znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 539/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 2 CoZm/41/2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2012 doručená sťažnosť JUDr. P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoZm/41/2011 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Spoločnosť   M.   k. s.,   so   sídlom...,   zapísaná   v   Obchodnom   registri...,   po   zmene právnej   formy:   M.   s. r. o.,   pôvodne   so   sídlom...,   so   súčasným   sídlom...,   zapísaná v Obchodnom   registri...,   zastúpená:   P.   H.,   konateľ,   vystavila   dňa   16. 01. 2009   vlastnú zmenku   ako   vystaviteľ   vlastnej   zmenky   v prospech   spoločnosti:   T.,   a. s.,   so   sídlom... zapísaná v Obchodnom registri... (právny predchodca sťažovateľa) ako remitenta na sumu v celkovej   výške   84.166,-   EUR,   ktorá   spĺňa   všetky   zákonom   č. 191/1950   Zb.   v   znení neskorších predpisov (Zákon zmenkový a šekový) požadované náležitosti pre jej platnosť, vytvorenie   ako   aj   na   vznik   zmenkového   záväzku,   ktorá   bola   splatná   dňa   30. 06. 2009. Nakoľko spoločnosť M. s. r. o. predmetnú vlastnú zmenku nezaplatila do lehoty splatnosti, právny zástupca spoločnosti T., a. s. listom zo dňa 13. 10. 2010 vyzval spoločnosť M. s. r. o. na   úhradu   zmenky.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   spoločnosť   M.   s. r. o.   na   výzvu nereagovala, spoločnosť T., a. s. podala návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn. č. 3 CbZm/111/2010. Spoločnosť M. s. r. o. podala na Okresnom súde Bratislava V námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa   22. 11. 2010,   spis. zn.   č.:   1 Zm 302/2010.   Okresný   súd   Bratislava V   následne spoločnosť T., a. s. vyzval, aby sa vyjadrila k námietkam spoločnosti M. s. r. o. zo dňa 20. 12. 2010   do 10 dní.   Spoločnosť   T.,   a. s.   sa   riadne   a   kvalifikovane   k   námietkam spoločnosti   M.   s. r. o.   vyjadrila   listom   zo   dňa   04. 02. 2011.   Následne   došlo   k prevodu zmenky na sumu 84.166,-EUR zo spoločnosti T., a. s. na fyzickú osobu JUDr. P. K... – sťažovateľ.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:«Listom zo dňa 22. 02. 2011 spoločnosť T., a. s. požiadala Okresný súd Bratislava V o zmenu navrhovateľa podľa § 92 ods. 2 O. s. p., pričom Okresný súd Bratislava V zmenu navrhovateľa pripustil uznesením. Sťažovateľ listom zo dňa 27. 09. 2011 s názvom „Návrh na rozšírenie znaleckého dokazovania a návrh na vstúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu“ navrhol, aby na strane odporcu ako odporca v 2. rade vstúpila do predmetného konania Z. H., rod. F... a podrobila sa taktiež znaleckému dokazovaniu, nakoľko Z. H. podľa   nových   informácií   a   predložených   dôkazov   zo   strany   sťažovateľa,   konala   bežne v obchodnom styku v mene spoločnosti M. s. r. o. Je pravdepodobné, že v mene spoločnosti M.   s. r. o.,   Z.   H....   podpísala   zmenku   sťažovateľa   na   sumu   84.166,- EUR,   čím   podľa Zmenkového a šekového zákona ručí ako fyzická osoba za predmetný záväzok vo výške 84.166,- EUR   s   príslušenstvom,   pričom   sťažovateľ   o   týchto   skutočnostiach   predložil konajúcemu   Okresnému   súdu   Bratislava V   písomné   dokumenty,   na   ktorých   je   uvedený pravdepodobne totožný podpis Z. H..., ako je na predmetnej zmenke na sumu 84.166,- EUR. Okresný súd Bratislava V pripustil uznesením, aby do predmetného konania ako odporca v druhom rade pristúpila Z. H... Následne spoločnosť M. s. r. o. ako odporca v 1. rade a Z. H. ako odporca v 2. rade podali odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V., ktorým príslušný Okresný súd Bratislava V pripustil, aby do konania ako odporca v 2. rade pristúpila Z. H... Sťažovateľ sa listom zo dňa 10. 01. 2012 vyjadril kvalifikovane k obom vyššie uvedeným odvolaniam, pričom sťažovateľ uviedol, že tak spoločnosti M. s. r. o., ako aj Z. H. ako odporcom v 1. a 2. rade neprináleží procesné právo na odvolanie sa v prípade uznesenia   Okresného   súdu   Bratislava V   o   povolení   pristúpenia   Z.   H.   do   predmetného konania.»

Napokon sťažovateľ v súvislosti s postupom krajského súdu v namietanom konaní poukázal na to, že „Vzhľadom na nečinnosť Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod spis. zn. č. 2CoZm/41/2011 sťažovateľ podal sťažnosť podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch listom zo dňa 03. 07. 2012 na konajúci Krajský súd v Bratislave z dôvodu prieťahov v predmetnom odvolacom konaní.

