znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 530/2012-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2013 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily Gajdošíkovej   a zo sudcov   Jána Lubyho a Ladislava Orosza o sťažnosti D. K., K., M. K., K., B. J., T., Z. M., K., a M. J., T., zastúpených advokátom JUDr. C. S., Č., ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/74/2004, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo D. K., M. K., B. J., Z. M. a M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/74/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C/74/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. K., M. K., B. J., Z. M. a M. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im   j e   Okresný súd Čadca   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   D. K., M. K., B. J., Z. M. a M. J. uhradiť trovy konania v sume 712,10 € (slovom sedemstodvanásť eur a desať centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. C. S., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra 2012 doručená sťažnosť D. K., K., M. K., K., B. J., T., Z. M., K., a M. J., T. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   C.   S.,   Č.,   ktorou   namietajú   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/74/2004 o neplatnosť darovacej zmluvy a o vrátenie daru.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:„Návrhom zo dňa 8. 3. 2004, ktorý bol na OS Čadca doručený dňa 19. 3. 2004 sa naša právna predchodkyňa a naša matka M. K., rod. P. domáhala vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy a vydania daru.

Rozsudkom OS Čadca č. 10 C/74/2004 zo dňa 21. 6. 2005 súd uložil odporkyni povinnosť vydať našej predchodkyni nehnuteľnosti k. ú. N. vedené na LV č. 693 a to dom č. 825 s prísl. a parcelu KN 236 – zastavané plochy o výmere 433 m2 a uložil povinnosť zaplatiť našej právnej predchodkyni aj trovy konania.

Naša právna predchodkyňa M. K., rod. P. dňa... zomrela. Následne Krajský súd v Žiline dňa 29. 4. 2009 svojím uznesením č. 5 Co/129/2008 rozsudok OS Čadca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ešte   predtým   dňa   14.   1.   2008   som   ja   –   D.   K.   podal   na   OS   Čadca   žiadosť o prešetrenie   stavu   konania,   pričom   predseda   OS   Čadca   listom   zo   dňa   16.   1.   2008 konštatoval,   že   vo   veci   boli   spôsobené   prieťahy   v   konaní   súdom   OS   Čadca,   za   čo   sa ospravedlnil a nariadil dohľad, ktorý mal zabezpečiť, aby sa vo veci riadne a bez prieťahov konalo. Napriek tomuto ubezpečeniu však vo veci sa ďalej nekoná a OS Čadca je nečinný. Preto   som   dňa   12.   1.   2012   OS   Čadca   doručil   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   pričom podpredseda OS Čadca mi svojím listom zo dňa 19. 1. 2012 oznámil, že v konaní konštatuje prieťahy a považuje moju sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu. Dňa 13. 1. 2012 som doručil sťažnosť aj na Ministerstvo spravodlivosti SR a to na porušenie svojho práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. MS SR mi svojím listom zo dňa 17. 1. 2012 oznámilo, že táto moja sťažnosť bude postúpená predsedom súdov, ktorí ma budú o spôsobe jeho vybavenia ďalej informovať....

Máme za to, že nečinnosťou OS Čadca bolo porušené naše základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2/ Ústavy SR, aby naša vec pred OS sa prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   Ešte   naša   právna   predchodkyňa   podala občianskoprávnu žalobu na OS Čadca dňa 19. 3. 2004, pričom OS v Čadci riadne vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy. My – sťažovatelia sme do konania na strane žalobcu vstúpili na základe univerzálnej sukcesie na základe dedenia. Sme toho názoru, že predmetom   konania   je   vrátenie   daru   a   konania   tohto   typu   tvoria   štandardnú   súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. OS   v   Čadci   nemusí   čakať   na   právoplatné   skončenie   dedičskej   veci,   ale   môže   konať so všetkými   do   úvahy   prichádzajúcimi   dedičmi   zomrelej   navrhovateľky   M.   K.,   rod.   P. Naposledy sa konalo pojednávanie na OS Čadca dňa 21. 6. 2005, odvtedy vo veci nebolo vykonané pojednávanie.

Občianskoprávna   žaloba   bola   podaná   v   roku   2004,   pričom   OS   vo   veci   riadne nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy a je nečinný.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo D. K., M. K., B. J., Z. M. a M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 10 C /74/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 10 C /74/2004 prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. K., M. K., B. J., Z. M. a M. J. priznáva finančné zadosťučinenie v sume po 3.000   eur,   slovom   tritisíc   eur,   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca   povinný   vyplatiť   im   do   2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť D. K., M. K., B. J., Z. M. a M. J. trovy konania   v sume   854,50   eur   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   ich právneho zástupcu JUDr. C. S., advokáta AK Č.“

Ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   sú   splnené   všetky   ústavné a zákonné   predpoklady   na   prijatie   sťažnosti   sťažovateľov   na   ďalšie   konanie,   a   preto uznesením č. k. IV. ÚS 530/2012-14 z 25. októbra 2012 rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   7.   novembra   2012 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 21. decembra 2012 (sp. zn. Spr 1616/2012) doručenom ústavnému súdu 14. decembra 2012 okrem iného uviedla:„... Dňa 19. 3. 2004 bol súdu doručený návrh navrhovateľky M. K., bytom N. proti odporkyni R. J., bytom N. o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy a o vydanie daru. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 10 C/74/2004 a pridelená na konanie JUDr. Š. M. V čase, keď bol zákonným sudcom JUDr. M. boli vo veci spôsobené prieťahy v konaní asistentkou senátu. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 21. 6. 2005 (čl. 85). Dňa 10. 10. 2005 podala proti rozsudku odvolanie odporkyňa (čl. 89). Dňa 11. 10. 2005 bol spis zaslaný na Krajský súd Žilina odkiaľ bol vrátený až dňa 23. 3. 2007 bez meritórneho rozhodnutia. Dňa   4.   1.   2006   bol   spis   pridelený   na   ďalšie   konanie   JUDr.   E.   M.   (dočasné pozastavenie   výkonu   funkcie   sudcu   JUDr.   M.).   Sudkyňa   nariadila   spis   predložiť   vyššej súdnej úradníčke na vyhotovenie konceptu uznesenia o zastavení konania. Vyššia súdna úradníčka vyhotovila koncept uznesenia dňa 28. 10. 2012 (zrejme ide o pisársku chybu, správne má asi byť 28. októbra 2006, pozn.).

