znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 532/2011-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 15. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. H., D., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Š. N., D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom M. D. pri vybavovaní   petície „Petícia   vlastníkov   a užívateľov   garáží   na  ...   v D.   podľa   zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Z. H. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. októbra 2011 doručená sťažnosť JUDr. Z. H., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Š. N., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva obracať sa sám alebo s inými vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len „petičné právo“) podľa čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.   1 ústavy a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dodatkový   protokol“)   postupom   M.   D. (ďalej len „mesto“) „pri prešetrení a vybavení“ petície „Petícia vlastníkov a užívateľov garáží na...   v D. podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve“ (ďalej len „petícia vlastníkov garáží“).

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:«Odporca (mesto, pozn.) dňa 7. 9. 2009 pod č. 1089/2/Výst/2009-003/SOÚ vydal stavebné   povolenie,   ktoré   sa   dotýka   okrem   iných   pozemkov   aj   hlavného   prístupu   - parc. č.... a ktorým povolil žiadateľovi stavbu „Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste D.“. Následne odporca svojim rozhodnutím č. 2404/031/2011 zo dňa 9. 3. 2011 povolil zvláštne   užívanie   cesty   -   rozkopávku   miestnej   komunikácie,   chodníka   a verejnej   zelene v záujme stavby „Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste D.“. Pre túto ústavnú sťažnosť má relevanciu rozkopávka miestnej komunikácie, chodníka a verejnej zelene na...

Na základe vyššie uvedených povolení sa začiatkom apríla 2011 začali výkopové práce na... v D., t. j. aj na parcele č...., najprv v podobe odstránenia asfaltového povrchu vozovky a výkopu montážnej jamy. Tieto práce však postupovali pomaly, napr. až koncom mája 2011 sa znemožnil celkový prístup ku garážam a tento stav trval do 19. 8. 2011, kedy miesto montážnych jám sa spevnilo betónom.

Keďže   vychádzajúc   z   doteraz   spozorovaného   pracovného   tempa   zamestnancov pracujúcich   na   výkopových   prácach   bola   jasná   dlhodobá   nemožnosť   prístupu   k   našim garážam a ich riadneho užívania, dňa 31. 5. 2011 sme ako vlastníci garáží pripravili a dňa 2. 6. 2011 podali na mestský úrad odporcu petíciu domáhajúc sa v nej znovunastolenia nášho   neobmedzeného   vlastníckeho   (resp.   užívacieho)   práva.   Petíciu   podpísali   aj   takí vlastníci, ktorí vlastnia viac garáží v danej lokalite (napr. A. B. alebo A. W., ktorí spolu vlastnia až 13 garáží).

Ustanovením § 5 ods. 7) zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve je daná doba 30 pracovných dní plynúcich od doručenia petície na prešetrenie a vybavenie petície ako aj na   oznámenie   výsledku   vybavenia   petície.   V   mojom   prípade   táto   lehota   uplynula   dňa 14. 7. 2011, avšak petícia nebola nijako vybavená.

Dňa 3. 8. 2011 mi bol doručený list odporcu, datovaný ku dňu 15. 7. 2011, v ktorom mi oznamuje predĺženie doby na vybavenie petície z dôvodu, že petícia má byť predložená na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva. Doba dodatočne predĺžená na vybavenie petície uplynula dňa 25. 8. 2011.

Z oznámenia odporcu na moju žiadosť o poskytnutie informácie vyplýva, že v čase po doručení petície na mestský úrad odporcu sa konali zasadnutia mestského zastupiteľstva v dňoch 28. 6. 2011 a 19. 7. 2011.

Dňa   20.   7.   2011   som   podal   sťažnosť   na   nečinnosť   orgánu   verejnej   správy   pri vybavení petície - pritom som vychádzal z ustanovenia § 7 ods. 2) zákona o petičnom práve, ktoré   pre   kontrolu   vybavenia   petície   predpokladá   podanie   sťažnosti   podľa   zákona o sťažnostiach. Doba 60 pracovných dní na vybavenie sťažnosti uplynula dňa 14. 10. 2011. Odporca dňa 23. 9. 2011 doručil odpoveď na podanú petíciu, v ktorej oznamuje, že petíciu nepredkladá   mestskému   zastupiteľstvu   z   dôvodu   ukončenia   stavebných   prác   a   obnovy užívacieho práva ku garážam. Na sťažnosť ale nereagoval.

