znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 53/2012-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. R., S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou E., s. r. o., T.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   Ing.   D.   G.,   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. mája 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2011 doručená sťažnosť R. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 3 T 75/2008 z 23. mája 2008.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uvádza,   že „Dňa   27.   6.   2006   sa   sťažovateľ dopustil   prečinu   marenia   výkonu   úradného   rozhodnutia   podľa   §   348   ods.   1   písm.   d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v uvedený deň viedol osobné motorové vozidlo zn... a to i napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia a rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 4. 6. 2003 sp. zn. 2 T 57/2003 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov.

Nakoľko   si   bol   sťažovateľ   vedomý   svojho   pochybenia,   na   hlavnom   pojednávaní konanom v predmetnej veci dna 23. 1. 2008 prehlásil, že má záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, s čím súhlasila aj prítomná prokurátorka Okresnej prokuratúry v Galante... Dňa 23. 5. 2008 sa konalo na Okresnom súde v Galante verejné zasadnutie, na ktorom došlo k schváleniu dohody o vine a treste rozsudkom Okresného súdu v Galante, sp. zn. 3 T 75/2008 a sťažovateľovi bol uložený peňažný trest vo výške 15.000 Sk (500 €), náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov i trest zákazu činností viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 24 mesiacov. Sťažovateľ bol súčasne poučený o tom, že proti uvedenému rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku. Sťažovateľ však opäť nebol poučený o tom,   kedy   preňho   začína   výkon   predmetného   trestu   zákazu   činnosti.   Nakoľko   od sťažovateľa nikto nežiadal vydanie jeho vodičského oprávnenia, bol presvedčený o tom, že výkon jeho trestu zákazu činnosti začne plynúť až od okamihu jeho odňatia, čo sa však uskutočnilo   až   koncom   roka   2010   a   sťažovateľ   dovtedy   disponoval   svojím   vodičským oprávnením.

V priebehu niekoľkých mesiacov po vyhlásení rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 23. 5. 2008 sp. zn. 3 T 75/2008. ktorým súd schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom   Okresnej   prokuratúry   Galanta   a   sťažovateľom,   bol   sťažovateľ   zastavený policajnou hliadkou. Nakoľko mal stále v držbe svoje vodičské oprávnenie, bez obáv sa preukázal vodičským i občianskym preukazom. Na základe tejto kontroly bolo hliadkou zistené,   že sťažovateľovi plynie trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo a vodičské oprávneniu mu malo byť dávno odňaté. Aj napriek zisteniu tejto skutočností však sťažovateľ disponoval   svojím   vodičským   oprávnením   a   nikým   nebol   požiadaný   o   jeho   vydanie. Z dôvodu zistenia, že je vo výkone trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, bolo voči nemu vznesené nové obvinenie.

Nakoľko si sťažovateľ nebol vedomý svojho pochybenia (že marí výkon úradného rozhodnutia, keďže stále disponuje svojím vodičským oprávnením), obrátil sa v predmetnej veci aj na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, ktorého odpoveď v prílohe prikladám. V nej sa riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Tmavé vyjadril tak že, neodkladne po tom, ako dopravný inšpektorát obdrží od súdu právoplatný rozsudok, vyzve držiteľa vodičského preukazu o jeho odovzdanie na dopravný inšpektorát a zákaz činnosti vloží do počítačovej evidencie. Tu teda došlo k pochybeniu na strane Okresného súdu v Galante, ktorý mal doručiť právoplatný rozsudok dopravnému inšpektorátu, a následne na strane dopravného inšpektorátu, mal byť zákaz činnosti vložený aj do počítačovej evidencie. Týmto pochybením bol sťažovateľ vyzvaný na odovzdanie vodičského oprávnenia až koncom roka 2010. Z dôvodu pochybenia je voči sťažovateľovi vedené trestné stíhanie, ktorému by sa vyhol, pokiaľ by došlo k dôslednému plneniu povinností štátnych orgánov.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   tvrdí,   že „nedostatočným   poučením   súdu o začiatku plynutia lehoty výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a odňatým oprávnením   viesť   motorové   vozidlá   až   koncom   roka   2010,   došlo   k   porušeniu   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá vyplýva z článku 46 Ústavy SR, ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa R. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Galanta sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. 5. 2008 porušené bolo.

Sťažovateľovi R. R. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 120.000,- €.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03).

Sťažovateľ namieta, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. mája 2008 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu označených práv malo dôjsť tým, že:

„- okresný súd ho po vyhlásení rozsudku, ktorým schválil dohodu o vine a treste nepoučil o vykonateľnosti rozhodnutia,

- okresný súd nezaslal príslušnému policajnému oddeleniu právoplatné rozhodnutie, ktorým vyslovil trest zákazu činnosti a tým zabránil, že trest zákazu činnosti nebol vložený do počítačovej evidencie.“

Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. mája 2008 nadobudol   právoplatnosť   dňom   vyhlásenia,   t.   j.   23.   mája   2008,   čím   bolo   právoplatne skončené   aj   označené   konanie.   Sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   sťažnosť   až 19. septembra   2011.   Z   uvedeného vyplýva, že   sťažnosť bola ústavnému   súdu   doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na obsah námietok sťažovateľa sa ústavný súd neuspokojil   so svojím záverom o oneskorenom podaní sťažnosti a preskúmal aj to, či ju nemožno považovať za zjavne   neopodstatnenú.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Zo   sťažnosti,   k   nej   priloženej   dokumentácie   a   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 3 T 75/2008 ústavný súd zistil:

Okresný   súd   na   verejnom   zasadnutí   23.   mája   2008   schválil   rozsudkom   sp.   zn. 3 T 75/2008 dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Galanta a sťažovateľom, na základe ktorej bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu   marenia   výkonu   úradného   rozhodnutia   podľa   §   348   ods.   1   písm.   d)   Trestného zákona, za čo mu okresný súd okrem iného uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 24 mesiacov.