Dňa 4. 7. 2007 bol spis pridelený na konanie Mgr. R. G. V spise... evidujem nariadený dohľad predsedom súdu. Dňa   25.   4.   2008   bol   spis   po   odstránení   nedostatkov   doručený   Krajskému   súdu v Žiline. Z krajského súdu bol spis vrátený dňa 25. 6. 2009 (rozsudok okresného súdu bol zrušený – čl. 180).

Posledná   správa   bola   súdu   doručená   dňa   2.   3.   2012.   V   spise   evidujem   úradný záznam sudcu zo dňa 20. 11. 2012.

Vzhľadom na uvedené konštatujem zo strany okresného súdu prieťahy v konaní.“

V priloženom vyjadrení k sťažnosti zákonný sudca uviedol:«... Vec mi bola ako zákonnému sudcovi pridelená na konanie opatrením predsedu okresného   súdu   dňa   02.   7.   2007   –   k   vtedajšiemu   stavu   konania   v   tejto   veci   a   môjmu nasledovnému   postupu   ako   zákonného   sudcu   odkazujem   na   obsah   svojho   písomného vyjadrenia zo dňa 07. 7. 2009 k predchádzajúcej sťažnosti toho istého účastníka na prieťahy v konaní, podanej predsedovi Okresného súdu Čadca dňa 02. 10. 2008 (Spr 69/08). Tak ako uvádzajú sťažovatelia i v pripojenej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky,   v   tomto   roku   opakovane   podali   sťažnosť   už   zastupujúcemu   podpredsedovi tunajšieho súdu, ku ktorej som sa ako zákonný sudca podrobne vyjadril dňa 17. 01. 2012 (Spr 3/12) a na obsah ktorého vyjadrenia preto v celom rozsahu odkazujem a na tomto trvám... zdôrazňujúc v chronologickom slede najmä tieto skutočnosti:

1/   Okresný   súd,   ešte   prostredníctvom   pôvodného   zákonného   sudcu,   vo   veci pôvodného návrhu pôvodnej navrhovateľky rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 6. 2005 (č. l. 85); 2/   Na   základe   odvolania   odporkyne   proti   cit.   rozsudku   bol   spis   predložený   na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline dňa 18. 10. 2005 (č. l. 92);

3/ V čase prebiehajúceho odvolacieho konania vtedajší právny zástupca pôvodnej navrhovateľky podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 20. 9. 2006 (č. l. 101) oznámil (spolu s predložením úmrtného listu), že pôvodná navrhovateľka M. K. zomrela v čase po vyhlásení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu,... konštatujúc ďalej, že bude   nevyhnutné   riešiť   otázku   aktívne   legitimovaného   subjektu   pre   ďalšie   konanie,   v závislosti na prebiehajúcom dedičskom konaní, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby až do času vyriešenia tejto procesnej otázky konanie prerušil a pokračoval v ňom až po tom, ako súdu bude doručený opravený návrh spolu s rozhodnutím o dedičstve; poznamenávam, že pôvodný právny zástupca (ktorého plnomocenstvo na zastupovanie v konaní síce smrťou splnomocniteľky zaniklo za podmienok podľa § 33b ods. 2 Obč. zákonníka, súčasne však v zmysle ust. § 33b ods. 5 Obč. zákonníka primerane v spojení s ust. § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003   Z.   z.   o   advokácii   bol   povinný   urobiť   všetky   neodkladné   úkony   v   záujme splnomocniteľa a jeho právnych nástupcov) pre skúmanie procesných podmienok konania súdom   (§   103   OSP)   podstatnú   právnu   skutočnosť   o   úmrtí   svojej   klientky   -   pôvodnej navrhovateľky oznámil súdu s časovým oneskorením až jedného roku, keď medzitým prevzal za už nebohú navrhovateľku rovnopis odvolania odporkyne proti rozsudku okresného súdu a   podal   k   nemu   písomné   vyjadrenie   a   až   po   tom,   ako   odvolací   súd   vo   veci   nariadil pojednávanie   na   deň   28.   9.   2006   (prirodzene   súdu   nie   je   známe,   kedy   sa   právnemu zástupcovi   pôvodnej   navrhovateľky   dostala   informácia   o   jej   smrti   od   jej   právnych nástupcov) - odvolací súd na základe tejto informácie pôvodne určený termín pojednávania zrušil (č. l. 105);

4/ Právny zástupca JUDr. J. K. podaním doručeným súdu odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline dňa 06. 12. 2006 (č. l. 106) oznámil súdu (bez akéhokoľvek preukázania rozhodnutím   alebo   potvrdením   z   dedičského   konania)   právnych   nástupcov   pôvodnej navrhovateľky - v celkovom počte 13 (jeden z označených dedičov bol maloletý, jeden mal byť vo výkone trestu odňatia slobody,   jeden bol označený za bezdomovca,   s neznámym pobytom   -   bez   doloženie   potvrdenia   z   príslušnej   evidencie),   na   zastupovanie   11 z   nich predložil súdu plnomocenstva;

