znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 549/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., nar..., M., zastúpeného advokátkou JUDr. Ž. V., M., týkajúcu sa jeho syna J. K., nar..., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 5 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva vnútra Slovenskej   republiky   súvisiacim   s rozhodovaním   o platnosti   jeho   osobných   dokladov   a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2013 doručená sťažnosť P. K., nar..., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ž.   V.,   M.,   týkajúca   sa   jeho   syna   J.   K.,   nar...   (ďalej   aj   „syn   sťažovateľa“),   vo   veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 5 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) súvisiacim s rozhodovaním o platnosti jeho osobných dokladov.

Ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2013 sťažovateľ doplnil svoju pôvodnú sťažnosť; popisuje v ňom vznik celého sporu a v tejto súvislosti uvádza: „...pretože aj keď synovi boli vydané všetky doklady: Dňa - 14. 3. 2013 Rodný list, dňa 9. 5. 2013 Občiansky preukaz a dňa 15. 5. 2013 Cestovný pas, pracovníčka MV SR Osobitná matrika pani Mgr. M. G., tento zápis 10. 6. 2013 vymazala z dôvodu, že syn nie je občan SR, čím zneplatnila všetky už vydané dokumenty. Dňa 9. 5. 2013 som však proti menovanej podal sťažnosť, proti jej svojvoľnému postupu pri zápise mena.

Menovaná   však   od   začiatku   celého   sporu   kvôli   zápisu   celého   mena   /J.   K./   ako telefonicky tak aj písomne /mailom/ neustále zdôrazňovala, že syn je občan SR a ma voči SR nielen práva ale aj povinnosti rešpektovať zákony a predpisy a odkazovala ma ako písomne tak aj telefónom na Jazykovedný ústav SAV. Ten mi však v dvoch mailoch dal za pravdu. Podľa môjho názoru pri Zápise o narodení - zápisu mena Osobitná matrika MV SR, nepostupovala podľa zákonov uvedených aj na samotnom tlačive žiadosti: § 23 Zákona č. 154/1994 zákona o matrikách a § 35 Zákona č. 302/1994 a tiež podľa Zákona 300/1993 o mene a priezvisku, § 1 odsek (2), § 2 odsek (1) a (2), ďalej zákon 564/2008 článok I. § 2c, ktorý zdanlivo s vecou nesúvisí lebo pojednáva o zmene mena - no poukazuje na nutnosť brať v úvahu pri zápise mena aj iné občianstvo, ak toto žiadateľ má. Podľa predložených dokladov bolo zrejmé, že syn v čase podania žiadosti mal aj Ukrajinské štátne občianstvo. A samotný výmaz zápisu? Príčina je jednoduchá a priehľadná: Moje neustále sa domáhanie vydania nového rodného listu a dopísania mena P. /zapísané ma iba J. K./.“

Sťažovateľ súčasne poukazuje v tomto doplnení sťažnosti na príslušné ustanovenia relevantných zákonov Slovenskej republiky, Európsky dohovor o občianstve (uverejnený pod č. 418/2000 Z. z.) a v tejto súvislosti konštatuje porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 5 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy. V podaní ďalej uvádza, čoho sa domáha:

„Naplneniu zákona aj Ústavy SR. Momentálne zlegalizovaniu všetkých už vydaných dokumentov/na   základe   už   podanej   žiadosti   zo   dňa   13.   2.   2013/   nového   rodného   listu so zapísaným   celým   menom   J.   K.,   ďalej   bezplatnú   výmenu   resp.   vydanie   nového Občianskeho preukazu aj Cestovného pasu.

Zdá   sa   mi   protiústavné   svojvoľné   odňatie   štátneho   občianstva   následkom   čoho slovensky občan nemôže vstúpiť na územie Slovenskej republiky. Teda zlegalizovaním už vydaných dokladov umožniť štátnemu občanovi SR /môjmu synovi/ umožniť vstup na územie SR. Či žiadam odškodné? Naozaj to neviem posúdiť, pretože ten stres a smútok, ktorý som zažil, keď som synovi oznámil, že musí vrátiť všetky doklady /kvôli domáhaniu sa práva zapísať celé meno do rodného listu/, pretože zákony, ktoré v marci 2013 platili už v júni neplatia   a   už   nie   je   slovensky   občan,   neviem   vyjadriť   peniazmi.   Ak   je   sťažnosť oprávnená /o čom som presvedčený/ otázku odškodného aj jeho výšku, ak nejaké náleží, nechám na rozhodnutí Ústavného sudu.

Či žiadam nejaké opatrenie proti Mgr. M. G.? Verte mi, je mi z toho akurát smutno, že   štátny   úradník   na   MV   SR   s   takými   právomocami   rozhoduje   o   mene   aj   budúcnosti mladého človeka na základe vrtochov - a zákony, ktoré má napísané na samotnom tlačive žiadosti ignoruje. Pri výdaji takýchto dokladov by nemalo zostať na zodpovednosti a tým aj svojvôli jediného úradníka.“

Podaniami doručenými ústavnému súdu 11. júla 2013 sťažovateľ v zásade zopakoval svoje   požiadavky   a pripojil   splnomocnenie   pre   advokátku   JUDr.   Ž.   V.,   M.,   na   svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Podaním doručeným ústavnému súdu 17. júla 2013 sťažovateľ pripojil k sťažnosti ďalšie dokumenty súvisiace s rozhodnutím o výmaze zápisu v osobitnej matrike vedenej ministerstvom a so zneplatnením všetkých už vydaných dokladov.

