znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 535/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   F.   P., s. r. o.,   B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr. B.   F.,   vedené   pod spisovými   značkami:   Rvp 9170/2012,   Rvp 9171/2012,   Rvp 9172/2012,   Rvp 9173/2012, Rvp 9174/2012,   Rvp 9175/2012,   Rvp 9176/2012,   Rvp 9177/2012,   Rvp 9178/2012, Rvp 9179/2012,   Rvp 9180/2012,   Rvp 9181/2012,   Rvp 9183/2012,   Rvp 9184/2012 a Rvp 9185/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd a tiež   porušenia   čl. 12 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl. 14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených pod spisovými značkami: 6 Er515/2011, 2 Er/379/2010, 2 Er/190/2011, 4 Er/94/2011, 6 Er/569/2010, 3 Er/492/2011, 2 Er/812/2010,   4 Er/678/2010,   3 Er/556/2010,   6 Er/292/2010,   8 Er/178/2011, 8 Er/144/2011,   4 Er/635/2010,   4 Er/117/2011   a 2 Er/740/2010   v súvislosti   s jeho rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   vedené   pod   spisovými   značkami: Rvp 9170/2012,   Rvp 9171/2012,   Rvp 9172/2012,   Rvp 9173/2012,   Rvp 9174/2012, Rvp 9175/2012,   Rvp 9176/2012,   Rvp 9177/2012,   Rvp 9178/2012,   Rvp 9179/2012, Rvp 9180/2012,   Rvp 9181/2012,   Rvp 9183/2012,   Rvp 9184/2012   a Rvp 9185/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9170/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod spisovými   značkami:   Rvp 9170/2012,   Rvp 9171/2012,   Rvp 9172/2012,   Rvp 9173/2012, Rvp 9174/2012,   Rvp 9175/2012,   Rvp 9176/2012,   Rvp 9177/2012,   Rvp 9178/2012, Rvp 9179/2012,   Rvp 9180/2012,   Rvp 9181/2012,   Rvp 9183/2012,   Rvp 9184/2012 a Rvp 9185/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a tiež   porušenie   čl. 12   ods. 2   ústavy   a čl. 14 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaniach vedených   pod   spisovými   značkami:   6 Er/515/2011,   2 Er/379/2010,   2 Er/190/2011, 4 Er/94/2011, 6 Er/569/2010, 3 Er/492/2011, 2 Er/812/2010, 4 Er/678/2010, 3 Er/556/2010, 6 Er/292/2010,   8 Er/178/2011,   8 Er/144/2011,   4 Er/635/2010,   4 Er/117/2011 a 2 Er/740/2010 (ďalej   spolu   aj   „napadnuté   konania“) v súvislosti   s jeho   rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   súdnemu   exekútorovi   návrhy na vykonanie exekúcií na vymoženie pohľadávok, ktoré jej vznikli nesplnením záväzkov vyplývajúcich   zo   zmlúv   o úvere.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.   o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie   exekúcií,   čím   podľa   sťažovateľky   došlo   k zákonnému   založeniu   jeho povinnosti   rozhodnúť   o nich   v rámci   priznanej   právomoci   v zákonom   ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach   súdneho exekútora   o udelenie poverení na vykonanie exekúcií do dňa podania jej sťažností ústavnému súdu nerozhodol napriek tomu, že tieto veci nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Sťažovateľka   vzhľadom   na   z jej   pohľadu   neodôvodnenú   činnosť   a neefektívny postup   okresného   súdu   podala v zmysle   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o súdoch a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   predsedovi okresného   súdu   sťažnostiach   na prieťahy   v týchto   exekučných   konaniach.   Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na tieto sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   a tiež   k   porušeniu   čl. 12   ods. 2   ústavy   a čl. 14   dohovoru   upravujúcich   zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy,   práva   podľa   dohovoru   a dodatkového   protokolu,   ako   aj   ďalšie   ňou   označené ustanovenia   ústavy   a   dohovoru,   zároveň,   aby   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez zbytočných   prieťahov a napokon   aby   uložil   okresnému   súdu   zaplatiť   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovými značkami:   Rvp 9170/2012,   Rvp 9171/2012,   Rvp 9172/2012,   Rvp 9173/2012, Rvp 9174/2012,   Rvp 9175/2012,   Rvp 9176/2012,   Rvp 9177/2012,   Rvp 9178/2012, Rvp 9179/2012,   Rvp 9180/2012,   Rvp 9181/2012,   Rvp 9183/2012,   Rvp 9184/2012 a Rvp 9185/2012   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností,   ako   aj vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

O zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III. ÚS 263/03,   IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom   už v sťažnosti   podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy   označený   všeobecný   súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv   nečinnosťou   tohto   súdu   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   sťažností   je   preskúmanie   opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v napadnutých konaniach malo dôjsť v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo   spisov   okresného   súdu,   ktoré   si   ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného prerokovania   veci   vyžiadal,   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   rozhodol   o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií takto:

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 Er/515/2011   (Rvp 9170/2012)   okresný   súd uznesením   z 24.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie   exekúcie;   ku   dňu   vyžiadania   spisu   toto   uznesenie   ešte   nenadobudlo právoplatnosť   pre   problémy   s jeho   doručením   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky v exekučnom konaní,

-   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 2 Er/379/2010   (Rvp 9171/2012)   okresný   súd uznesením   z 30.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 Er/190/2011   (Rvp 9172/2012)   okresný   súd uznesením   z 10.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 4 Er/94/2011   (Rvp 9173/2012)   okresný   súd uznesením   z 21.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 6 Er/569/2010   (Rvp 9174/2012)   okresný   súd uznesením   zo 14.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 Er/492/2011   (Rvp 9175/2012)   okresný   súd uznesením   z 31.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie   exekúcie,   pričom   sťažovateľka   podala   proti   tomuto   uzneseniu   odvolanie, o ktorom ešte nebolo ku dňu vyžiadania spisu rozhodnuté,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 Er/812/2010   (Rvp 9176/2012)   okresný   súd uznesením   z 10.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 4 Er/678/2010   (Rvp 9177/2012)   okresný   súd uznesením   z 31.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 Er/556/2010   (Rvp 9178/2012)   okresný   súd uznesením   z 11.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 6 Er/292/2010   (Rvp 9179/2012)   okresný   súd uznesením   z 24.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 Er/178/2011   (Rvp 9180/2012)   okresný   súd uznesením   z 23.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 Er/144/2011   (Rvp 9181/2012)   okresný   súd uznesením   z 25.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. júla 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 4 Er/635/2010   (Rvp 9183/2012)   okresný   súd uznesením   zo   6.   júna   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 4 Er/117/2011   (Rvp 9184/2012)   okresný   súd uznesením   z 15.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. júna 2012,

-   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 Er740/2010   (Rvp 9185/2012)   okresný   súd uznesením   z 10.   mája   2012   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2012.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v uvedených   konaniach   bolo   ku   dňu   podania   sťažností ústavnému   súdu   vo   veci   žiadostí   súdneho   exekútora   o   udelenie   poverení   na vykonanie exekúcií okresným súdom rozhodnuté tak, že tieto boli zamietnuté.

Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach v konaní   o rozhodovaní   o žiadostiach   súdneho   exekútora   o udelenie   poverení na vykonanie exekúcií v konaní pred ústavným súdom v čase, keď už postupom okresného súdu zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu ňou označeného základného práva, ústavný súd   sťažnosti   v súlade   s § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnené.

II.3   K namietanému   porušeniu   základných   práv podľa čl. 20 ods. 1 a   čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, pričom z jej   argumentácie   vyplýva,   že   ich   porušenie   namieta   v priamej   príčinnej   súvislosti (z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v sťažnosťami napadnutých konaniach   neexistuje   predpoklad,   aby   v prípade   prijatia   sťažností   na   ďalšie   konanie prichádzalo do úvahy   vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   a v nadväznosti   na   to   konštatuje,   že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosti   aj   v tejto   časti   pri   predbežnom prerokovaní odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012