5/ Odvolacím súdom následne určený termín pojednávania na deň 08. 3. 2007 (č. l. 118 a nasl.) bol zrušený resp. pojednávanie odročené na neurčito (č. l. 121) s tým, že spis bude vrátený prvostupňovému súdu na odstránenie procesných nedostatkov. Stalo sa tak prípisom odvolacieho súdu z 08. 3. 2007, ktorým spis po uplynutí jedného roku a piatich mesiacov od jeho predloženia vrátil prvostupňovému súdu dňa 23. 3. 2007 (č. l. 122) ako predčasne   predložený   na   odstránenie   procesného   nedostatku   -   dodatočného   písomného vyhotovenia uznesenia okresného súdu o čiastočnom zastavení konania (v časti o vyslovenie neplatnosti zmluvy), vyhláseného do zápisnice na pojednávaní dňa 28. 10. 2004 a jeho doručenia účastníkom;

6/   Okresný   súd   Čadca   prostredníctvom   vtedajšej   zákonnej   sudkyne   (zmena zákonného   sudcu   okresného   súdu   k   02.   01.   2006   -   č.   l.   124)   odvolacím   súdom   vyššie konštatovaný procesný nedostatok odstránil písomným vyhotovením uznesenia, s pokynom na jeho doručenie právnym zástupcom oboch strán sporu (č. l. 125); súčasne - pre potreby realizácie doručenia cit. uznesenia, vzhľadom na stratu procesnej spôsobilosti pôvodnej navrhovateľky,   ako   bolo   zistené   v   priebehu   odvolacieho   konania,   zo   svojej   úradnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 103 v spojení s ust. § 19 a § 107 ods. 3 OSP okresný súd pred opätovným predložením veci odvolaciemu súdu vykonal i ďalšie nevyhnutné procesné úkony,   s   cieľom   jednoznačného   zistenia   a   preukázania   (dovtedy   stále   nepreukázaného) úplného okruhu právnych nástupcov - dedičov pôvodnej navrhovateľky - dopytom zo dňa 26. 4. 2007 dožiadanému príslušnému Okresnému súdu Žilina (č. l. 120) a tiež, vzhľadom na   označenie   jedného   z   právnych   nástupcov   v   cit.   podaní   JUDr.   K.   ako   účastníka s neznámym   pobytom,   súčasne   s   cieľom   zistenia   adresy   jeho   pobytu   prostredníctvom príslušnej evidencie (Mestský úrad S. následne oznámil úplnú adresu trvalého pobytu tohto právneho nástupcu, zhodne s adresou, ktorou disponoval i poverený súdny komisár - č. l. 131 - 133 a tento účastník v ďalšom priebehu konania na tejto adrese i prevzal súdnu zásielku a i sám reagoval na procesnú výzvu súdu - č. l. 149);

7/   Okresným   súdom   Žilina   poverený   súdny   komisár   JUDr.   K.   listom   doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 21. 5. 2007 (č. l. 133), v spojení s podaním doručeným súdu dňa 06. 7. 2007 (č. l. 138) na opakovaný dopyt v tejto veci konajúceho súdu oznámil, že dedičské   konanie   po   poručiteľke   M.   K.,   rod.   P.,   zomr.   dňa...,   dosiaľ   nie   je   skončené. Súčasne   oznámil   súdu   zistených   dedičov   po   poručiteľke   v   celkovom   počte   15,   vrátane dedičov po nebohej dcére poručiteľky A. C., rod. K., medzi nimi jej pozostalého manžela (vo výkone trestu odňatia slobody) a detí z oboch jej manželstiev, vrátane dvoch osvojených - maloletých M. C. a M. C. (bez uvedenia adries ich bydliska), predtým neoznačených ako právnych nástupcov pôvodnej navrhovateľky v cit. podaní JUDr. K. (č. l. 106);

8/ Okresný súd na základe vyššie citovaných správ vyhľadal v archíve a založil do spisu právoplatný rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 13Nc 512/96-28 (evidovaný v spise súdu sp. zn. P 127/97), vo veci nariadenia ústavnej výchovy nad maloletými P. C., nar..., P. C., nar..., M. C., nar... a R. C., nar... a ďalej zo spisu sp. zn. 5P/35/03 zistil, že rozsudkom Okresného   súdu   Čadca   zo   dňa   10.   12.   2003   bol   maloletý   M.   C.,   nar...,   nezrušiteľne osvojený (č. l. 139, 141). Súčasne okresný súd prostredníctvom evidencie pobytu musel zisťovať aktuálnu adresu bydliska už plnoletého P. C., nar... (č.l. 135, 143 - 145), riadne neoznačenú ani v podaní JUDr. K., ani v cit. správe súdneho komisára;

9/ Okresný súd, postupujúc ďalej procesným postupom podľa § 107 ods. 1, 3 OSP, s prihliadnutím na ust. § 92 ods. 2, 3 OSP (pretože ide opravne nástupníctvo na procesnej strane navrhovateľa) dňa 12. 11. 2007 vyzval dovtedy zistených (v zmysle vyššie citovaných správ) právnych nástupcov pôvodnej navrhovateľky na vyjadrenie k svojej účasti v konaní na mieste svojej predchodkyne (č. l. 146 a nasl.);

10/   Predseda   okresného   súdu   dňa   21.   01.   2008   konštatoval   zistenie   prieťahov v konaní   (bez   konkretizovania   svojich   zistení   smerom   k   činnosti   okresného   súdu a konajúceho zákonného sudcu) a nariadil vo veci dohľad (Spr 53/08 - č. l. 152);

