znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 532/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   F.   P., s. r. o.,   B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   B.   F.,   vedené   pod spisovými   značkami: Rvp 4423/2012,   Rvp 4426/2012,   Rvp 4429/2012,   Rvp 4432/2012, Rvp 4433/2012,   Rvp 4436/2012,   Rvp 4438/2012   a Rvp 4440/2012 vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1,   čl. 46   ods. 1   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a čl. 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod spisovými značkami: 24 Er/3294/2011, 20 Er/813/2011,   24 Er/3558/2011,   12 Er/1461/2011,   20 Er/515/2011,   20 Er/425/2011, 20 Er/473/2011   a sp. zn.   20 Er/471/2011 v súvislosti   s jeho   rozhodovaním   o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   vedené   pod spisovými   značkami: Rvp 4423/2012,   Rvp 4426/2012,   Rvp 4429/2012,   Rvp 4432/2012,   Rvp 4433/2012, Rvp 4436/2012,   Rvp 4438/2012   a Rvp 4440/2012   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4423/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 osobne   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené   pod spisovými   značkami:   Rvp 4423/2012,   Rvp 4426/2012,   Rvp 4429/2012, Rvp 4432/2012,   Rvp 4433/2012,   Rvp 4436/2012,   Rvp 4438/2012   a Rvp 4440/2012, doplnené   podaniami   doručenými   30.   júla   2012, vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1,   čl. 46   ods. 1   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami:   24 Er/3294/2011,   20 Er/813/2011,   24 Er/3558/2011,   12 Er/1461/2011, 20 Er/515/2011,   20 Er/425/2011,   20 Er/473/2011   a 20 Er/471/2011   (ďalej   aj   „napadnuté konania“) v súvislosti   s jeho   rozhodovaním   o žiadostiach   súdneho   exekútora   o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach podanými návrhmi požiadala   súdneho   exekútora   o vykonanie   exekúcií.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa procesnej   úpravy   obsiahnutej   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995 Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií,   čím   došlo   podľa   sťažovateľky   k zákonnému založeniu   povinnosti   okresného   súdu   rozhodnúť   o nich   v rámci   priznanej   právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach   súdneho exekútora   o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru   nevykazujú   znaky   mimoriadnej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú   takú   spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej do dňa spísania sťažností neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napadnuté   konania   vedú,   preto   ich   identifikovala   len   pomocou   označenia   účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Sťažovateľka   vzhľadom   na   z jej   pohľadu   neodôvodnenú   činnosť   a neefektívny postup   okresného   súdu   podala   v zmysle   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach. Sťažovateľka   v sťažnostiach   uvádza,   že   na   svoje   sťažnosti   z 25.   mája   2011   nedostala od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   a tiež   k   porušeniu   čl. 12   ods. 2   ústavy   a čl. 14   dohovoru   upravujúcich   zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy,   práva   podľa   dohovoru   a dodatkového   protokolu,   ako   aj   ďalšie   ňou   označené ustanovenia ústavy a dohovoru, zároveň aby prikázal okresnému súdu postupovať v týchto konaniach bez zbytočných   prieťahov   a napokon   aby uložil   okresnému súdu   zaplatiť jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 označenými ako „Spresnenie petitu“ sťažovateľka doplnila sťažnosti vedené ústavným súdom pod spisovými značkami: Rvp 4423/2012,   Rvp 4426/2012,   Rvp 4429/2012,   Rvp 4432/2012,   Rvp 4433/2012, Rvp 4436/2012,   Rvp 4438/2012   a Rvp 4440/2012 uvedením   spisových   značiek,   pod ktorými sú ňou iniciované konania vedené okresným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o ústavnom   súde   možno   v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod spisovými značkami:   Rvp 4423/2012,   Rvp 4426/2012,   Rvp 4429/2012,   Rvp 4432/2012, Rvp 4433/2012,   Rvp 4436/2012,   Rvp 4438/2012   a Rvp 4440/2012 a z tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom na totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

II.2.1   K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod   spisovými   značkami:   20 Er/813/2011,   20 Er/515/2011,   20 Er/425/2011, 20 Er/473/2011 a 20 Er/471/2011

