znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 531/2011-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   J.,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 51 C/39/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. novembra 2011 doručené podanie J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Žaloba“, ktoré ústavný súd   vychádzajúc z jeho obsahu   kvalifikoval   ako   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“),   ktorou   namieta porušenie svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 51 C/39/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ uviedol, že v jeho právnej veci (o náhradu škody) „OS-BA II plne porušil Ústavu SR, čl. 48 ods. 2, keď od mojej žaloby uplynulo už takmer 22 mesiacov od dátumu 07. 01. 2010“. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že napriek sťažnosti na prieťahy z 18. júla 2011 adresovanej predsedovi okresného súdu tento „v danej veci nekonal vôbec po dlhšiu dobu“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ďalej žiada, aby okresnému súdu prikázal konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 15 870,08 €. Okrem uvedeného taktiež žiada, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a na okresnom súde zistil, že sťažovateľ sa na prieťahy v napadnutom konaní sťažoval sťažnosťou z 18. júla 2011 určenou „do rúk predsedu súdu“. Po podaní tejto sťažnosti bolo 28. októbra 2011 expedované uznesenie č. k. 51 C/39/2010-23, ktorým okresný súd ustanovil Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská   Bystrica,   zastupovaním   sťažovateľa   v napadnutom   konaní.   Proti   označenému uzneseniu   podal   sťažovateľ   1.   decembra   2011   odvolanie,   o ktorom   nebolo   dosiaľ rozhodnuté.

Ústavný   súd   na základe   uvedeného   konštatuje, že využitie právneho   prostriedku, na uplatnenie ktorého   mal sťažovateľ   právo podľa   § 62 ods. 1   zákona   č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   sa v okolnostiach   posudzovanej   veci   prejavilo   ako   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   musí   sťažnosť   smerovať   proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy po prijatí príslušných   opatrení   začal   okresný   súd   vo   veci   konať,   čo   ústavnému   súdu   umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti   je taký, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu   zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci   predložil ústavnému   súdu   novú   sťažnosť,   ale   len   za predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011