znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 53/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   maloletého   F.   Ď.,   narodeného...,   zastúpeného   zákonnou zástupkyňou Mgr. G. B., obaja bytom L., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 164/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17 C 104/2006) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého F. Ď. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2008 doručená sťažnosť maloletého F. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou   Mgr.   G.   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom pod sp. zn.   4   C   164/2008   (pôvodne   vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   sp.   zn. 17 C 104/2006).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 4. októbra 2006 Okresnému súdu Trnava návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 3 000 000 Sk z dôvodu zásahu do práva na ochranu osobnosti. Podľa tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd v Trnave vo veci vôbec nekonal, čakal na vytvorenie Okresného súdu v Piešťanoch, kam vec od 1. 1. 2008 v súlade so zákonom prešla a je evidovaná pod č. k. 4 C 164/2008.

Konanie   v tejto   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   v Piešťanoch   neprebieha,   súd nekoná.“.

Sťažovateľ   podal   13.   júna   2008   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú   predseda Okresného súdu Piešťany vybavil prípisom sp. zn. Spr. 382/2008 z 3. júla 2008, v ktorom uviedol, že prieťahy v konaní spôsobil Okresný súd Trnava.

Podľa názoru sťažovateľa konanie trvá neprimerane dlho a nečinnosťou Okresného súdu Piešťany dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Konaním Okresného súdu v Piešťanoch vo veci vedenej pod č. k. 4 C 164/2008, došlo   k porušeniu   ústavného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky,   podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   sa   priznáva   podľa   čl.   127   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

Okresný súd v Piešťanoch za zaväzuje zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia sumu 100 000 Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   tohto základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,   ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že Okresný súd Piešťany sa stal od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie veci sťažovateľa, prešla na neho aj zodpovednosť za prípadné porušovanie označeného práva sťažovateľa aj za   obdobie,   v ktorom   bol   vo   veci   miestne príslušný   konať Okresný   súd Trnava.   Ústavný   súd   preto   pri   posudzovaní   opodstatnenosti   sťažnosti   z hľadiska namietaného porušenia základného práva sťažovateľa považoval konanie pôvodne vedené Okresným   súdom   Trnava   pod   sp.   zn.   17   C   104/2006   a v súčasnosti   vedené   Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 164/2008 za jeden celok.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od Okresného súdu Piešťany spis vedený pod sp. zn. 4 C 164/2008, z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Dňa   4. októbra 2006   bol   Okresnému   súdu   Trnava   podaný   návrh   sťažovateľa na zaplatenie sumy 3 000 000 Sk, ktorému bola pridelená sp. zn. 17 C 104/2006. V tomto návrhu sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prípisom z 30. októbra 2006   Okresný   súd   Trnava   oznámil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   že   žiadosť o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   posúdil   ako   nedôvodnú,   pretože   v tejto   veci sa na navrhovateľa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Prípisom z 13. decembra 2006 Okresný súd Trnava vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či si sťažovateľ uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, alebo svoj nárok uplatňuje   z dôvodu   ochrany   osobnosti,   v ktorom   konaní   nie   je   oslobodený   od   súdnych poplatkov. Právny zástupca sťažovateľa oznámil podaním z 23. januára 2007, že sťažovateľ svoj   nárok   odvodzuje   z ustanovenia   §   11   a nasl.   Občianskeho   zákonníka,   čo   uviedol aj v návrhu na začatie konania.

Prípisom   z   9. februára 2007   Okresný   súd   Trnava   zaslal   zákonnej   zástupkyni sťažovateľa tlačivo na preukázanie majetkových pomerov. Právna zástupkyňa sťažovateľa prevzala zásielku až pri druhom pokuse o jej doručenie, a to 10. apríla 2007. Vyplnené tlačivo spolu s dokladmi zaslala Okresnému súdu Trnava podaním, ktoré mu bolo doručené 18.   mája   2007.   Prípisom   z   9. februára   2007,   ktorý   však   bol   vypravený   15. júna   2007, Okresný   súd   Trnava   zaslal   zákonnej   zástupkyni   sťažovateľa   ešte   jedno   tlačivo na preukázanie majetkových pomerov sťažovateľa a žiadal ju, aby v lehote 10 dní vyplnila toto tlačivo a zaslala Okresnému súdu Trnava. Zákonná zástupkyňa sťažovateľa na túto výzvu nereagovala.

Okresný súd Trnava odovzdal vec k 1. januáru 2008 Okresnému súdu Piešťany, kde bola zapísaná pod sp. zn. 4 C164/2008. Prípisom z 24. júna 2008 Okresný súd Piešťany zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi a od Okresného súdu Trnava si vyžiadal spis vedený pod   sp.   zn.   26   P   124/2004.   Vyjadrenie   odporcu   mu   bolo   doručené   14.   augusta   2008 a 18. augusta 2008 bolo doručené podanie odporcu, v ktorom navrhol, aby boli na spoločné konanie spojené veci vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 164/2008, sp. zn. 7 C 277/2008 a sp. zn. 4 C 184/2008, ktoré spolu skutkovo a právne súvisia.

Z uvedeného priebehu konania vyplýva, že konanie trvalo ku dňu podania sťažnosti dva roky a dva a pol mesiaca. Ústavný súd konštatuje, že počas konania sa vyskytli tak v postupe Okresného súdu Trnava, ako aj Okresného súdu Piešťany obdobia nečinnosti, ktoré treba pripísať na vrub označeným súdom. V postupe Okresného súdu Trnava ústavný súd zistil prieťahy zapríčinené jeho nečinnosťou v druhom polroku 2007 a Okresný súd Piešťany vykonal v roku 2008 v podstate len jeden úkon smerujúci k príprave pojednávania, keď zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi. Ústavný súd však zistil, že k prieťahom prispel aj samotný sťažovateľ, keď k svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nepriložil žiadne doklady preukazujúce, že spĺňa podmienky na priznanie oslobodenia, a jeho zákonná zástupkyňa dosiaľ nereagovala na výzvu, aby už predložené doklady doplnila. Ústavný súd tiež považuje za relevantnú okolnosť, že s namietaným konaním súvisia ďalšie dve veci, o ktorých sú vedené Okresným súdom Piešťany samostatné konania, ktoré však skutkovo a právne   súvisia,   pričom   v jednej   z ich   (sp.   zn.   7 C 277/2008)   sa   už   uskutočnilo pojednávanie (25. novembra 2008), ktoré bolo odročené z dôvodu vyžiadania súvisiaceho trestného spisu, ktorý má význam aj pre posudzované konanie.

Ústavný súd ďalej zistil, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní 13. júna 2008, Okresný súd Piešťany začal meritórne konať, keďže 25. novembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania.

Z uvedeného   možno   konštatovať,   že   postup   Okresného   súdu   Piešťany v posudzovanej   veci   nebol   bez   prieťahov.   Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   však podľa názoru ústavného súdu nemožno v danom štádiu konania konštatovať, že prieťahy v postupe   Okresného   súdu   Piešťany   dosahujú   takú   intenzitu,   ktorá   by   signalizovala, že po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by bolo možné považovať ich za zbytočné prieťahy v konaní   a v nadväznosti   na   to   vysloviť   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009