V odôvodnení označeného rozsudku sa okrem iného uvádza, že „Samosudca, formou otázok zisťoval na verejnom zasadnutí či obvinený R. R... 10. si uvedomuje, že ak súd prijme návrh   na   dohodu   o   vine   a   treste   a   vynesie   rozsudok,   ktorý   nadobudne   právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.

Obvinený R. R. na všetky uvedené otázky odpovedal áno (rozumel im, otázky mu boli vysvetlené).“.

V poučení označeného rozsudku je uvedené: „Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Tr. por. Rozsudok nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením.“

V zápisnici o verejnom zasadnutí okresného súdu v sťažovateľovej veci z 23. mája 2008 sa okrem iného uvádza:

„... v súlade s § 333 ods. 3 Tr. por. samosudca, formou otázok zisťoval u obvineného toto:... j/ uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.

Odpoveď: Áno... Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku bolo dané poučenie v tom zmysle, že proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie a rozsudok nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením.“

Zo zápisnice z verejného zasadnutia okresného súdu z 23. mája 2008 vyplýva, že sa ho zúčastnil nielen sťažovateľ, ale aj jeho obhajca.

Súčasťou spisu okresného súdu   sp. zn. 3 T 75/2008 je aj prípis okresného súdu z 28. mája 2008 adresovaný Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Galanta (ďalej len „okresné riaditeľstvo“),   ktorého prílohou bol namietaný rozsudok,   pričom v označenom prípise   je uvedené,   že obvinený (sťažovateľ) „má   trest   zákazu   činnosti viesť   motorové vozidlá všetkých druhov na 24 mesiacov, začiatok zákazu činnosti: 23. 5. 2008, koniec zákazu činnosti: 23. 5. 2010“. Prípis bol okresnému riaditeľstvu doručený 30. mája 2008.

Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vykonal všetky úkony súvisiace so zabezpečením vykonateľnosti svojho rozsudku sp. zn. 3 T 75/2008 z 23. mája 2008, keď v priebehu verejného pojednávania riadne poučil sťažovateľa o obsahu dohody o vine a treste vrátane poučenia o nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vyhlásením a následne na zabezpečenie súčinnosti zaslal vyhotovený rozsudok okresnému riaditeľstvu s riadne   označeným   začiatkom   a   koncom   uloženého   zákazu   činnosti   viesť   motorové vozidlá.

Skutočnosť, že okresný súd výslovne nepoučil sťažovateľa o tom, že nadobudnutím právoplatnosti   sa   jeho   rozsudok   stal   aj   vykonateľným,   ústavný   súd   nepovažoval v okolnostiach posudzovanej veci za pochybenie, ktoré by mohlo mať ústavnú relevanciu. Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   na   príslušné   ustanovenia   Trestného   poriadku upravujúce vyhlasovanie rozsudku a nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.

Podľa   §   171   ods.   1   Trestného   poriadku   rozsudok   treba   vždy   vyhlásiť   verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.

Podľa § 171 ods. 2 Trestného poriadku vyhlasujú   sa   úvodné   slová   „V   mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.

Podľa § 171 ods. 3 Trestného poriadku v poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že   rozsudok   možno   napadnúť odvolaním   len   v   niektorej   jeho   časti   alebo sa   odvolania výslovne vzdal.

Podľa   §   183   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku   rozsudok   je   právoplatný,   a   ak neustanovuje   tento   zákon   niečo   iné,   aj   vykonateľný,   ak   zákon   proti   nemu   nepripúšťa odvolanie.

Z   citovaných   ustanovení   Trestného   poriadku   vyplýva,   že   nie   je   povinnosťou všeobecného súdu poučiť obvineného aj o vykonateľnosti rozsudku, ktorá v danom prípade vyplýva   z   §   183   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti poukazuje   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru,   podľa   ktorej   postup   a   rozhodnutie   súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00). Navyše, v danom prípade bol sťažovateľ zastúpený v konaní pred okresným súdom kvalifikovaným právnym zástupcom (obhajcom), ktorý ho v prípade nejasností mohol a mal poučiť o tom, že v jeho prípade označený rozsudok sa nadobudnutím právoplatnosti v zmysle § 183 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku stáva aj vykonateľným. Za týchto okolností ústavný súd považuje argumentáciu uvedenú v sťažnosti za účelovú obranu sťažovateľa, ktorej nemožno priznať ústavnú ochranu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi namietaným postupom okresného súdu a základným právom sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani jeho právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by   po   prípadnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   reálne   mohla   zakladať   dôvod   na vyslovenie ich porušenia, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť   tak   z   dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti,   ako   aj   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Nad   rámec   tohto   uznesenia   ústavný   súd   uvádza,   že   pochybenie   okresného riaditeľstva spočívajúce v tom, že po doručení právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného   súdu   nevyzval   sťažovateľa   na   odovzdanie   vodičského   preukazu,   nemožno pripísať   na   ťarchu   okresnému   súdu.   Navyše,   sťažovateľ   –   zastúpený   kvalifikovaným právnym zástupcom – sťažnosťou nenamieta, že k porušeniu jeho ústavou a dohovorom garantovaných práv došlo postupom okresného riaditeľstva.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi uplatnenými sťažovateľom v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012