11/   Po   dodatočnom   doručení   písomného   vyhotovenia   uznesenia   okresného   súdu o čiastočnom   zastavení   konania   (č.   l.   125)   účastníkom,   resp.   na   strane   pôvodnej navrhovateľky zisteným právnym nástupcom a ich zástupcom (rub. č. l. 156), okresný súd dňa 25. 4. 2008 spis opätovne predložil odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline (č. l. 159) na rozhodnutie o odvolaní odporkyne proti rozsudku okresného súdu zo dňa 21. 6. 2005; 12/ Odvolací súd na   pojednávaní   dňa 18.   11.   2008   vypočul právnych   zástupcov oboch strán, z ktorých právny zástupca účastníkov vystupujúcich na strane navrhovateľov vyhlásil, že dosiaľ nie je skončené dedičské konanie po pôvodnej navrhovateľke (pod sp. zn. Okresného súdu Žilina D 1806/2005), čím nie je daný úplný okruh jej právnych nástupcov, čo mu bráni v podaní opraveného a doplneného návrhu aj so zmeneným petitom o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva; navrhol preto, aby odvolací súd pojednávanie odročil na neurčilo až do právoplatného skončenia dedičskej veci sp. zn. D 1806/2005. Uvedený procesný návrh právneho zástupcu niektorých účastníkov (právnych nástupcov) na strane navrhovateľov akceptoval i právny zástupca odporkyne. Odvolací súd pojednávanie odročil   na   neurčito   s   tým,   že   „dedičské   konanie   je   pomerne   komplikované   a   je   ťažko predpokladať   časový   horizont   ukončenia   dedičského   konania“   a   uložil   preto   právnemu zástupcovi   navrhovateľov,   aby   v   lehote   do   troch   mesiacov   oznámil,   v   akom   štádiu   je dedičské konanie, resp. aby podal príslušné procesné podania (č. l. 160);

13/ Súčasne s výzvou odvolacieho súdu zo dňa 17. 3. 2009 (č. l. 163) reagoval právny zástupca niektorých právnych nástupcov pôvodnej navrhovateľky JUDr. K. podaním „doplneného a opraveného návrhu“, bez uvedenia dátumu, doručeného odvolaciemu súdu dňa   18.   3.   2009   (č.   l.   165),   v   ktorom   označil   ako   do   úvahy   prichádzajúcich   dedičov

-právnych   nástupcov   pôvodnej   navrhovateľky   len   celkom   12   označených   účastníkov   - v rozpore so svojim predchádzajúcim   podaním (č.   l.   106)   i   predchádzajúcimi   správami súdneho   komisára   (č.   l.   133,   138)   -   bez   akéhokoľvek   odôvodnenia   už   bez   dovtedy označovanej právnej nástupkyne Š. J. (ako navrhovateľky v rade 13/), ktorá po tom, ako jej súd doručil procesnú výzvu na vyjadrenie k účasti v konaní, reagovala súhlasne s tým, že bude   v   konaní   vystupovať   bez   právneho   zástupcu   (č.   l.   151)   a   s   označením   právneho nástupcu Š. K. opäť ako bezdomovca s neznámym pobytom, v rozpore s vyššie uvedenými zisteniami súdu; cit. podaním účastníci právne zastúpení JUDr. K. súčasne, vychádzajúc z obsahu podania, navrhli pripustenie zmeny návrhu vo veci samej na rozhodnutie o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke M. K., zomr... (k podaniu právny zástupca opäť pripojil plnomocenstva na zastupovanie 11 spomedzi v podaní označených 12 právnych nástupcov, s výnimkou Š. K.);

14/ Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 17. 3. 2009 (č. l. 164) súdny komisár JUDr. K. listom doručeným krajskému súdu dňa 30. 3. 2009 (č. l. 178) oznámil že v mesiaci marci 2008 bol dedičský spis po poručiteľke M. K. (sp. zn. D 1806/2005) zaslaný Okresnému súdu Žilina za účelom ustanovenia opatrovníka maloletému (dedičovi) s tým, že tento súd mal spis postúpiť Okresnému súdu Martin, príslušnému podľa miesta pobytu maloletého a súdny komisár   nemá   správu   o   stave   vybavenia   veci,   ani   sa   nevedel   vyjadriť   k   predpokladu ukončenia dedičského konania;

15/ Nasledovalo uznesenie odvolacieho Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/129/2008- 180 zo dňa 29. 4. 2009, ktorým odvolaním odporkyne napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 10C/74/2004-85 zo dňa 21. 6. 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dôvodiac nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku. Vzhľadom na úmrtie pôvodnej navrhovateľky v   priebehu   odvolacieho   konania,   po   ktorej   dedičské   konanie   dosiaľ   nie   je   právoplatne skončené a v nadväznosti na podanie právneho zástupcu pôvodnej navrhovateľky doručené súdu   dňa   18.   3.   2009   uložil   okresnému   súdu   okrem   iného   predovšetkým   zistiť   okruh účastníkov   na   strane   aktívnej   legitimácie   (č.   l.   133,   138,   165);   spis   bol   spolu   s   cit. rozhodnutím odvolacím súdom vrátený okresnému súdu dňa 25. 6. 2009;

16/   S   časovým   odstupom   po   doručení   cit.   uznesenia   odvolacieho   súdu   právnym zástupcom účastníkov (č. l. 184) právny zástupca niektorých účastníkov vystupujúcich na mieste   pôvodnej   navrhovateľky   (ako   je   vyššie   uvedené)   JUDr.   K.   listom   doručeným okresnému súdu dňa 03. 11. 2009 (č. l. 185), s účinkami podľa ust. § 28 ods. 3 OSP súdu oznámil, že od tohto dňa už tých účastníkov, ktorí ho v priebehu konania splnomocnili na zastupovanie v tejto veci, po vzájomnej dohode už nezastupuje;

Ako zákonný sudca, ktorý prevzal vec 02. 7. 2007, po vyhlásení rozsudku okresného súdu zo dňa 21. 6. 2005 a po tom, ako v období od 18. 10. 2005 do 23. 3. 2007 vo veci konal odvolací súd, následne opäť v období od 25. 4. 2008 do 25. 6. 2009, sa nazdávam, že až do doručenia cit. podania právneho zástupcu JUDr. K. okresnému súdu dňa 03. 11. 2009 nedošlo k podstatnejším prieťahom v konaní, ktoré by bolo možné pripísať na vrub postupu okresného súdu.