K uvedenému postupu odporcu prednášam tieto námietky, ktoré tvoria základ tejto ústavnej sťažnosti:

1. odporca zmaril moje petičné právo, pričom toto zmarenie petičného práva spočíva v   nerešpektovaní   zákonného   príkazu   ustanoveného   zákonodarcom   v   podobe   doby na vybavenie petície. Zákonodarcom určená doba zrejme nebola stanovená ako následok jeho voľnej úvahy, ale práve naopak, účelovo s cieľom poskytnúť v merite petície relatívne včasnú   a   primeranú   reakciu   na   to   povolaného   orgánu   verejnej   správy.   Odporca   mal možnosť petíciu prejednať na zasadnutí mestského zastupiteľstva napr. dňa 28. 6. 2011 alebo dňa 19. 7. 2011, ale sa tak nestalo. Následná reakcia odporcu v období od 20. 7. 2011 až dodnes sa vyznačuje nečinnosťou odporcu, resp. pre ňu je príznačný ignorantský prístup   k   ústavným   právam   vlastných   občanov.   Odporca   na   moje   podanie   meritórne nereagoval ani v dodatočne predĺženej dobe na vybavenie petície ani v dobe na vybavenie sťažnosti. Uvedený postup odporcu mal priamy dopad aj na moje vlastnícke právo. I keď odporca   oznámil,   že   petíciu   nepredloží   mestskému   zastupiteľstvu,   žiadne   iné   riešenie neprijal, nakoľko vec sa vyriešila bez pričinenia odporcu nadväzujúceho na petíciu.

2.   odporca   v   povoľovacom   konaní   (stavebné   povolenie   a   povolanie   na   zvláštne užívanie   cesty)   sa   nezaoberal   ochranou   vlastníckeho   práva   subjektov   dotknutých výkopovými prácami, nakoľko uvedené dve povolenia neobsahujú žiadnu zmienku týkajúcu sa   opatrení   eventuálne   požadovaných   odporcom   ako   orgánom   verejnej   správy na žiadateľovi   (investorovi)   v   záujme   ochrany   vlastníckeho   práva   iných   dotknutých subjektov. I keď počas výkopových prác sa na mestskom úrade odporcu opakovali sťažnosti občanov, odporca sa obmedzil na 3 písomné výzvy adresované investorovi, S., s. r. o. D. na dodržanie podmienok.

Ústavný súd SR napr. v konaní č. IV. ÚS 409/2010 sa vyjadril v otázke petičného práva,   keď   uviedol,   že   medzi   komponenty   ústavne   zaručeného   petičného   práva   patrí povinnosť petíciu prijať, ďalej povinnosť vybaviť ju, teda vecne sa zaoberať jej obsahom v lehote, ktorá neznemožní dosiahnutie jej účelu a v rozsahu a spôsobom, ktorý vychádza z povahy kompetencie a postavenia orgánu verejnej moci, proti ktorému petícia smeruje a ďalej povinnosť písomne oznámiť výsledok vybavenia osobe, ktorá ju podala. Ak má mať vybavenie   petície   nejaký   zmysel   z   hľadiska   jej   predkladateľov,   musí   k   nemu   dôjsť v primeranej   dobe   od   jej   podania.   Ústavný   súd   SR   viackrát   judikoval,   že   porušenie (prekročenie) zákonom stanovenej doby 30 pracovných dní (prípadne predĺžených o ďalších 30 pracovných dní) nie automaticky znamená porušenie základného práva garantovaného ústavou   a   medzinárodnými   dokumentmi,   a   preto   posudzuje   otázku   možného   porušenia základného práva sťažovateľa aj z toho hľadiska, či nedodržaním poriadkových dôb bol alebo nebol zmarený základný účel, či zmysel sledovaný petíciou.

Je nepochybné, že odporca mal možnosť reagovať na petíciu napr. prostredníctvom stavebného úradu alebo na zasadnutí mestského zastupiteľstva v dňoch dňa 28. 6. 2011 alebo dňa 19. 7. 2011.

Taktiež je nepochybné, že stavebné práce nepostupovali rýchlo, čo uznal aj investor

-spoločnosť S., s. r. o. D., napr. v článku D. č. 14, ročník 19. ročník zo dňa 20. 7. 2011 pod názvom „Nečakané ´prekvapenia´ brzdili tempo prác“. Tieto práce nakoniec boli ukončené, a to bez prispenia odporcu.