Podaním doručeným ústavnému súdu 22. júla 2013 sťažovateľ požiadal o vydanie predbežného   opatrenia,   a to „zrušenia   nariadenia   o zneplatnení   synových   dokladov Občianskeho preukazu číslo... a Cestovného pasu číslo...“. Túto požiadavku zopakoval aj podaním doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2013.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   1.   augusta   2013   sťažovateľ   poukázal   na nedostatky,   chyby   a tvrdí,   že   bol   porušený   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a novela   tohto   zákona,   a to   zákon   č.   250/2010   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   40/1993   Z.   z.   o   štátnom   občianstve   Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   28.   augusta   2013   sťažovateľ   svoju argumentáciu o nezákonnom postupe ministerstva dokumentuje písomnosťami vydanými ministerstvom, ako aj Obvodným úradom K., ktoré k tomuto podaniu priložil.

K podaniu   doručenému   ústavnému   súdu   5.   septembra   2013   sťažovateľ   pripojil potvrdenie o nadobudnutí ukrajinského štátneho občianstva jeho syna J. K. 5. októbra 2009, o udelenie ktorého požiadal sťažovateľ a matka J. K.

Sťažovateľ   podáva   sťažnosť   v mene   svojho   syna   na   základe   ním   mu   udeleného splnomocnenia z 24. júna 2013 (úradne overeného), ktorým ho splnomocňuje „zastupovať... vo   všetkých   právnych   úkonoch,   podávaní   žiadosti,   sťažností,   podnetov   a iných   právne účinných podaní“ v jeho mene „preberanie obyčajnej, doporučenej a inej pošty, prevzatie hotovosti aj balíkov“.

Napriek absencii petitu na rozhodnutie zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 5 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy svojho syna J. K., nar...,   postupom   ministerstva   súvisiacim   s rozhodovaním   o platnosti   jeho   osobných dokladov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta protiústavnosť postupu ministerstva a v tejto súvislosti porušenie článkov   ústavy   v súvislosti   s rozhodovaním   o platnosti   osobných   dokladov   svojho plnoletého syna (18 rokov dovŕšil...), a to rodného listu, občianskeho preukazu a cestovného pasu.

Ústavný súd v rámci svojej doterajšej judikatúry už vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (I. ÚS 65/98, III. ÚS 301/04). Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej osoby. Zákonný zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, dokiaľ zákonné zastúpenie trvá, a za predpokladu, že to nie je v rozpore s účelom zastúpenia (II. ÚS 4/96, II. ÚS 246/04).

Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže oprávnená osoba teda namietať len porušenie svojich základných práv a slobôd. Sťažnosť v mene inej osoby možno podať vtedy, keď zákon výslovne ustanovuje, že tretia osoba je oprávnená uplatňovať cudzie práva (práva inej osoby), napr. by mohlo ísť o sťažnosť súvisiacu s aplikáciou § 15 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať práva na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

V danej veci podal sťažnosť otec, ktorý namieta porušenie práv svojho plnoletého syna   (t.   j.   nie   je   jeho   zákonným   zástupcom)   postupom   ministerstva   v súvislosti s rozhodovaním o platnosti jeho osobných dokladov. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti. Z tohto dôvodu ústavný súd v súlade   s ústavou,   zákonom   o ústavnom   súde   a s prihliadnutím   na   svoju   doterajšiu rozhodovaciu   činnosť   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   ako   podanú   zjavne   neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože nie je nositeľom základných práv   a   slobôd,   porušenie   ktorých   sťažnosťou   namieta   (II.   ÚS   3/05,   III.   ÚS   464/2010, III. ÚS 281/2012).

Ústavný   súd   ďalej   uvádza,   že   sťažnosť   v predloženom   znení   neobsahuje   ani   po zohľadnení ďalších podaní náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 610/2012).

Z uvedených dôvodov bol dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa aj podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť podala zjavne neoprávnená osoba, ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa, aby ju doplnil, resp. odstránil jej nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach.

Ústavný   súd   v súvislosti   s rozhodovaním   o pravosti   osobných   dokladov   syna sťažovateľa   poukazuje   ďalej   na   prioritnú   (oprávnenú)   možnosť   dotknutej   osoby   (syna sťažovateľa)   využiť   právne   prostriedky   na   ochranu   svojich   práv   v systéme   správneho súdnictva   pred   všeobecnými súdmi,   čo   by mohlo zakladať ďalší   dôvod   na odmietnutie sťažnosti   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   (vychádzajúc   z jeho   subsidiárnej právomoci zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy vo vzťahu ku všeobecným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013