17/   Prípisom   zo   dňa   23.   11.   2010   okresný   súd   -   a   to   vzhľadom   na   nejasnosti a neúplnosti v okruhu do úvahy prichádzajúcich všetkých účastníkov na strane pôvodnej navrhovateľky, postupujúc pritom zo svojej úradnej povinnosti podľa § 103, 107 ods. 1, 3 OSP a predpokladajúc i vzhľadom na časový odstup od posledného oznámenia súdneho komisára   odvolaciemu   súdu   (č.   l.   178)   právoplatné   skončenie   dedičského   konania   - požiadal Okresný súd Žilina o zaslanie rovnopisu právoplatného rozhodnutia v dedičskej veci   sp.   zn.   D   1806/2005   a   ak   vec   dosiaľ   nie   je   právoplatne   skončená,   o   oznámenie aktuálneho   procesného   stavu   konania   a   oznámenie   mien   a   adries   všetkých   zistených dedičov   -   účastníkov   dedičského   konania   (č.   l.   187).   Dožiadaný   Okresný   súd   Žilina reagoval   listom   doručeným   okresnému   súdu   dňa   13.   12.   2010   (č.   l.   188),   ktorým konajúcemu súdu oznámil, že vec (po tom, ako bolo podané odvolanie proti uzneseniu č. k 30D/1806/2005-230 zo dňa 05. 8. 2010) ešte nie je právoplatne skončená a oznámil mu mená a adresy celkom 12 zistených dedičov, medzi ktorými tentoraz (v rozpore so všetkými predchádzajúcimi   vyššie   citovanými   správami   súdneho   komisára   a   právneho   zástupcu JUDr. K.) chýbal ako dedič skôr označovaný P. C., vykonávajúci trest odňatia slobody; 18/ Prípisom zo dňa 17. 01. 2012 okresný súd - z tých istých dôvodov ako v prípade predchádzajúcej žiadosti zo dňa 23. 11. 2010 - požiadal Okresný súd Žilina a súčasne i súdneho komisára JUDr. K. o zaslanie rovnopisu právoplatného rozhodnutia v dedičskej veci sp. zn. 30D 1806/2005, z ktorého bude zrejmý okruh účastníkov všetkých účastníkov konania   o   dedičstve   inak   o   zapožičanie   spisu   na   nahliadnutie   v   krátkej   lehote,   resp. opätovné   oznámenie   úplného   okruhu   dedičov   -   účastníkov   predmetného   dedičského konania,   vzhľadom   na   doterajšie   čiastočné   rozpory   v   podaniach   právnych   nástupcov pôvodnej navrhovateľky a v správach Okresného súdu Žilina a súdom povereného súdneho komisára, ktoré všetky v kópiách súd pripojil k cit. dožiadaniu (č. l. 192). Na výzvu súdu reagoval súdny komisár podaním doručeným súdu dňa 30. 01. 2012 (č. l. 193), ktorým oznámil,   že   dedičský   spis   bol   ešte   v   júni   2010   odovzdaný   Okresnému   súdu   Žilina s vypracovaným uznesením, pričom v tomto uznesení sú ako dedičia poručiteľky uvedení dedičia zhodne s poslednou cit. správou Okresného súdu Žilina (č. l. 188). Okresný súd Žilina   konajúcemu   súdu   listom   doručeným   dňa   02.   02.   2012   (č.   l.   194)   oznámil,   že uznesenie v predmetnej dedičskej veci sp. zn. 30D/1086/2005 zo dňa 05. 8. 2010 nie je právoplatné a spis bol zaslaný na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline; 19/   Podaním   doručeným   okresnému   súdu   dňa   02.   3.   2012   (č.   l.   195)   JUDr.   S. oznámil súdu, že prevzal právne zastúpenie niektorých účastníkov - právnych nástupcov po pôvodnej navrhovateľke (celkom piatich), predložil súdu plnomocenstva a požiadal, aby sa vo veci konalo;

20/ Dňa 19. 11. 2012 konajúci sudca, pri príležitosti svojej prítomnosti na Krajskom súde v Žiline v inej pracovnej veci (ako zástupca pléna sudcov Okresného súdu Čadca) dopytom v príslušnej spisovej kancelárii odvolacieho súdu zistil, že spis Okresného súdu Žilina v dedičskej veci sp. zn. 30D/1086/2005 bol v októbri 2012 vrátený okresnému súdu. Na tom základe dňa 20. 11. 2012 zopakoval predchádzajúci dopyt Okresnému súdu Žilina (vo veci zistenia úplného okruhu účastníkov - právnych nástupcov pôvodnej navrhovateľky) zo dňa 17. 01. 2012 (č. l. 199, 200).