Je tiež nepochybné, že v čase iniciovania petície ako vlastníci a užívatelia garáží sme pociťovali nemožnosť ich riadneho užívania ako takú okolnosť, na ktorú sme sa snažili nájsť riešenie.

Mám za to, že je dôvodné priznať primerané finančné zadosťučinenie, hoci aj len v symbolickej výške, nakoľko iný prostriedok nápravy neprichádza do úvahy. Spôsobený následok   nie   je   možné   inak   napraviť,   než   poskytnutím   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Vzhľadom   na   (oneskorené)   dokončenie   stavebných   prác   petícia   v súčasnosti nemá opodstatnenie a vďaka postupu odporcu nemôže byť reč o včasnej reakcii na aktuálnu spoločenskú potrebu dotknutej skupiny vlastníkov, ktorí minimálne 3 mesiace boli vylúčení z užívania svojho majetku. Pre dokreslenie potreby včasnej reakcie odporcu na vzniknutú situáciu uvádzam, že počas obdobia nemožnosti užívania garáží 3 autá z tých, ktoré   inak   sú   garážované   a   boli   nútene   zaparkované   na   verejnom   priestranstve,   boli poškodené   trestnou   činnosťou.   Žiadaná   suma   má   pre   mňa   principiálny   význam,   ktorý pramení   z nečinnosti   odporcu ako   orgánu verejnej   moci.   Problém,   z ktorého   sa vzišla petícia nakoniec sa vyriešil sám - bez akéhokoľvek prispenia odporcu. Takto sa petícia javí ako „zbytočná“.»

Na základe   uvedeného   sťažovateľ žiada,   aby ústavný   súd po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1) Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa podľa čl. 27 ods. 1) Ústavy SR postupom M. D. pri prešetrení   a   vybavení   petície   „Petícia   vlastníkov   a   užívateľov   garáží   na...   v D.   podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve“ podanej dňa 2. 6. 2011 bolo porušené.

M. D. je povinné zaplatiť sťažovateľovi 1,- € titulom primeraného zadosťučinenia, a to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

M.   D.   je   povinné   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   tohto   konania   titulom   odmeny právneho   zástupcu   sťažovateľa   vo   výške   261,82-   €,   a   to   v   lehote   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.»II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný   súd   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Sťažovateľ tvrdí, že postupom mesta pri vybavovaní petície vlastníkov garáží malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 27 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu.   K   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   27   ods. 1 ústavy   malo   dôjsť   postupom   mesta,   resp.   jeho   nečinnosťou,   ktorá   spočíva v „nerešpektovaní   zákonného   príkazu   ustanoveného   zákonodarcom   v podobe   doby   na vybavenie petície“ (ďalej aj „námietka porušenia základného práva podľa čl. 27 ods. 1 ústavy“). Druhá námietka sťažovateľa sa dotýka (ne)konania mesta, ktoré „v povoľovacom konaní (stavebné povolenie a povolenie na zvláštne užívanie cesty) sa nezaoberal ochranou vlastníckeho   práva   subjektov   dotknutých   výkopovými   prácami,   nakoľko   uvedené   dve povolenia   neobsahujú   žiadnu   zmienku   týkajúcu   sa   opatrení   eventuálne   požadovaných odporcom   ako   orgánom   verejnej   správy   na   žiadateľovi   (investorovi)   v záujme   ochrany vlastníckeho práva iných dotknutých subjektov.“, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu (ďalej aj „námietka porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu“).

Podľa čl. 27 ods. 1 ústavy petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

V súlade s čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

II.1 K námietke porušenia základného práva podľa čl. 27 ods. 1 ústavy

Ústava vo svojom čl. 27 ods. 1 zaručuje každému petičné právo, ktoré vymedzuje tým spôsobom, že každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi   a   sťažnosťami.   Takto   vymedzené   subjektívne   právo   je   priamo   aplikovateľné (I. ÚS 38/94), v rovine zákonnej je však jeho výkon ďalej upravený predovšetkým zákonom o petičnom   práve.   Ústavný   súd   sa   vo   svojej   doterajšej   judikatúre   zaoberal   obsahom uvedeného   základného   práva,   pričom   vymedzil   niektoré   jeho   komponenty   tak   vo   fáze zostavovania petície (pozri II. ÚS 44/00), ako aj vo vzťahu k jej vybaveniu (pozri napr. III. ÚS 4/08, III. ÚS 266/08, IV. ÚS 409/2010).