Podpredseda Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľ. S. listom zo dňa 18. 07. 2012 písomne   potvrdil,   že   predmetná   sťažnosť   na   nečinnosť   Krajského   súdu   v Bratislave   je dôvodná, nakoľko v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod spis. zn. č. 2 CoZm/41/2011 dochádza k prieťahom v konaní, nakoľko Krajský súd v Bratislave má spornú vec od dňa 23. 12. 2011 a do dnešného dňa v predmetnej veci vôbec nekonal a ani nekoná.“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol, aby ústavný   súd   nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. P. K..., trvale bytom..., občan SR, na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. č. 2 CoZm/41/2011 porušené bolo.

2. Krajskému   súdu   v   Bratislave   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn. č. 2 CoZm/41/2011 konal bez ďalších prieťahov.“

Ďalej sa sťažovateľ domáhal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 7 574,94 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoZm/41/2011, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu   vyplýva, že nie každý   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   návrh   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený   (I. ÚS 38/04,   III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   namietané   konanie   začalo na krajskom súde 23. decembra 2011, keď po podaní odvolaní odporcami v 1. a 2. rade mu bol   predložený   súdny   spis   Okresného   súdu   Bratislava V   sp. zn.   3 CbZm/111/2010 na rozhodnutie o tomto opravnom prostriedku.

Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   krajský   súd   vrátil   súdny   spis   Okresnému   súdu Bratislava V 23. augusta 2012 bez rozhodnutia s poukazom na postup vo veci podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Vo   vzťahu   k posúdeniu   doterajšej   dĺžky   namietaného   konania   a   berúc   taktiež do úvahy okolnosti danej veci ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup krajského súdu   v namietanom   konaní mohol   byť   efektívnejší,   avšak   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 2 CoZm/41/2011 nemajú zistené nedostatky v postupe krajského súdu podľa názoru ústavného súdu dosiaľ takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy.   Súčasný   stav   konania   podľa   názoru   ústavného   súdu   nevylučuje definitívne možnosť prerokovania predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (m. m. III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   po   predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a zo   zistenia   ústavného   súdu   na   krajskom   súde   ďalej vyplýva, že v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní z 3. júla 2012 sa podpredseda krajského súdu poverený plnením úloh predsedu súdu, za „vzniknuté objektívne prieťahy ospravedlnil“ a právnemu zástupcovi sťažovateľa okrem iného oznámil, že „vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 23. 12. 2011 a bola jej pridelená sp. zn. 2 CoZm/41/2011.   Z   vyjadrenia   predsedníčky   senátu   JUDr.   Z.   I.,   ktorá   je   zároveň referujúcou sudkyňou vo veci vyplýva, že vzhľadom k celkovému počtu nevybavených vecí v oddeleniach 2 Cob, 2 CoZm a 16 CoE, taktiež celkovému nápadu v roku 2012 tvoriaceho cca 300 vecí, prirátajúc zostatok agendy z roku 2011, ktorú vybavuje senát JUDr. Z. I., sa v súčasnej dobe vybavujú veci, ktoré napadli v mesiacoch máj – jún 2011 podľa dátumu nápadu. Vzhľadom na uvedené predsedníčka senátu predpokladá konanie v predmetnej veci v priebehu mesiacov september – október 2012...

Súčasne   podotýkam,   že   vec   sp. zn.   2 CoZm 41/2011   bude   prevedená   do   režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu povereného plnením úloh predsedu súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.“.

Uvedené skutočnosti sťažovateľ nezobral do úvahy a napriek tomu podal sťažnosť ústavnému súdu, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu.

V súvislosti   s tým,   že   podpredseda   krajského   súdu   v odpovedi   na   sťažnosť sťažovateľa uznal existenciu prieťahov v namietanom konaní a ospravedlnil sa mu za to, ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, podľa ktorého skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí bez ďalšieho v nadväznosti na to viesť k prijatiu podanej sťažnosti podľa   čl. 127   ústavy   na   ďalšie   konanie   (§ 25   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde),   pretože ústavný   súd   pridržiavajúc   sa   doterajšej   stabilizovanej   judikatúry   považuje   za   potrebné poskytnúť   všeobecnému   súdu   časový   priestor   na   prijatie   opatrení   s cieľom   nápravy a odstránenia   nežiaduceho   stavu   zapríčineného   jeho   dovtedajšou   nečinnosťou   alebo neefektívnou činnosťou (m. m. IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   sa v posudzovanej   veci   z   jeho pohľadu   javí   ako   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Stav   namietaného   konania   v čase   predbežného   prerokovania   sťažnosti   umožňuje vysloviť   názor,   že   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   prispelo   k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou krajského súdu, čo z pohľadu ústavného súdu v danej veci znamená, že sťažnosť nie je ani z tohto dôvodu opodstatnená.Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012