I keď súd i po vrátení veci odvolacím súdom musel a dosiaľ musí skúmať existenciu podmienok konania podľa ust. § 103, § 107 ods. 1 a 3 OSP, zo strany prvostupňového súdu od doručenia cit. oznámenia právneho zástupcu JUDr. K. dňa 03. 11. 2009 a potom od doručenia správy Okresného súdu Žilina zo dňa 08. 12. 2010 na dopyt súdu v predmetnej veci a znovu od doručenia správ súdneho komisára zo dňa 30. 01. 2012 a Okresného súdu Žilina   zo   dňa   02.   02.   2012   jednoznačne   došlo   k   neodôvodneným   prieťahom   v   konaní (menovite v činnosti okresného súdu z úradnej povinnosti pri skúmaní podmienok konania v každom jeho štádiu), za ktoré zodpovedám ako zákonný sudca v danej veci.

Trvám na opodstatnenosti a nevyhnutnosti doterajšieho postupu – skúmania úplného okruhu... všetkých aktívne legitimovaných účastníkov konania – a to vzhľadom na doterajšie rozporné   správy   nielen   predchádzajúceho   právneho   zástupcu   niektorých   právnych nástupcov   pôvodnej   navrhovateľky,   ale   i   súdneho   komisára   povereného   prejednaním dedičstva najlepšie nahliadnutím do spisu z konania o dedičstve sudcom konajúceho súdu. Súčasne však potvrdzujem, že procesné úkony konajúceho súdu k zabezpečeniu takéhoto postupu, z úradnej povinnosti súdu, bez ohľadu na dosiaľ nedostatočnú súčinnosť zo strany právnych nástupcov pôvodnej navrhovateľky, boli vo vyššie menovaných obdobiach veľmi malej intenzity. Skutočnosti uvedené v nasledujúcom odstavci tohto vyjadrenia nemenia nič na   opodstatnenosti   sťažnosti   dotknutých účastníkov,   o   porušení práv   ktorých rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky.

Zmienené   prieťahy   sú   nepochybne   spôsobené   i   subjektívnymi   nedostatkami   pri organizácie práce zo strany konajúceho zákonného sudcu, súčasne však nevyhnutne súvisia s vytvorenými podmienkami práce v mojom senáte, v ktorom som po svojom nástupe do funkcie na Okresnom súde Čadca od 02. 07. 2007 popri novo prideľovaných veciach v tzv. plnom   nápade   prevzal   všetky   dovtedy   právoplatne   neskončené   veci   vo   vysokom   počte z pôvodného senátu predchádzajúceho sudcu JUDr. M., so začiatkom konaní od r. 1992 – 2005, v dôsledku čoho som sa vlastne ihneď po svojom nástupe na súd stal sudcom s najvyšším počtom neskončených vecí a teda s „najhorším stavom“ v senáte, na čo som správu súdu upozorňoval a naďalej upozorňujem, okrem iného vo svojich vyjadreniach ku každej sťažnosti účastníkov na prieťahy v konaní, na čo správa súdu reagovala svojimi opatreniami len postupne a čiastočne – nespochybňujem, že zrejme len v rámci svojich reálnych možností, daných všeobecnými podmienkami pre výkon všeobecného súdnictva v Slovenskej republike. Dodávam, že za dlhodobo pretrvávajúcej nepriaznivej personálnej situácie   na   tunajšom   súde   spôsobujúcej   stav   neprimeranej   zaťaženosti   sudcov   pri rozhodovaní vecí, osobitne potom v senáte 10 C (dávam ďalej okrem iného do pozornosti postupný odchod troch sudcov z občianskoprávneho úseku súdu v priebehu uplynulého roku –   bez   náhrady)   a   dlhodobo   pretrvávajúcich   nedostatočných   podmienok   pre   výkon všeobecného súdnictva v Slovenskej republike, objektívne nie je možné vo všetkých veciach súčasne konať bez prieťahov v konaní.»

Predsedníčka   okresného   súdu   ďalej   uviedla,   že   okresný   súd   súhlasí   s   tým,   aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o sťažnosti.

Ústavný   súd 17.   decembra   2012   vyzval právneho zástupcu   sťažovateľov,   aby sa vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Právny   zástupca   sťažovateľov   vo   svojom   vyjadrení   k   stanovisku   okresného   súdu z 2. januára 2013 (doručenom ústavnému súdu 7. januára 2013) okrem iného uviedol:„Z tohto vyjadrenia OS Čadca vyplýva, že aj OS Čadca priznáva, že v konaní vznikli prieťahy. Ako to vyplýva z vyjadrenia OS Čadca, z Krajského súdu Žilina bol OS Čadca predmetný spis vrátený 25. 6. 2009 a od tohto dátumu bol OS Čadca nečinný. Minimálne od tohto dátumu vznikajú neoprávnené prieťahy vo veci.

Z týchto dôvodov trváme na našej ústavnej sťažnosti.“

Právny zástupca sťažovateľov zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný   súd   v   nadväznosti   na   to   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo   sťažnosti,   z   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu,   zákonného   sudcu a z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 74/2004 ústavný súd zistil, že pôvodná navrhovateľka 19. marca 2004 doručila okresnému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy a na vydanie daru.

Okresný súd vyzval 13. apríla 2004 pôvodnú navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh; pôvodná navrhovateľka doručila 5. mája 2004 okresnému súdu doklad o jeho zaplatení.

Uznesením č. k. 10 C/74/2004-8 z 13. mája 2004 okresný súd uložil odporkyni, aby sa vyjadrila k návrhu a k otázke dokazovania; odporkyňa listom doručeným okresnému súdu 7. septembra 2004 navrhla vypočutie 6 svedkov a navrhla, aby okresný súd zamietol návrh pôvodnej navrhovateľky v celom rozsahu.

