdu, ktorú doplnila 10. a 13. septembra 2010. Po vyjadrení sudcov   okresného   súdu   14.   septembra   2010   bol   spis   postúpený   krajskému   súdu,   ktorý uznesením   č. k. 6 NcC/25/2010-358   z 30.   októbra   2010   rozhodol   o tom,   že   zákonná sudkyňa   okresného   súdu   nie   je   vylúčená   z prerokúvania   a   rozhodovania   veci   vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 131/2005.

Okresný súd od 18. novembra 2010 ďalej pokračoval v konaní predvolávaním svedka T.   W.   a odročil   pojednávania,   ktoré   nariadil   na   24.   január   2011,   26.   september   2011, 16. február 2012 a 13. apríl 2012 z dôvodu jeho neúčasti.

Na pojednávaní 11. októbra 2012 žalovaní v 1. a 2. rade navrhli uložiť svedkovi poriadkovú pokutu, resp. navrhli dať ho predviesť. Pojednávanie nariadené na 20. december 2012 bolo taktiež odročené.

Konanie okresného súdu vo veci sp. zn. 12 C 131/2005 v období od 8. apríla 2010 do 23.   mája   2013   bolo   poznačené   opakovane   neúspešným   zabezpečovaním   svedeckej výpovede a v tejto súvislosti opakovaným nariaďovaním pojednávaní.

Okresný   súd   po   predvolaní   svedka   T.   W.   a po   jeho   vypočutí na pojednávaní uskutočnenom   23.   mája   2013   vyhlásil   dokazovanie   za skončené a na pojednávaní uskutočnenom 27. júna 2013 vyhlásil druhý rozsudok vo veci samej č. k. 12 C 131/2005-456, ktorým zamietol žalobu žalobcu.

V čase po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu č. k. 12 C 131/2005-456 z 27.   júna   2013   zo   strany   sťažovateľky   (žalovanej   v 2.   rade)   3.   júla   2013   a zo   strany žalovaného   v 1.   rade   (15.   júla   2013)   okresný   súd   vydal   dopĺňací   rozsudok č. k. 12 C 131/2005-505 z 20. novembra 2013 o náhrade trov konania.

Rozsudok č. k. 12 C 131/2005-456 z 27. júna 2013 spolu s odvolaniami proti nemu dosiaľ nebol zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie o týchto opravných prostriedkoch.

Ústavný   súd   uzavrel,   že   so   zreteľom   na   doterajší   priebeh   napadnutého   konania, ktoré dosiaľ   nebolo   právoplatne   skončené,   došlo   v   konaní   okresného   súdu   vedenom pod sp. zn. 12 C 131/2005 predovšetkým jeho neefektívnou činnosťou, a to

- v období po nariadení predbežného opatrenia 10. novembra 2005 – predovšetkým v období od 29. decembra 2005 do 7. júna 2007, t. j. počas jeden a pol roka – do vydania rozsudku   z   23.   júla   2007   pri   príprave   a pri   nariaďovaní   pojednávaní   (predvolávanie účastníkov konania a zabezpečovanie dôkazov);

- v období   od   apríla   2009   do   23.   mája   2013   zisťovaním   právneho   nástupcu pôvodného   žalobcu   a predvolávaním   svedkov,   hlavne   pri   príprave   pojednávaní a pri zabezpečovaní účasti svedka T. W. na nich (približne počas troch rokov od 7. apríla 2010);

- vydaním prvého rozsudku z 23. júla 2007, ktorý krajský súd v jednej časti zmenil tak, že žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane a v druhej časti   zrušil,   pretože   rozsudok   okresného   súdu   bol   pre   nedostatok   odôvodnenia nepreskúmateľný,   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 131/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, pričom uviedla:

„V   dôsledku   prieťahov   v konaní   sa   sťažovateľka   nachádza   neprimerane   dlho v právnej   neistote,   je   jej   tým   spôsobovaná   ujma,   a to   tým,   že   nemôže   vyriešiť   svoje majetkové pomery a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti. Sťažovateľka spláca za sporné nehnuteľnosti úver, mala vypracovaný podnikateľský plán na polikliniku, mala už... stavebné povolenie na prestavbu sporných nehnuteľností, ktoré jej prepadlo.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 12 C 131/2005 o návrhu žalobcu proti sťažovateľke z 28. septembra 2005 viac ako osem rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky, ktoré jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka   si   uplatnila   úhradu   trov   konania   za   tri   úkony   právnej   služby   v sume 1 039,43 €.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2012, ktorá bola   781   €,   a vychádzal   z pôvodne   predloženého   návrhu   právnej   zástupkyne sťažovateľky, resp. z jej návrhu na priznanie trov za ďalší úkon.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 €. Za tretí úkon úhradu trov konania sťažovateľke nepriznal, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014