V   konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje, aby sťažovateľ preukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu postupoval podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch, teda že podal sťažnosť predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takúto   sťažnosť   totiž   ústavný   súd   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochrane   základných   práv   a   slobôd   je sťažovateľ   povinný   využiť   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   (porovnaj   napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je   v   súlade   so   základným   právom   zaručeným   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ale   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou   (m.   m.   II. ÚS 64/97,   I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   (a   tiež   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru),   koná   iba   za   predpokladu,   ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   v sťažnostiach   tvrdí,   že   v súlade   so   zákonom   o súdoch „podal[a] písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že k sťažnostiam   nepripojila   fotokópie   sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 12. septembra 2012 vyzval, aby   tak   urobila   v ním   určenej   lehote,   a zároveň   ju   upozornil   na   možnosť   odmietnutia sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním z 28. septembra 2012, ku ktorému   pripojila   kópie   podaní   označených   ako „Sťažnosť   na   prieťahy   v konaní“ z 25. mája   2011   spolu   s kópiou   podacieho   hárku   pošty   (ďalej   len   „sťažnosť   z 25. mája 2011“, spolu len „sťažnosti z 25. mája 2011“), z ktorého vyplýva, že sťažovateľka podala 25. mája 2011 na poštovú prepravu okrem iného zásielku adresovanú okresnému súdu, ktorá mala podacie číslo 27401126.

V predložených   kópiách   sťažností   z 25.   mája   2011   sa   okrem   iného   uvádza,   že sťažovateľka podáva sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu, pričom „zoznam jednotlivých konaní (s uvedením ich spisových značiek, osôb povinných a dňa podania žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu) je uvedený v prílohe tejto sťažnosti“.   Sťažovateľka   však   ústavnému   súdu   nepredložila   žiaden   zoznam   konaní, z ktorého   by   bolo   možné   hodnoverným   spôsobom   overiť,   či   v označených   konaniach predtým, ako podala sťažnosť ústavnému súdu,   naozaj kvalifikovane uplatnila sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť nemajú sťažovateľkou doručené kópie sťažností z 25. mája 2011 podľa názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.

Žiadne ďalšie, resp. iné kópie sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch uplatnené vo   vzťahu   ku   konaniam   vedeným   pod spisovými   značkami:   20 Er/813/2011, 20 Er/515/2011, 20 Er/425/2011, 20 Er/473/2011 a 20 Er/471/2011 sťažovateľka ústavnému súdu nepredložila.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka, zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   v   sťažnostiach   hodnoverným   spôsobom nepreukázala, že v doterajšom priebehu konaní vedených okresným súdom pod spisovými značkami:   20 Er/813/2011,   20 Er/515/2011,   20 Er/425/2011,   20 Er/473/2011 a 20 Er/471/2011   podala   kvalifikovaným   spôsobom   sťažnosti   proti   porušovaniu   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu.   Sťažovateľka   zároveň   v   sťažnostiach   neuvádza   žiadne   argumenty,   ktorými   by preukazovala, že podmienku využitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   nesplnila   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažností sťažovateľky namietajúce postup okresného súdu   v konaniach vedených pod spisovými značkami:   20 Er/813/2011,   20 Er/515/2011,   20 Er/425/2011,   20 Er/473/2011 a 20 Er/471/2011   v časti   týkajúcej   sa   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

II.2.2   K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 24 Er/3294/2011, sp. zn. 24 Er/3558/2011 a sp. zn. 12 Er/1461/2011

Sťažovateľka v súvislosti so sťažnosťami, ktorými namieta postup okresného súdu v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   24 Er/3294/2011,   sp. zn.   24 Er/3558/2011   a sp. zn. 12 Er/1461/2011 v podaní z 28. septembra 2012 doručila ústavnému súdu podania označené ako „Sťažnosť   na   postup   súdu“ z 12. marca   2012,   ku   ktorým   zároveň   pripojila   kópiu podacieho hárku. V týchto sťažnostiach však na rozdiel od sťažností z 25. mája 2011 bolo presne označené, ktorých konaní vedených okresným súdom sa týkajú, a to okrem iného označením povinného menom, priezviskom a dátumom narodenia, ako aj číslom zmluvy o úvere.

