znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 546/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   postupom   Okresného súdu   Žilina v   konaní vedenom   pod sp.   zn. 4   C 136/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2013 doručená   sťažnosť   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 136/2009, ktorého predmetom je rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   ktorý   podal   bývalý   manžel sťažovateľky.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že návrh bol podaný okresnému súdu 22. júla 2009. Okresný súd uskutočnil vo veci štyri pojednávania  13. januára 2010, 30. apríla 2010, 16. júna 2010 a 25. júna 2010 a uznesením z 28. apríla 2011 nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa   podala   posudok   12.   júla   2011.   Sťažovateľka   v konaní   pred   okresným   súdom namietala vady znaleckého posudku, ktoré okresný súd neakceptoval, a preto si nechala vypracovať a v konaní predložila odborné vyjadrenie z 15. februára 2012 vypracované iným znalcom. Navrhovateľ nesúhlasil so závermi odborného vyjadrenia, a preto okresný súd uznesením z 24. mája 2012 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, ktorý však následne okresnému súdu oznámil, že nemôže vyhotoviť znalecký posudok pre zdravotné problémy. Okresný súd preto uznesením z 12. júla 2012 pribral do konania iného znalca. Znalkyňa prevzala uznesenie 3. októbra 2012 a vo februári 2013 určila   termín   miestnej   ohliadky   rodinného domu   na 10.   apríl   2013.   Tento   úkon   neskôr zrušila zo zdravotných dôvodov. Sťažovateľka uvádza, že do podania sťažnosti znalkyňa nevykonala ohliadku a ani nepodala znalecký posudok.

Ústavný súd už na základe sťažnosti sťažovateľky z 24. augusta 2012 posudzoval zbytočné prieťahy v postupe   okresného   súdu   v označenom   konaní a rozhodol   nálezom sp. zn. III. ÚS 471/2012 z 13. novembra 2012, ktorým vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka sa pred podaním tejto sťažnosti obrátila aj na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v   znení neskorších   predpisov,   ktorú   predseda   okresného súdu v prípise sp. zn. 1SprS/116/2013 z 23. apríla 2013 vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Sťažovateľka namieta, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu vo veci, ktorá nie je právne zložitá a konanie o nej trvá už tri roky a deväť mesiacov, sa nachádza v stave právnej neistoty, klesá hodnota jej spoluvlastníckeho podielu, nemôže s nehnuteľnosťou voľne nakladať a vzniká jej škoda tým, že za daného právneho stavu zostáva nehnuteľnosť nedokončená a následkom poveternostných vplyvov sa jej stav zhoršuje. Okrem toho má kľúče od rodinného domu aj jej bývalý manžel a mieni sa do neho nasťahovať, pričom v minulosti ju počas spoločného bývania fyzicky napádal. Tieto okolnosti vyvolávajú u nej stres a majú nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné   právo   sťažovateľky   J.   S.   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4C/136/2009.

2.   Okresnému súdu Žilina   v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   4C/136/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke J. S., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6000,- €. (slovom: šesťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   priznáva úhradu trov   právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na jeho účet JUDr. Mgr. Š. B. číslo:.. vedený v P., a. s., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z   petitu   sťažnosti,   ako   aj   z   jej   odôvodnenia   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   od   začatia   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 4 C 136/2009 bez ohľadu na to, že ústavný súd už v tejto veci rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 471/2012 z 13. novembra 2012, právoplatným 4. decembra 2012.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť je v časti, ktorá sa týka postupu okresného súdu v označenom konaní v období do 4. decembra 2012, neprípustná podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a teda je daný dôvod na jej odmietnutie v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie, či postup okresného súdu v období od 4. decembra 2012 do podania sťažnosti 9. mája 2013, ako aj v období nasledujúcom po podaní sťažnosti, opodstatňuje jej prijatie na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh, ako aj zistení ústavného súdu vyplýva, že činnosť okresného súdu v období od 4. decembra 2012 bola zameraná na zabezpečenie kontrolného znaleckého posudku týkajúceho sa hodnoty nehnuteľností a namietaný prieťah okresného súdu   v   tomto   období   vznikol   v   dôsledku   okolností   na   strane   znalkyne   (jej práceneschopnosť),   ktorý   ide   na   vrub   okresnému   súdu   (napr.   III.   ÚS   111/01, IV. ÚS 207/09).

Podľa judikatúry ústavného súdu však nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pokiaľ ústavný   súd   zistí,   že   sa   postup   všeobecného   súdu   nevyznačuje   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. m. m. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 264/2011).

S prihliadnutím na krátky čas, ktorý uplynul od právoplatnosti nálezu ústavného súdu do podania opakovanej sťažnosti (od 4. decembra 2012 do 9. mája 2013), na úkony, ktoré vo veci v tomto období vykonával okresný súd, a na skutočnosť, že je nariadený termín pojednávania na prerokovanie veci na 8. november 2013, ústavný súd dospel k záveru, že aj keď   postup   okresného   súdu   v   tomto   období   pri   zabezpečovaní   kontrolného   znaleckého posudku nebol optimálny, ale sťažovateľkou namietaný prieťah nepovažuje za taký, aby ho po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol vyhodnotiť ako zbytočný.

Ústavný súd preto posúdil sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na zistené dôvody na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,   ak by okresný súd v ďalšom   období v namietanom konaní nepostupoval plynulo,   resp.   efektívne,   sťažovateľke   nič   nebráni   v   tom,   aby   sa   opätovne   obrátila   na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013