znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 538/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť K. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   sp. zn. 1 T 96/2010 z 25. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. V. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2012 doručená sťažnosť K. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných   práv   podľa   čl. 17   ods. 2,   čl. 48   ods. 2   a čl. 50   ods. 3   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 96/2010 z 25. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd 25. júna 2012 na verejnom   zasadnutí   predbežne   prerokoval   obžalobu   prokurátora   Krajskej   prokuratúry v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „prokurátor   krajskej   prokuratúry“)   č. k.   Kv 55/08-465 z 24. augusta   2010   a napadnutým   uznesením   podľa   § 244   ods. 1   písm. k)   Trestného poriadku   okrem   iného   rozhodol,   že   predmetnú   obžalobu   prijíma,   a zároveň   nariadil v trestnej veci obvineného N. K. a spol. hlavné pojednávanie na 3., 4. a 6. septembra 2012. Sťažovateľ uviedol, že na základe podanej obžaloby „som t. č. ako obžalovaný stíhaný pred súdom ako obžalovaný v 19./rade za skutky uvedené v bode 8./ a 9./ obžaloby nezákonným postupom, a preto sú mne a mojej rodine spôsobené nesmierne psychické aj fyzické útrapy a musím   vynaložiť   ďalšie   a ďalšie   finančné   prostriedky,   aby   som   sa   domohol   mojich základných ľudských práv a práv na súdnu ochranu,   pričom tieto moje práva zaručuje Ústava Slovenskej republiky, a podľa judikatúry a rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR za ochranu mojich základných práv sú v prvom rade zodpovedné všeobecné súdy, čo však odporca (t. j. okresný súd, pozn.) neučinil“.

Sťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predbežne prerokoval   a po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   rozhodol,   že   napadnutým   uznesením   boli porušené   jeho   základné   práva   podľa   čl. 17   ods. 2,   čl. 48   ods. 2   a čl. 50   ods. 3   ústavy, a zároveň,   aby   napadnuté   uznesenie   zrušil.   Sťažovateľ   sa   taktiež   domáha   priznania finančného zadosťučinenia v sume 33 000 € a úhrady trov konania.

Napokon   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   v súlade   s   § 52   ods. 2   zákona o ústavnom súde rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým uloží okresnému súdu, „aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného uznesenia č. k.: 1 T/96/2012 (správne má ísť o uznesenie   sp. zn.   1 T 96/2010,   pozn.) zo dňa 25.   júna   2010,   ktorým   prijal   na   ďalšie konanie podľa § 244 ods. 1 písm. k) Tr. poriadku obžalobu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, sp. zn. Kv 55/08-465 zo dňa 24. 8. 2010“.

Odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sťažovateľ poznamenáva, že proti napadnutému uzneseniu nepodal riadny opravný prostriedok, pretože podľa § 185 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku a s poukazom na § 244 ods. 3 Trestného poriadku nie je proti   uzneseniu   súdu   prvého   stupňa   podľa   § 244   ods. 1   písm. k)   Trestného   poriadku prípustný opravný prostriedok (sťažnosť).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   už   citovaného   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany základných   práv   a   slobôd   je   rozdelený   medzi   všeobecné   súdy   a   ústavný   súd,   pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany   a predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o   ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Sťažovateľ v danom prípade namieta porušenie svojich v petite sťažnosti označených základných práv podľa ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 96/2010 z 25. júna 2012, ktorým bola podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku obžaloba prokurátora krajskej   prokuratúry   č. k.   Kv 55/08-465   z 24.   augusta   2010   prijatá   na   ďalšie   konanie a zároveň   bol   v predmetnej   trestnej   veci   (v ktorej   je   sťažovateľ   v procesnom   postavení obžalovaného v 19. rade) nariadený termín hlavného pojednávania, na ktorom sa uskutoční dokazovanie v tejto trestnej veci.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej „trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako   aj   v   predmetnej   veci   konajúcich   všeobecných   súdov   naprávať,   resp.   korigovať jednotlivé   pochybenia, ku   ktorým   došlo   v   predchádzajúcich   štádiách   trestného   konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať   také   pochybenia   príslušných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   neboli   odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy.“ (IV. ÚS 166/2010, m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07, IV. ÚS 312/2010).

V danom prípade sťažovateľ nepochybne bude mať možnosť v ďalšom priebehu trestného konania v rámci svojho práva na obhajobu uplatňovať v konaní pred okresným súdom a príp. tiež pred odvolacím súdom (resp. aj dovolacím súdom) všetky námietky, ktoré uplatnil v sťažnosti podanej ústavnému súdu. O týchto námietkach bude oprávnený a aj   povinný   rozhodnúť   príslušný   všeobecný   súd.   Táto   skutočnosť   vylučuje   právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnosti sťažovateľa v jeho trestnej veci, ktorá sa nachádza v štádiu konania pred súdom prvého stupňa.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   nedostatku   svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012