K   tvrdeniam   sťažovateľky   vyplývajúcim   zo   sťažností,   podľa   ktorých   podala okresnému súdu 25. mája 2011 sťažnosti podľa zákona o súdoch smerujúce proti postupu tohto súdu aj v konaniach vedených pod sp. zn. 24 Er/3294/2011, sp. zn. 24 Er/3558/2011 a sp. zn. 12 Er/1461/2011, ústavný súd poznamenáva, že v týchto konaniach boli zo strany súdneho exekútora okresnému súdu doručené žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií až po „údajnom“ podaní sťažností na postup okresného súdu v týchto konaniach. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Er/3294/2011 až 7. júla 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Er/3558/2011 až 27. júla 2011 a v konaní vedenom pod   sp. zn.   12 Er/1461/2011   až 19. júla   2011.   Z tvrdení   sťažovateľky   uvádzaných v sťažnostiach teda vyplýva, že sťažnosťami na postup okresného súdu z 25. mája 2011 sa domáhala ochrany svojich základných práv v čase, keď okresnému súdu ešte neboli ani doručené žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií zo strany súdneho exekútora, teda v čase, keď do úvahy neprichádzala ani možnosť porušovania jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom okresného súdu.

V súvislosti   s tvrdením   sťažovateľky   vyplývajúcim   z jej   podania   z 28.   septembra 2012,   podľa   ktorého   v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   24 Er/3294/2011,   sp. zn. 24 Er/3558/2011   a sp. zn.   12 Er/1461/2011   podala   sťažnosti   na   postup   okresného   súdu 12. marca   2012,   ústavný   súd   poukazuje   na   svoje   zistenia,   podľa   ktorých   okresný   súd v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   24 Er/3294/2011   uznesením   z 26.   apríla   2012,   v   konaní vedenom pod sp. zn. 24 Er/3558/2011 uznesením z 19.   apríla   2012   a napokon   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   12 Er/1461/2011   uznesením   z 3.   augusta   2012   vylúčil   súdneho exekútora   z vykonávania   exekúcie   a sťažovateľku   vyzval,   aby   navrhla   nového   súdneho exekútora pod hrozbou zastavenia exekučného konania. V konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 24 Er/3558/2011 a sp. zn. 24 Er/3294/2011 už bolo vydané poverenie pre nového súdneho exekútora.

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona   o   súdoch,   prijme   opatrenia   smerujúce   k   zabezpečeniu   ochrany jeho   základného práva, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   okresný   súd   v relatívne   krátkom   čase   potom,   ako sťažovateľka   podala   sťažnosti   z   12. marca 2012,   v ktorých   namieta   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch, rozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení, teda po podaní sťažností nielenže   začal   v predmetných   veciach   konať,   ale   v nich   aj   rozhodol,   t. j.   podanými sťažnosťami   sa   podľa   zákona   o súdoch   zabezpečila   efektívna   ochrana   sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľky   smerujúce   voči postupu okresného   súdu   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn.   24 Er/3294/2011,   sp. zn. 24 Er/3558/2011   a sp. zn.   12 Er/1461/2011   v časti   týkajúcej   sa   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

Navyše,   vo   vzťahu   ku   konaniam   vedeným   pod   sp. zn.   24 Er/3294/2011   a sp. zn. 24 Er/3558/2011   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   jednou   zo   základných   pojmových náležitostí   sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   je   to,   že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod   sp. zn.   24 Er/3294/2011   a sp. zn.   24 Er/3558/2011, v ktorých   sa   rozhodovalo o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií v konaní pred ústavným súdom   v čase,   keď už postupom   okresného súdu   zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu   ňou   označených   práv,   pretože   okresný   súd   ku   dňu   podania   sťažností ústavnému súdu   o týchto   žiadostiach   súdneho exekútora   už rozhodol,   ústavný súd   tieto sťažnosti v tejto časti aj z toho dôvodu odmietol ako zjavne neopodstatnené v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.3   K namietanému   porušeniu   základných   práv podľa čl. 20 ods. 1 a   čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, pričom z jej   argumentácie   vyplýva,   že   ich   porušenie   namieta   v priamej   príčinnej   súvislosti (z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru, že v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva   sťažovateľky   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, konštatuje, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 1   dodatkového   protokolu   a rovnako   tak   ani   k porušeniu   čl. 12   ods. 2   ústavy a čl. 14 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach pri predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012