Ústavný súd vo svojej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého petičné právo ako základné právo zahrnuté do politických práv predstavuje jednu z foriem priamej demokracie.   Je   jedným   z   prostriedkov,   prostredníctvom   ktorých   dochádza   k   uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných (napr. PL. ÚS 42/95).

Základné právo jednotlivca obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu   na   štátne   orgány   a   orgány   územnej   samosprávy   so   žiadosťami,   návrhmi, sťažnosťami zaručuje fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám nikým nerušený výkon petičného   práva   aj   s   prihliadnutím   na   čl.   2   ods.   3   ústavy   za   predpokladu,   že   nie   sú prekročené   jeho   medze   určené   v   čl.   27   ods.   2   a   3   ústavy   (petíciou   nemožno   vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd ani zasahovať do nezávislosti súdu).

Aj vzhľadom na skutočnosť, že základné právo zaručené v čl. 27 ods. 1 ústavy nie je vymenované medzi základnými právami, ktorých sa v zmysle čl. 51 ústavy možno domáhať len   v   medziach   zákonov,   ktoré   tieto   práva   vykonávajú,   možno   petičné   právo charakterizovať   ako   právo   aplikovateľné   priamo   z   ústavy,   t.   j.   základné   právo na bezprostrednú realizáciu ktorého nie je potrebné prijatie príslušného zákona.

Ak   však   takýto   zákon   existuje   [v   danom   prípade   ide   o   zákon   č.   85/1990   Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“)], je bez   akýchkoľvek   pochybností   potrebné   postupovať   podľa   neho,   prihliadajúc   pritom   na generálne   interpretačné   pravidlo,   v zmysle   ktorého   výklad   a uplatňovanie   ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s   touto   ústavou   (ústavný   súd   vo   svojej   doterajšej   judikatúre   vyvodzuje   toto   pravidlo predovšetkým z čl. 152 ods. 4 ústavy, pozn.).

Podľa § 1 ods.   1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len „petícia“).

Zákon   o petičnom   práve   vo   všeobecnosti   podrobnejšie   špecifikuje   možnosti realizácie petičného práva (najmä § 1 až § 5). Pre naplnenie petičného práva zaväzuje tento zákon   príslušný   orgán   verejnej   správy,   aby   petíciu   prijal   a   v   určenej   lehote   písomne odpovedal tomu, kto petíciu podal, alebo tomu, kto zastupuje členov petičného výboru. K úplnému   naplneniu   petičného   práva   dochádza   momentom,   keď   osoba,   ktorá   petíciu podala, alebo osoba poverená zastupovať petičný výbor v styku s príslušným orgánom štátu (ďalej len „osoba, ktorá petíciu podala“) dostala písomnú odpoveď o spôsobe vybavenia petície (obdobne napr. I. ÚS 38/95). Výnimku v tomto smere ustanovuje § 5 ods. 5 zákona o petičnom   práve   zbavujúci   príslušný   orgán   povinnosti   prešetriť   petíciu   v   prípade,   keď osoba, ktorá petíciu podala, neodstráni aj napriek výzve v určenej lehote vecné nedostatky petície brániace jej prešetreniu. Ďalšiu výnimku ustanovuje § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve,   ktorý   umožňuje   v   prípade   obsahovo   totožných   petícií   v   tej   istej   veci   oznámiť osobám, ktoré petície podali, stanovisko a spôsob vybavenia pôvodnej petície, v prípade hromadného   podávania   petícií   aj   formou   oznámenia   vo   verejných   informačných prostriedkoch, v miestnej tlači alebo prostredníctvom miestneho rozhlasu.

Orgán verejnej správy, ktorý petíciu prijal, je povinný posúdiť jej obsah. Ustanovenie § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve určuje orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie petície povinnosť prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia   petície   písomne   oznámi   do   30   pracovných   dní   od   doručenia   petície   alebo od odstránenia jej nedostatkov osobe, ktorá petíciu podala. Ak nie je možné vybaviť petíciu v tejto lehote, písomne tejto osobe oznámi, že petícia bude vybavená v ďalšej 30-dňovej lehote.