Okresný súd na pojednávaní 28. októbra 2004 vypočul právnych zástupcov pôvodnej navrhovateľky   a   odporkyne   a   odporkyňu   a   na   návrh   právneho   zástupcu   pôvodnej navrhovateľky konanie v časti o neplatnosť zmluvy zastavil. Pojednávanie pritom odročil na neurčito na účely získania a predloženia ďalších dôkazov.

Právny   zástupca   pôvodnej   navrhovateľky   doručil   16.   decembra   2004   okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia. Po výzve na zaplatenie súdneho poplatku z 20. decembra 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. 10 C/74/2004-37 z 12. januára 2005, v ktorom konštatoval nezaplatenie poplatku v lehote a konanie zastavil.

Odporkyňa   sa   vyjadrila   20.   januára   2005   k   návrhu   na   nariadenie   predbežného opatrenia, ktorý navrhla zamietnuť.

Pôvodná navrhovateľka sa 3. februára 2005 odvolala proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania o nariadenie predbežného opatrenia s tým, že predložila dôkaz o tom, že poplatok zaplatila.

Okresný   súd   zrušil   uznesením   č.   k.   10   C 74/2004-49   z 23.   februára 2005 svoje uznesenie z 12. januára 2005 a nariadil pojednávanie na 7. apríl 2005.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 7. apríla 2005 vypočul predvolaných svedkov   a   odročil   pojednávanie   na   24.   máj   2005   z   dôvodov   vyžiadania   a   pripojenia súvisiacich spisov okresného súdu, ako aj ďalších listinných dôkazov, predvolania pôvodnej navrhovateľky a rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie pôvodnej navrhovateľky.

Na   pojednávaní   24.   mája   2005   okresný   súd   vypočul   pôvodnú   navrhovateľku a odročil pojednávanie na 16. jún 2005 na účely predloženia súvisiacich spisov, pričom poskytol účastníkom konania lehotu na prípadné mimosúdne riešenie sporu.

Okresný   súd   na   pojednávaní   uskutočnenom   16.   júna   2005   ukončil   dokazovanie a odročil pojednávanie na 21. jún 2005 na účely vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

Na pojednávaní uskutočnenom 21. júna 2005 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 10 C/74/2004-85, ktorým rozhodol, že odporkyňa je povinná vydať pôvodnej navrhovateľke nehnuteľnosti v katastrálnom území N. vedené na LV č..., a to dom č. 825 s príslušenstvom na parcele KN č... a parcelu KN č... – zastavanú plochu o výmere 434 m2 do 3 dní od právoplatnosti   rozsudku,   ako   aj   o   tom,   že   odporkyňa   je   povinná   zaplatiť   pôvodnej navrhovateľke trovy konania.

Proti   označenému   rozsudku   okresného   súdu   podala   10.   októbra   2005   odporkyňa odvolanie Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

Okresný súd predložil 18. októbra 2005 spis krajskému súdu. Pôvodná navrhovateľka sa vyjadrila 24. novembra 2005 k odvolaniu odporkyne a žiadala, aby krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

Krajský   súd   po   výzve   odporkyni   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   nariadil 12. septembra 2006 pojednávanie na 28. september 2006.

Právny   zástupca   pôvodnej   navrhovateľky   doručil   20.   septembra   2006   krajskému súdu oznámenie o tom, že navrhovateľka zomrela 30. septembra 2005, a na výzvu krajského súdu   aj   oznámenie   právnych   nástupcov   navrhovateľky,   ktorí   majú   záujem   o   vstup   do prebiehajúceho konania.

Krajský súd po ďalších zisteniach z predloženého spisového materiálu telefonicky zrušil pojednávanie nariadené na 8. marec 2007 a vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený   na   odstránenie   procesných   nedostatkov   v   konaní   (uznesenie   z   pojednávania 28. októbra 2004, ktorým bolo konanie zastavené v časti o vyslovenie neplatnosti zmluvy nebolo písomne vyhotovené ani doručené účastníkom konania).

Spis bol vrátený okresnému súdu 23. marca 2007.

Po   odstránení   procesných   nedostatkov   a   po   spresnení   okruhu   dedičov   pôvodnej navrhovateľky   okresným   súdom   21.   mája   2007   v   komunikácii   s   právnym   zástupcom pôvodnej navrhovateľky okresný súd postupne na základe výziev a odpovedí na výzvy zistil, kto vstupuje do konania na strane navrhovateľa namiesto pôvodnej navrhovateľky (okruh oslovených osôb uzavrel 30. novembra 2007).  

Predseda okresného súdu v rámci dohľadu konštatoval 21. januára 2008 prieťahy v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 10 C 74/2004.

Okresný   súd   postúpil   25.   apríla   2008   opätovne   spis   krajskému   súdu   ako   súdu odvolaciemu.

Krajský súd uznesením č. k. 5 Co/129/2008-180 z 29. apríla 2009 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 10 C/74/2004-85 z 21. júna 2005, pretože okresný súd „neúplne zistil skutkový stav   veci   a nevykonal potrebné   dôkazy na   zistenie   rozhodujúcich skutočností“ a „rozhodnutie   dostatočne   neodôvodnil“ a   vec   vrátil   tomuto   súdu   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie.

Spis bol vrátený okresnému súdu 25. júna 2009.

