znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 530/2011-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M..., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/228/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. M...   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2011 doručená sťažnosť Ing. I. M... (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb/228/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedla,   že   «Dňa   07. 07. 2010   podala... na Okresný   súd   Košice   II   „Návrh   o   zaplatenie   5150,30€   s   prísl.“...,   pretože   K.,   a. s... neuhradila včas... faktúru č. 2007072.

Dňa 18. 08. 2010 okresný súd vydal „Platobný   rozkaz“ sp. zn.   35 Rob/171/2010- 18..., ktorým súd uložil odporcovi, aby sťažovateľke zaplatil sumu 5150,30 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5150,30 € od 01. 04. 2008 do zaplatenia.

Odporca voči uvedenému platobnému rozkazu podal odpor zo dňa 17. 09. 2010..., ktorý zdôvodnil tým, že odporca dielo nevykonal riadne a včas.

Okresný   súd   prevzal   dňa   20. 10. 2010   podanie:   „Podanie   na   súd   –   Vyjadrenie na odpor proti platobnému rozkazu“... Mám zato, že okresný súd od 20. 10. 2011 nekonal. Prvé   pojednávanie   vo   veci   samej   sa   uskutočnilo   dňa   10. 09. 2011,   ale   súd   vo   veci nerozhodol. Na pojednávaní sme navrhli vypočuť svedka p. Ž., pretože on býva v okrese..., preto súd rozhodol, že bude vypočutý na Okresnom súde Zvolen a účastníci konania sme mali súdu zaslať otázky na uvedeného svedka. Listom: „Podanie na súd - zaslanie otázok na svedka a predloženie listín“ zo dňa 19. 9. 2011... sme súdu zaslali otázky na svedka, ktoré súd prevzal 21. 09. 2011 a od tejto doby súd zasa nekoná...

Postupom   súdu,   ako   aj   jeho   nečinnosťou   vznikla   sťažovateľke   značná   škoda. Sťažovateľka nemôže disponovať s finančnými prostriedkami vo výške 51050,30 € s prísl., pretože okresný súd vo veci samej za viac ako rok a štyri mesiace nerozhodol. Uvedené spôsobuje sťažovateľke psychické a zdravotné problémy. Taktiež jej to spôsobuje finančnú ujmu, pretože na zaplatenie svojich odvodov do poisťovni si musela požičať peniaze.».

Sťažovateľka podala 6. júna 2011 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní   podľa   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   v ktorom   vytýkala   okresnému   súdu nečinnosť v jej právnej veci. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 114/2011 z 13. júla 2011 uviedol, že túto sťažnosť považuje za nedôvodnú, pretože vo veci sa plynulo koná.

Sťažovateľka   na   základe   uvedených   skutočností   navrhla,   aby   ústavný   súd po prerokovaní veci nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky Ing. I. M... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo a prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 38 Cb/228/2010.

2. Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   38 Cb/228/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej   sťažovateľka   žiada,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučinenie v sume 4 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky smerujúcom   proti   postupu   okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   nej   spôsobené   zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 38 Cb/228/2010.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej judikatúry   ústavného súdu   vyplývať aj z toho,   že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak dlho,   aby sa   dalo   vôbec uvažovať o   zbytočných   prieťahoch   (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií okresného súdu ustálil priebeh konania takto:

Sťažovateľka podala na okresnom súde 7. júla 2010 „Návrh o zaplatenie 5150,30 € s prísl.“ proti spoločnosti K., a. s. (ďalej len „odporkyňa“). Okresný súd 18. augusta 2010 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa 17. septembra 2010 odpor. Dňa 20. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu. Dňa 29. novembra   2010   bola   vec   preradená   do   registra   Cb.   Zákonný   sudca   11.   mája   2011 nariadil termín pojednávania na 12. september 2011, ktoré bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka predloží okresnému súdu otázky na svedka, ktorý bude vypočutý dožiadaným súdom. Dňa 21. septembra 2011 boli okresnému súdu doručené požadované otázky sťažovateľky na svedka, ktoré okresný súd 30. novembra 2011 zaslal odporkyni na vyjadrenie v lehote 30 dní.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zohľadnil   svoju   doterajšiu judikatúru konštatujúc, že konanie na okresnom súde prebieha od 7. júla 2010, keď bol okresnému   súdu   doručený   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu,   pričom   sťažnosť na porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru bola ústavnému súdu doručená 25. novembra 2011, t. j. 16 mesiacov od začatia konania na okresnom súde. Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetného konania sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konania vedeného okresným súdom   pod sp. zn.   38 Cb/228/2010 zasiahla   samotnú   podstatu   a   účel   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným   spôsobom,   že   by   to   odôvodňovalo   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie (m. m. II. ÚS 93/03).

Navyše, z priebehu konania, ako už bolo opísané, vyplýva, že okresný súd v právnej veci sťažovateľky priebežne koná (vydal platobný rozkaz a uskutočnil jedno pojednávanie). Z prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd nezistil dlhodobejšie obdobia nečinnosti (okrem obdobia od 29. novembra 2010, keď bola vec preradená do registra Cb, do 11. mája 2011, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania na 12. september 2011), ktoré by mohli mať za následok porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, spravidla návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   opísaný   skutkový   stav   neindikuje   podľa   jeho   názoru možnosť   prijatia   záveru   o   takom   postupe   okresného   súdu,   z   ktorého   by   bolo   možné vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 65/2011, I. ÚS 136/2011), resp. jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný   súd   v   ďalšom   priebehu   konania   nebude   postupovať   efektívne   a   plynulo, sťažovateľka zvážila možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011