Uvedené   kritériá   predstavovali   východisko   pre   posúdenie   namietaného   porušenia uvedeného základného práva sťažovateľa. S ohľadom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu možno zhrnúť, že medzi komponenty ústavou garantovaného petičného práva potom, ako bola petícia podaná, patrí v prvom rade povinnosť prijať petíciu. Pokiaľ podaná petícia spĺňa formálne náležitosti, je orgán verejnej moci, ktorému bola petícia určená, povinný vybaviť ju, teda vecne sa zaoberať jej obsahom v lehote, ktorá neznemožní dosiahnutie jej účelu, a v rozsahu a spôsobom, ktorý vychádza z povahy kompetencie a postavenia orgánu verejnej moci, proti ktorému petícia smeruje, a písomne oznámiť výsledok vybavenia osobe, ktorá ju podala.

Zo zistení ústavného súdu   vyplýva, že mesto ako stavebný úrad príslušný podľa zákona   č.   50/1976   Zb.   o územnom   plánovaní   a stavebnom   poriadku   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vydalo 7. septembra 2009 stavebné povolenie na stavbu „Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste D.“ (ďalej len „stavebné povolenie“) stavebníkovi – obchodnej spoločnosti S., s. r. o., zastúpenej jej konateľom Ing. P. B. (ďalej len „stavebník“). Na základe stavebného povolenia následne mesto vykonávajúc miestnu štátnu   správu   vo   veciach   miestnych   a účelových   komunikácií   (oddelenie   územného plánovania, výstavby a dopravy mesta) rozhodnutím sp. zn. 2404/031/2011 z 9. marca 2011 vydalo   v súlade   s ustanoveniami   zákona   č.   135/1961   Zb.   o pozemných   komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) povolenie na zvláštne užívanie cesty   [«rozkopávku   miestnej   komunikácie,   chodníka   a verejnej   zelene   v záujme   stavby „Rozšírenie teplovodných rozvodov v meste D. » (ďalej len „povolenie na užívanie cesty“)] vzťahujúce sa aj na..., a to na dobu určitú od 14. marca 2011 do 31. augusta 2011. Dňa 2. júna 2011 bola mestu doručená petícia vlastníkov garáží, v ktorej sa okrem iného uvádza:„Rekonštrukciou teplovodu na... v D. je znemožnený prístup k našim garážam, a to tak autom, ako aj pešo. Prebiehajúcimi stavebnými prácami naše garáže sú nevyužiteľné pre zrušený prístup k nim. Napriek tomu, že sme vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi garáží, sme nútení svoje autá zaparkovať mimo týchto garáží, často aj mimo priameho dohľadu.   Máme   za   to,   že   uvedené   konanie   držiteľa   stavebného   povolenia,   investora a realizujúcej stavebnej firmy vykazujú znaky núteného obmedzenia vlastníckeho práva... Svojou   petíciou   sa   domáhame   nápravy   zjavne   nezákonného   stavu,   a to   pokiaľ   možno nariadenia vykonania takých úkonov, uložených stavebným úradom pre držiteľa stavebného povolenia, investora a realizujúcu stavebnú firmu, ktoré umožňujú využívanie predmetov nášho vlastníckeho práva (napr. vo forme dostatočného a bezpečného prekrytia staveniska a prístupových ciest).“

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že po doručení petície vlastníkov garáží mestu (2. júna 2011, pozn.) primátor mesta vyzval stavebníka na dodržanie podmienok prípismi sp. zn. 10134/1257/2011/031-ZZ z 29. júna 2011, sp. zn. 12837/738/2011/031-ZZ z 9. augusta 2011 a sp. zn. 3126/738/2011/031-ZZ z 12. augusta 2011 (ďalej len „výzvy na dodržanie podmienok“). V uvedených výzvach primátor mesta poukázal na nedodržanie podmienok určených v povolení na užívanie cesty (predovšetkým nedodržanie podmienok doby   využívania   cesty,   pozn.)   zo   strany   stavebníka   a   v   súvislosti   s   tým   ho   vyzval na predloženie   nového   povolenia   (výzvy   z   29.   júna   2011   a   9.   augusta   2011,   pozn.) a zároveň na dokončenie stavebných prác do 31. augusta 2011 (výzva z 12. augusta 2011, pozn.).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti ďalej vyplýva, že mesto najprv sťažovateľovi v súlade s § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve oznámilo „predĺženie“ lehoty na vybavenie petície   prípisom   č.   11177/3592/2011/115   z 15.   júla   2011   (sám   sťažovateľ   v liste z 19. júla 2011 adresovanom mestu uvádza, že „Lehota 30 pracovných dní uplynula dňa 15. 7.   2011“,   pozn.)   a následne   mu   v prípise   č.   14871/3592/2011/115-FZ zo 14. septembra 2011 (posledný deň lehoty uplynul podľa sťažovateľa 26. augusta 2011, pozn.)   oznámilo,   že „petícia   nebude   predkladaná   na   11.   riadne   zasadnutie   Mestského zastupiteľstva v D., ktoré sa koná dňa 27. 09. 2011 z nasledovného dôvodu:

Tohto   času   sú   rekonštrukčné   práce   ohľadne   rozšírenia   teplovodných   rozvodov ukončené   a miestna   komunikácia   vedúca   k bytovému   domu   so   súpisným   číslom  ... a garážam je daná do riadneho užívania, čím užívacie právo vlastníkov a užívateľov garáží je neobmedzené. K predmetu petície poznamenávame, že mestský úrad výzvami viackrát upozornil S., s. r. o. na dodržanie podmienok určené v rozhodnutí č. 2404/031/2011 zo dňa 09. 03. 2011 o povolení na zvláštne užívanie cesty.“.

Navyše,   z príloh   k sťažnosti   vyplýva,   že   v prílohe   k   prípisu   mesta č. 13576/4290/2011/031-ZZ z 24. augusta 2011 boli sťažovateľovi zaslané aj už spomínané výzvy na dodržanie podmienok ako „opatrenia mestského úradu“ smerujúce k naplneniu účelu sledovaného petíciou.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie základného práva podľa čl. 27 ods. 1 ústavy vo vzťahu k času, ktorý uplynul od podania petície vlastníkov garáží do jeho vyrozumenia o jej vybavení („odporca zmaril moje petičné právo, pričom toto zmarenie... spočíva v nerešpektovaní zákonného príkazu ustanovenému zákonodarcom v podobe doby na   vybavenie   petície“). Ústavný   súd   konštatuje,   že   podľa   jeho   zistení   bol   sťažovateľ vyrozumený o jej vybavení po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o petičnom práve (a to aj predĺženej v zmysle § 5 ods. 7 tretej vety tohto zákona, pozn.). V tejto súvislosti ale ústavný súd zároveň poukazuje na právne názory vyslovené v jeho doterajšej judikatúre, v zmysle ktorých samotné nedodržanie poriadkovej lehoty 30 dní (resp. ďalšej dodatočnej lehoty 30 dní) na vybavenie petície podľa § 5 ods. 7 petičného zákona nie je porušením uvedeného   základného   práva.   Ani   prípadné   oneskorené   poskytnutie,   príp.   oznámenie informácie o výsledku vybavenia petície až na základe výzvy osoby, ktorá petíciu podala, nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie čl. 27 ods. 1 ústavy (napr. III. ÚS 266/08). Ústavný   súd   nevidí   dôvod,   aby   z   uvedených   právnych   názorov   nevychádzal   aj   pri preskúmavaní sťažnosti sťažovateľa.

Vo svojej doterajšej judikatúre ústavný súd už tiež uviedol, že kritériom posúdenia, či v danom prípade mohlo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 27 ods. 1 ústavy vo väzbe na prekročenie lehôt ustanovených v § 5 ods. 7 zákona o petičnom práve, je to, či by v dôsledku   toho   došlo   (mohlo dôjsť)   k zmareniu samotného účelu   petície   (m.   m. IV. ÚS 409/2010).

Podľa § 8 ods. 1 cestného zákona na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným   než   zvyčajným   spôsobom   alebo   na   iné   účely,   než   na   ktoré   sú   určené   (ďalej   len „zvláštne   užívanie“),   je   potrebné   povolenie   cestného   správneho   orgánu   s   výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u   užívateľa   trvajú   dôvody,   pre   ktoré   bolo   povolenie   udelené.   Pri   zmene   užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia.