Počas   celého   obdobia   od   zrušenia   rozsudku   okresného   súdu   krajským   súdom a vrátenia   spisu   okresnému   súdu   až   po   prerokovanie   sťažnosti   sťažovateľov   ústavným súdom okresný súd vykonal iba niekoľko procesných úkonov (žiadosť z 23. novembra 2010 o zaslanie rovnopisov právoplatných rozhodnutí v dedičských   veciach   Okresnému súdu Žilina, požiadanie tohto súdu o súčinnosť 17. januára 2012 a opakovanie úkonov na zistenie okruhu právnych nástupcov pôvodnej navrhovateľky).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom,   v   ktorom   pôvodná   navrhovateľka počas   odvolacieho   konania   zomrela   (30.   septembra   2005),   v dôsledku   čoho   sa   stali sťažovatelia   účastníkmi   konania   na   strane   navrhovateľky,   je   rozhodovanie   o žalobe o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy a o vydanie daru. Ani zo skutočností uvedených sťažovateľmi, ani z obsahu súdneho spisu či vyjadrenia okresného súdu ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci; predmet namietaného konania   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   V   priebehu odvolacieho   konania   (30.   septembra   2005)   zomrela   jeho   pôvodná   navrhovateľka   a   po zrušení rozsudku okresného súdu do namietaného konania vstúpili jej právni nástupcovia vrátane sťažovateľov a bolo potrebné zistiť stav dedičského konania a okruh dedičov ako predpoklad určenia účastníkov namietaného konania na strane navrhovateľov. Po faktickej stránke podľa názoru ústavného súdu je preto vec čiastočne zložitá. Ani táto skutočnosť však neodôvodňuje doterajšiu dĺžku konania (takmer deväť rokov).

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľov v procesnom postavení navrhovateľov nemalo podstatný vplyv na celkovú dĺžku konania aj napriek tomu, že neposkytli konajúcemu súdu náležitú   súčinnosť.   Okrem   iného   ústavný   súd   konštatuje,   že   pôvodná   navrhovateľka   sa niektorých   pojednávaní   okresného   súdu   v   rokoch   2004   a   2005   nezúčastnila,   aj   keď z ospravedlniteľných   vážnych   zdravotných   dôvodov   (počas   odvolacieho   konania sťažovateľka zomrela 30. septembra 2005, pozn.).

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po takmer deviatich rokoch od jeho začatia, ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci sp. zn. 10 C 74/2004 napriek tomu, že po doručení veci 19. marca 2004 vyhlásil rozsudok 21. júna 2005 a v tomto období konal plynulo   a   bez   zbytočných   prieťahov,   vykazuje   v   priebehu   ďalšieho   konania   obdobie neefektívnej činnosti a nečinnosti, keď

-   síce   predložil   18.   októbra   2005   spis   s   odvolaním   odporkyne   na   rozhodnutie krajskému súdu, ale krajský súd mu ho vrátil v roku 2007 ako predčasne predložený pre procesné nedostatky,

-   po   zrušení   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   10   C/74/2004-85   z   21.   júna   2005 uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 129/2008-180 z 29. apríla 2009 pre jeho nedostatočné odôvodnenie,   resp.   pre   jeho   nepreskúmateľnosť   bol   od   vrátenia   spisu   okresnému   súdu 25. júna 2009 až do rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov, t. j. počas obdobia troch rokov a šiestich mesiacov prakticky nečinný, resp. konal neefektívne, pretože vo veci neurobil ani procesný úkon smerujúci k prerušeniu konania vzhľadom na potrebu určiť okruh účastníkov namietaného konania v nadväznosti na stále neskončené dedičské konanie sp. zn. 30 D/1086/2005.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení zákonného sudcu v predmetnej veci z 30. novembra 2012 o tom, že «... práca v mojom senáte, v ktorom som po svojom nástupe do funkcie... od 02. 07. 2007 popri novo prideľovaných veciach v tzv. plnom nápade prevzal všetky dovtedy právoplatne neskončené veci vo vysokom počte z pôvodného senátu predchádzajúceho sudcu JUDr. M., so začiatkom konaní od r. 1992 –2005, v dôsledku čoho som sa vlastne ihneď po svojom nástupe na súd stal sudcom s najvyšším počtom neskončených vecí a teda s „najhorším stavom“ v senáte, na čo som správu súdu upozorňoval a naďalej upozorňujem... Dodávam, že   za   dlhodobo   pretrvávajúcej   nepriaznivej   personálnej   situácie   na   tunajšom   súde spôsobujúcej stav neprimeranej zaťaženosti sudcov pri rozhodovaní vecí, osobitne potom v senáte 10 C (dávam ďalej okrem iného do pozornosti postupný odchod troch sudcov z občianskoprávneho úseku súdu v priebehu uplynulého roku – bez náhrady) a dlhodobo pretrvávajúcich nedostatočných podmienok... objektívne nie je možné vo všetkých veciach súčasne konať bez prieťahov v konaní.».

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07).

Ústavný súd uzavrel, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 10 C 74/2004 došlo neefektívnou činnosťou, ale predovšetkým nečinnosťou v celkovej dĺžke tri a pol roka k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 74/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   žiadali   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia,   z   dôvodu,   že „my   – sťažovatelia   sme   žiadnym   relevantným   spôsobom   nespôsobili   predlžovanie   súdneho konania.   Len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa nášho názoru by nebolo dostatočným zadosťučinením...“.

So   zreteľom   na   postup   okresného   súdu   považujú   sťažovatelia   za   primerané zadosťučinenie sumu 3 000 € pre každého z nich.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.

10 C 74/2004  takmer deväť rokov a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a to, že konanie vo veci sťažovateľov nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať každému zo sťažovateľov sumu 3 000 €, t. j. nimi požadovanú sumu, ako finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľom, ktoré im vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. C.   S. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €.

Právny zástupca sťažovateľov vyčíslil úhradu trov konania sumou 854,50 €.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“). Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní piatich účastníkov konania, základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje 63,58 € za každý úkon (2 úkony), t. j. spolu s režijným paušálom 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) úhrada predstavuje celkovú sumu 712,10 €.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013