znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 533/2011-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 202/11 a jej uznesením 22. augusta 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2011   doručená   sťažnosť   M.   M.,   P.,   v tom   čase   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp.   zn.   XV/2 Gn 202/11   a   jej   uznesením   z   22.   augusta   2011   (ďalej   aj   „namietané uznesenie“). Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 31. októbra 2011.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   písomným   podaním zo 16. apríla 2011 oznámil orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu bývalým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. M. Ž.

Uznesením   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Pezinku, odboru kriminálnej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: ORP-192/OVK-PK-2011 z 22. júla 2011 bolo trestné oznámenie sťažovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku   odmietnuté,   keďže   nebol   dôvod   na začatie trestného stíhania   alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   z   22.   júla   2011   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   ktorú generálna prokuratúra uznesením č. k. XV/2 Gn 202/11-10 z 22. augusta 2011 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ zastáva názor, že namietané uznesenie absolútne nereaguje na argumenty uvedené   sťažovateľom   v   jeho   sťažnosti   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa. „Generálna prokuratúra nereagovala na žiadnu moju námietku uvedenú v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, čím došlo k úplnému odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. M. podľa čl. 46 ods. Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 202/11 a jej uznesením č. k. XV/2 Gn 202/11-10 zo dňa 22. augusta 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. XV/2 Gn 202/11-10 zo dňa 22. augusta 2011 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zakazuje pokračovať v porušovaní označeného základného práva M. M.

4. M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €, ktorú mu je povinná   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. M. M. priznáva trovy konania, ktoré je povinná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky   vyplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   Mgr.   R.   T.,   B.   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania osobitne sústredil na posúdenie, či disponuje právomocou na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi   účinnú   ochranu   jeho   práv   a   právom   chránených   záujmov   (m.   m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS   112/06).   Podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   zakladajú   povinnosť   príslušného prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právnych prostriedkov nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný súd nenašiel dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil od uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalšie prostriedky nápravy – podnet na preskúmanie postupu prokurátora generálnej prokuratúry a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže   domáhať   preskúmania   zákonnosti   napadnutého   postupu   a   uznesenia   generálnej prokuratúry v predmetnej veci.

Uvedené právne prostriedky umožňovali, resp. umožňujú sťažovateľovi dosiahnuť účinnú   nápravu   vzhľadom   na   právomoc   nadriadeného   prokurátora   záväzným   pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v jeho veci aj napriek doterajšiemu postupu generálnej prokuratúry,   ak   by   na základe   podnetu,   resp.   opakovaného podnetu   sťažovateľa   dospel k záveru, že označené uznesenie generálnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Použitie   týchto   právnych   prostriedkov   nápravy   je   v   zmysle   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011