znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 548/2012-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3 T 62/2010 z 2. októbra 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. októbra 2012   doručené   podanie   V.   B.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“, ktoré ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 62/2010 z 2. októbra 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ v úvodnej časti sťažnosti uvádza: „Podávam sťažnosť na verdikt Okr.   Súdu Prievidza pod sp.   zn.   3 T 62/2010 za porušenie Ústavy SR čl. 50 ods. 1 prezumcie nevyni. S prihliadnutím na Európsky dohovor o ľudských   práv   čl.   6   ods.   1/2/3.   Zároveň   žiadam   Ústavný   súd   SR,   aby   mi   pridelily ústavného   advokáta...   Nakoľko   my   môj   pridelený   advokát   ex   offo   odmietol   spomínanú žiadosť napísať...“

Zo   sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ   bol napadnutým rozsudkom   okresného súdu odsúdený „za   prečin   vyhrážania   a   prečin   krádeže   na   16.   mesiacov   zo   zaradením   do stredného   stupňa   stráženia...“.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   formuluje výhrady   voči   spôsobu vykonania   dokazovania   a   vyhodnocovaniu   dôkazov   („Voči   mojej   osobe   svedčí   jeden vykonštruovaný svedok..., ktorý menil svoje výpovede“) v konaní pred okresným súdom v jeho trestnej veci a zároveň namieta, že v jeho trestnej veci mal rozhodovať senát, a nie samosudca,   a   tiež   tvrdí,   že „Okr.   súd   mal   brať   do   úvahy   Ústavu   SR   čl.   50   ods.   1/2 prezumciu nevynny. Okr. Súd neakceptoval prezumciu nevinny čo je hrubé porušovanie mojich ľudských práv a Eu dohovoru... preto žiadam byť prepustený s väzby a finančne odškodnenie vo výške 10 000 eur.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 50 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 62/2010 z 2. októbra 2012.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   môže domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Proti   napadnutému   rozsudku   okresného   súdu   bol   sťažovateľ   oprávnený   podať odvolanie, čo podľa zistenia ústavného súdu aj urobil. O odvolaní sťažovateľa je oprávnený a aj povinný rozhodnúť miestne príslušný krajský súd ako odvolací súd (vo veci sťažovateľa ide o Krajský súd v Trenčíne, pozn.). Právomoc odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   nedostatku   svojej právomoci na jej prerokovanie.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   rozhodovať   o   ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2012