Účel   petície   vlastníkov   garáží   možno   identifikovať   ako   „uloženie   povinnosti zo strany   stavebného   úradu   stavebníkovi,   aby   vykonal   také   úkony,   ktoré   umožňujú využívanie   predmetov   vlastníckeho   práva   (garáží,   pozn.)“,   a to   v dôsledku   nedodržania podmienok   stanovených   v povolení   na   užívanie   cesty,   keďže „vychádzajúc   z   doteraz spozorovaného pracovného tempa zamestnancov pracujúcich na výkopových prácach bola jasná dlhodobá nemožnosť prístupu k našim garážam a ich riadneho užívania...“.

Posúdenie otázky, či postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní petície obstojí z hľadiska čl. 27 ods. 1 ústavy, sa odvíja od obsahu a povahy jeho právomoci, k výkonu ktorej sa vzťahuje obsah tejto petície. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné posúdenie vybavovania petície zo strany mesta vo vzťahu k splneniu účelu petície posúdiť z pohľadu obsahu a povahy právomoci mesta ako orgánu verejnej správy.

Z už uvedeného vyplýva, že mesto (primátor mesta) po doručení petície vlastníkov garáží uskutočnilo v rámci svojich kompetencií viacero opatrení smerujúcich k naplneniu účelu petície, a to výzvami na dodržanie podmienok adresovaných stavebníkovi, ako aj výzvami   na   predloženie   nového   povolenia   a   na   dokončenie   stavebných   prác do 31. augusta 2011 adresovaných stavebníkovi.

S prihliadnutím   na   citovanú   právnu   úpravu   vzťahujúcu   sa   na kompetencie   mesta prislúchajúce mu ako cestnému správnemu orgánu možno podľa názoru ústavného súdu postup   mesta   smerujúci   k vybaveniu   petície   vlastníkov   garáží   považovať   za   ústavne konformný, teda zodpovedajúci obsahu základného práva vyplývajúceho z čl. 27 ods. 1 ústavy,   a teda   v konečnom   dôsledku   taký,   ktorý   nezmaril   účel   tejto   petície,   a to   aj   pri akceptovaní   skutočnosti,   že   v danom   prípade   nebola   dodržaná   poriadková   lehota na vybavenie petície podľa § 5 ods. 7 petičného zákona.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K námietke porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

Sťažovateľ v sťažnosti zároveň namietal nečinnosť mesta v rámci konania o vydanie stavebného povolenia a konania o povolení užívania cesty, „nakoľko uvedené dve povolenia neobsahujú žiadnu zmienku týkajúcu sa opatrení eventuálne požadovaných odporcom ako orgánom verejnej správy na žiadateľovi (investorovi) v záujme ochrany vlastníckeho práva iných dotknutých subjektov“, čím podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.

Ústavný súd považoval za potrebné v tejto súvislosti upozorniť na skutočnosť, že sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku v súlade s čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu v spojení s postupom mesta pri vybavovaní petície (pozri text petitu sťažnosti, pozn.), pričom ale namietané porušenia týchto práv odôvodňuje (podľa citovaného,   pozn.)   nečinnosťou   mesta   v rámci   konania   o vydanie   stavebného   povolenia a konania o povolení užívania cesty, teda nie v rámci vybavovania petície.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi dôvodmi, na ktorých zakladá   sťažovateľ   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy a práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu,   a spôsobom   vybavovania petície   vlastníkov garáží neexistuje priama príčinná   súvislosť.   Ústavný súd   preto aj v tejto   časti   sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v jej petite.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   uviesť,   že nespochybňuje   právo   sťažovateľa   domáhať   sa   ochrany   svojho   základného   práva   podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu (ne)konaním orgánu verejnej správy (v danom prípade mesta) v rámci konania o vydaní stavebného povolenia a konania   o povolení   užívania   cesty.   Keďže   v oboch   prípadoch   ide   o   správne   konania, sťažovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v týchto správnych konaniach jednak   prostredníctvom   právnych   prostriedkov   obsiahnutých   v správnom   poriadku a následne   príp.   prostredníctvom   žaloby   v rámci   správneho   súdnictva   (§   244   a nasl. Občianskeho   súdneho   poriadku),   pričom   uplatnenie   uvedených   právnych   prostriedkov ochrany vzhľadom na subsidiaritu právomoci ústavného súdu musí predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bol sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   práv   nečinnosťou   mesta   v uvedených   správnych konaniach samostatne, t. j. bez spojenia s postupom mesta pri vybavovaní petície vlastníkov garáží, musel by ústavný súd túto časť jeho sťažnosti odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011